Bratislave chýba koncepcia brehov, iné mestá ju už majú roky
Kedysi boli brehy riek koridormi dopravy, miestami pre sklady či prístavy, dnes mnohé mestá pristupujú k navráteniu nábreží ľuďom. Ich premenu v celej dĺžke regulujú koncepčné dokumenty, ktoré zatiaľ v našom hlavnom meste chýbajú.
Slnečný deň, malé kaviarničky, plážové ležadlá, dočasné basketbalové ihrisko a medzi nimi prechádzajúci sa Parížania. Už viac ako desať rokov môžu chodci využívať bývalé cestné komunikácie okolo rieky Seiny ako promenády. Paríž nebol v tejto renesancii nábreží osamotený, plnohodnotné využitie verejného priestoru okolo riek sa začalo pred rokmi aj v iných mestách, napríklad v Portlande, Soule, Berlíne či Lyone.
Nábrežia riek predstavujú veľký potenciál stať sa opäť centrálnou osou mesta a jedným z najatraktívnejších verejných priestorov. V súčasnosti si uvedomujeme ich význam aj pri zmene klímy, keďže rieky sú zdrojom ochladenia, podporujú cirkuláciu vzduchu a vytvárajú priestor pre rastliny a živočíchy. Obyvateľom miest umožňujú prístup do prostredia s príjemnejšou klímou v letných horúčavách.
Nábrežia bývali skvelými koridormi pre dopravu, dnes to vidíme inak
Donedávna však mali brehy riek v mestách rôzne funkcie. Slúžili ako miesta pre transport, priemysel či skladovanie a niektoré časti nábreží boli celkom uzavreté verejnosti. Priestory v okolí riek boli nehostinné, znečistené, brehy neumožňovali kontakt s vodou. Po zásahoch do korýt riek najmä v povojnovom období poskytovali brehy dobré koridory pre viacpruhové cestné prieťahy mestom.
Podobná situácia je aj v Bratislave. Veľká a hlučná štvorprúdovka s električkovým pásom sa tiahne najdôležitejším územím od Dostojevského radu po Karloveskú ulicu. Neprístupný je zatiaľ aj Zimný prístav a na Tyršovom nábreží na petržalskej strane Dunaja sa stále parkuje. Zabúdať netreba ani na významné kultúrne a národné inštitúcie, sídliace na nábreží, ktoré sú od neho fyzicky oddelené.
Napriek tomu, že bratislavské nábrežie je silným atraktorom pre domácich aj turistov, ľuďom sa otvára len čiastočne. Nábrežie v hlavnom meste je prejavom rôznych záujmov súkromného a verejného sektora. Tlak na developerskú výstavbu, komerčný prenájom nábrežia alebo budovanie sôch, pamätníkov a kolotočov na asi trojkilometrovom úseku Dunaja sú obrovské. Ako zladiť rôznych aktérov, iniciatívy, záujmy verejnosti na takom exponovanom mieste ako je nábrežie metropoly? Príkladom, ako nábrežia riešiť vo svojej celistvosti, je Praha.
Na pražských náplavkách to žije aj vďaka regulácii
Aj pražské náplavky boli v minulosti skôr technickým priestorom na kotvenie lodí. Neskôr sa využívali aj ako parkovisko. Pred desiatimi rokmi sa tu začali konať koncerty, burzy, trhy alebo festivaly a vďaka prebudovaniu bývalých skladov vznikli kaviarne, ateliéry a galérie. Náplavky sa však vďaka tomu stali také populárne, preplnené a komerčne zaujímavé, až sa mesto rozhodlo ich využitie regulovať.
Náplavky sú od roku 2015 v správe mestskej akciovej spoločnosti, ktorá koordinuje aktivity v priestoroch aj architektonickú podobu náplaviek a stráži predtým neregulovanú komercionalizáciu verejného priestoru okolo Vltavy. Správca nastavuje pravidlá pre rôznych aktérov, osobnú dopravu, masové akcie, cyklistov, chodcov alebo pre zásobovanie. Na náplavkách je napríklad zákaz reklamných akcií, stanovené sú termíny konania veľkých podujatí a priestor je cielene venovaný aj menším komunitným akciám ako protiváha ku gentrifikácii.
V Prahe neregulujú len priestory exponovaných náplaviek, ale celé nábrežie. Dokument Koncepcia pražských brehov, ktorý v roku 2014 pripravil Inštitút pre plánovanie a rozvoj, formuluje princípy kvalitného vývoja priestoru okolo rieky Vltava. Základným predpokladom je zabezpečenie prístupu k rieke. Koncepcia rieši nielen priestory brehov, ale aj širšie oblasti v nadväznosti na rieku a jej súčasťou sú aj ďalšie kroky, projektové dokumentácie, architektonické súťaže, dohody či organizačné kroky, ktoré by na ňu vedeli nadviazať.
Podobne ako v Bratislave, aj v Prahe vstupovali do správy a majetkové pomery v priestore rieky mnohí aktéri – štát, magistrát, mestské časti, súkromné spoločnosti a prevádzky. Koncepcia umožňuje ich záujmy koordinovať. Mohli by sme sa na podobný dokument tešiť aj v Bratislave? Dobrou správou je, že rozvoj potenciálu Dunaja vo vzťahu k mestu je jedným z pilierov plánu Bratislava 2030. Detaily však zatiaľ ešte neboli zverejnené.
Bratislavský dunajský park zatiaľ len na papieri
Debaty, ako urobiť z Bratislavy mesto na rieke a ako uchopiť brehy Dunaja, už prebiehajú, napríklad cez platformu Dunajský fond. Od roku 2015 organizuje diskusné podujatia, poskytuje granty, no predovšetkým prepája rôznych aktérov na Dunaji. V roku 2019 vznikla aj ideová štúdia rozvoja s názvom Bratislavský dunajský park, ktorá určuje princípy rozvoja pravého brehu Dunaja približne od Pečnianskeho lesa po Hrušovskú zdrž. Štúdia, na ktorej pracovali urbanisti, architekti, prírodovedci, ochranári a vodohospodári, definuje charakter jednotlivých častí územia, ale aj konkrétne úpravy alebo údržbu územia.
Riešenie je založené na jednoduchých zásahoch, ktoré rešpektujú ochranárske a vodohospodárske princípy. Počíta napríklad s novými turistickými, náučnými, bežeckými a cyklistickými chodníkmi, vodáckymi trasami, revitalizáciou brehov s čo najviac priamymi vstupmi do vody alebo s obnovením mokradí. Urbanizovanú časť brehov Dunaja v Bratislave ale štúdia kvôli množstvu aktérov zatiaľ nerieši.
Za prvý pokus reagovať na požiadavku koncepčného riešenia územia okolo Dunaja možno považovať nedávno vyhlásenú ideovú architektonickú súťaž, ktorú pripravila mestskú časť Staré Mesto. Ani tá sa však nábrežím nezaoberá v celku a má za cieľ regulovať len čiastkový priestor, prepájajúci historickú zónu mesta s nábrežím.
Partneri
Mediálni partneri
