Čo bráni Dunaju byť riekou pre všetkých?

Ema Burianková

Inšpiráciou, ako rieku včleniť do života mesta, môžu byť zahraničné mestá. Rakúske mesto Linz sa snažilo do 90. rokov vybudovať si svoju identitu aj cez otvorenie a priblíženie mesta voči Dunaju. Vzťah mesta a rieky je v súčasnosti založený najmä na využívaní riečnych brehov na kultúrne účely – vznikli tu kultúrne a kreatívne centrá ako Ars Electronica či revitalizovaná tabaková továreň.

V nemeckom meste Ulm, rozdeleným Dunajom na dva regióny, zas stavili na vytvorenie organizácie, ktorá prepája 40 stakeholderov a je zodpovedná za korigovanie všetkých iniciatív, odohrávajúcich sa vo vzťahu medzi mestom a riekou. Spoločným kľúčom je teda zameranie sa na využitie toho, čo v meste už je, a na základe týchto hodnôt pridať rieke a mestu nový rozmer.

Udržateľný turizmus nie je bez udržateľnej mobility

Bratislava si svoj rozhodujúci element pri obnovení vzťahu k Dunaju, zdá sa, ešte len hľadá. Potvrdila to aj konferencia. Podľa názorov počas diskusií odborníkov a odborníčok na konferencii, ktorá spojila viacero dôležitých hráčov z oblasti turizmu, štátnych inštitúcií, samosprávy či developerov, však možno vytýčiť hlavné smery jeho budúceho rozvoja.

Andreas Friedwagner, rakúsky geograf a konzultant pre témy mobility a regionálneho rozvoja o udržateľnom turizme, otvoril diskusiu udržateľného turizmu na Dunaji z pohľadu dopravnej mobility v Bratislave. Udržateľná mobilita je pre cestovný ruch dôležitým pilierom. To, ako sa dostaneme do destinácie a následne z nej a ako sa po nej hýbeme, sa odráža na našej výslednej skúsenosti z cestovania aj na stave životného prostredia. Jedným z najdôležitejších krokov pri zavádzaní princípov udržateľnosti do cestovného ruchu je podľa Friedwagnera podporovanie a zvýrazňovanie udržateľných alternatív cestovania, medzi ktoré patrí najmä železničná doprava a cyklistika.

Voľba prepravy závisí od jej dostupnosti

Podpora by však nemala upriamovať pozornosť výhradne na „zelený“ rozmer. Mala by vyzdvihnúť širšiu škálu výhod, ktoré tieto typy dopravy ponúkajú a pochopiteľne ich odkomunikovať. Vo vlaku, ktorý predstavuje nielen udržateľnú, ale aj pohodlnú možnosť, si napríklad môžeme čítať a pracovať. Keď bicyklujeme, nielen že sme ekologickí, ale nemusíme sa báť, kde zaparkujeme a či nebudeme stáť v zápche.

Ďalším krokom je tvorba dopravných priestorov, ktoré sú prepojené a priateľské voči cestujúcim. Bratislava má vďaka svojej polohe šancu byť súčasťou prepojenia železničnej dopravy a cyklotrás na európskej úrovni. Na železničnom prepojení s Viedňou má do roku 2025 prebehnúť skvalitnenie trate, no súčasný stav železničných staníc je ďalší faktor, ovplyvňujúci rozhodnutia návštevníkov pri voľbe cestovania. Ťažšia orientácia v priestore, nedostatočné označenie mestskej hromadnej dopravy alebo aj nevľúdne prostredie železničných staníc môžu rozhodnutia návštevníkov ovplyvniť v prospech menej udržateľných variantov mobility.

Ďalšou výzvou sú neprepojené cyklistické trasy v meste, ale i v cyklistickej sieti trás EuroVelo, ktoré môžu obmedzovať jazdu cyklistov, a tým aj atraktivitu celého cykloturizmu v Bratislave. Plánovaným dobudovaním posledného 4,5 km chýbajúceho úseku do Marcheggu sa cyklistická situácia výrazne zlepší, avšak viaceré úseky na mestskom nábreží sú pri rozvoji cykloturizmu stále problém.

Doprava po vode a brehoch pre turistov aj miestnych

Počas tematických workshopov v troch skupinách sa účastníci konferencie zamerali na spoločnú diskusiu o potenciáli cestovného ruchu na Dunaji, v rámci tém Dunaj ako destinácia, Udržateľný turizmus na Dunaji a Stratégia mesta a rieky.

Z rozhovorov vyplynul jednoznačný názor na potenciál lodnej dopravy, ktorá podľa slov účastníkov je zároveň aj zážitkom. Navyše v kombinácii s cyklistikou, ktorá sa počas pandémie stala turisticky najrýchlejšie rastúcim segmentom, tak môžu podporiť cestovný ruch na Dunaji ešte viac.

Jedným z riešení ako podporiť cyklo-vodácku turistiku môže byť kemping pri riečnych brehoch, ktorý by mal pre mesto najmä ekonomický rozmer – vytvára potenciál na prenocovanie, ktoré je základným merateľným ukazovateľom cestovného ruchu.

V prípade Bratislavy však popri snahe zvyšovať počet viacdenných turistov nesmieme zabúdať na 7 miliónov jednodňových turistov, ktorí majú rovnako vysoký vplyv na miestnu ekonomiku. Tento údaj by mal byť súčasťou dialógu o smerovaní cestovného ruchu mesta, na základe ktorého sa navrhujú možnosti jednodňových aktivít. Medzi tie môže patriť napríklad člnkovanie na Dunaji alebo obnovenie mestskej pláže nielen pre návštevníkov, ale i pre miestnych obyvateľov.

Využívať a zároveň chrániť

Opätovné navrátenie života na rieku má zmysel iba vtedy, ak je samotná rieka v dobrom stave. Environmentálne dopady klimatickej krízy spôsobujú, že Dunaj sa otepľuje, čo predstavuje zásadný vplyv na jeho riečny ekosystém, strácajúci svoju prirodzenú odolnosť. Na turistické aktivity na Dunaji by sme sa, podľa odborníkov a odborníčok z oblasti environmentalistiky, mali pozerať aj kriticky.

Výletné plavby loďou majú negatívne dopady na život v rieke – tvorba vysokých vĺn zasahuje malé ryby a rybárov, sú na ne citlivé i brehy a ich zeleň. Spolu s nadmernou spotrebou na palube výletných lodí a v prevádzkach na brehoch Dunaja sa tvorí odpad, ktorý ešte viac znehodnocuje rieku. Vo Viedni preto na zamedzenie environmentálne zaťažujúcich prevádzok pozdĺž dunajských brehov zaviedli systém certifikácie. Na jej základe poskytujú prevádzkovateľom sociálne benefity, a tým ich motivujú k udržateľnému prevádzkovaniu.

Udržateľný rozvoj turizmu na Dunaji je téma viacerých rozmerov a dotýka sa viacerých stakeholderov – na konferencii Na jednej lodi boli zastúpení predstavitelia z oblastí cestovného ruchu, geografie, životného prostredia, dopravy, územného developmentu aj verejnej správy. Pri tvorbe nových hodnôt na rieke je potrebné počúvať odborníkov z uvedených oblastí, no taktiež zamerať sa i na to, čo chcú samotní Bratislavčania. Sú to práve domáci obyvatelia mesta, ktorí musia byť presvedčení o hodnote územia a ktorí môžu Dunaju prinavrátiť život. Čo funguje pre nich, bude fungovať i pre zahraničných návštevníkov.

Súčasťou konferencie bol dialóg Andreasa Friedwagnera s Michalom Hvoreckým. Videozáznam nájdete tu.

Partneri

Mediálni partneri