História a transformácia Vtáčnika: Od vinohradov Márie Terézie, cez staveniská až po film Vtáčnik. 

Eva Pavlovičová

Eva Pavlovičová pôsobí v oblasti audiovízie, je tvorkyňou kampane za zmenu pre film Vtáčnik

V článku sa dočítate:

• Kde sa vzali vinohrady?
• Ako sa vinohrady menili v čase
• Ako sa v Bratislave zachovávajú vinohradnícke tradície
• Novodobá urbanizácia a developerské projekty
• Súčasné problémy a kontroverzie   
• Film Vtáčnik: dokumentovanie zmeny   
• Crowdfundingová kampaň a budúcnosť Vtáčnika

Kopec Vtáčnik, ktorý sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, má bohatú vinohradnícku históriu siahajúcu až do stredoveku. Tento región bol odjakživa pokrytý vinohradmi, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v miestnej ekonomike a kultúre. Dnes tam však vinič nájdete iba ťažko. Skôr narazíte na staveniská, mnohé developerské projekty a preťažené cesty. 

Vtáčnik je jeden z bratislavských vŕškov na hrebeni Malých Karpát, ktorý smeruje k hradnému bralu, s výškou 276 n. m, a je možné ho označiť aj ako menšiu hornatú lokalitu v katastri územia Vinohrady v okrese Bratislava III., ktorá susedí s  Kolibou, Ahojom a Novým Mestom. Lemujú ho dve údolia, ktoré začínajú na okraji mestského lesoparku a kedysi tu tiekli dva potoky. Pôvodný názov tejto lokality bol Vogelsang (vtáčí spev) [1]. 

František Hájek [2] uvádza, že názov Vtáčnik v minulosti odzrkadľoval intenzívny spev vtáctva v tejto lokalite. Spevavé vtáky Vtáčnika tu mali totiž bohatú potravu, ktorú poskytovali lokálne porasty tureckých višní (mahalebiek), tŕnok, šípok, bazy, agátov a aj ovocných stromov (čerešní, moruší), resp. viniča, prípadne rôznych bylín. Od stredoveku sa tu nachádzali vinohrady, ktoré siahali až k dnešnej Račianskej ulici. Ich celistvosť sa prerušila až roku 1850 novou železničnou traťou. 

[1] F. Hájek: Vtáčnik (a Bratislava) v premene času, Bratislavský kuriér, č. 2/2024.
[2]  Tamže.
[3]  Štefan Hrivňák sa venuje dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (Marenčin, 2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (Spoločnosť slovenských archivárov, 2019). Pracuje v Archíve mesta Bratislavy. 
[4] Rozhovor na tému vinohradov v Bratislave so Štefanom Hrivňákom v júli 2024.

Kde sa vzali vinohrady?

História vinohradníctva v Bratislave je fascinujúcim príbehom o vzostupoch a pádoch, ovplyvnených sociálnymi, ekonomickými a politickými zmenami, pričom jej dedičstvo je dôležitou súčasťou miestnej identity. Príbeh vinohradov na Vtáčniku sa spája s obdobím stredoveku, keď panovníci udeľovali desať rokov daňové prázdniny pre ľudí, ktorí sa rozhodli vysádzať vinohrady a obsadzovať nejaké územie. Podľa Štefana Hrivňáka, ktorý sa venuje  dejinám vinohradníctva [3],  to bola „cielená stratégia na osídľovanie konkrétnych oblastí, aby potom v horizonte konkrétnych desiatich rokov vznikol pre panovníka benefit – príjem z daní, ktoré následne vinohradníci platili. Takto vznikol v stredoveku pás – od hradného vrchu až po Raču, kde bolo množstvo vinohradníckych záhonov.“ [4]

[5] Tamže.
[6] Tamže.
[7] Tamže.

V tom čase sa Bratislava stala významným obchodným uzlom, kde sa stretávali obchodníci a remeselníci z rôznych častí Európy. Vinohrady boli neoddeliteľnou súčasťou miestnej ekonomiky a kultúry. Obyvatelia týchto oblastí Prešporka a tým i Vtáčnika sa venovali pestovaniu viniča a výrobe vína, čím si zabezpečovali živobytie a prispievali k prosperite mesta. Štefan Hrivňák ďalej uvádza, že „vinohradníctvo bolo jedným z kľúčových hospodárskych odvetví mesta. V Bratislave sa každoročne urodilo veľmi veľa hrozna, urobilo sa z neho víno, a to bolo potom určené na export. Najviac sa exportovalo do najbližších lokalít, pretože prevoz a skladovanie mali určité obmedzenia. Víno sa exportovalo na Moravu, do Sliezska, Poľska ale aj ďalej. Z toho následne profitovali všetci – mešťania, ktorí s vínom obchodovali, remeselníci, ktorí svojimi výrobkami participovali na výrobe finálneho produktu a mesto na daniach a poplatkoch.“ [5] Tento čas bol pre Bratislavu obdobím rozkvetu, keď sa mesto stalo jedným z hlavných centier vinohradníctva v Uhorsku. Vinohrady v Bratislave boli známe svojou kvalitou a prispievali k hospodárskemu rastu regiónu. Prešporok síce nebol veľké mesto, ale v období stredoveku a novoveku nebolo bežné, že by urbánne prostredie malo takúto dominantnú hospodársku činnosť. „Tento vývoj Prešporka bol teda z tohto hľadiska veľmi pozoruhodný, hoci geografická predispozícia vytvárala na túto činnosť ideálne podmienky. Vinohradníctvo v Bratislave začalo ustupovať príchodom modernizácie a spriemyselňovaním mesta.“ [6] uvádza Štefan Hrivňák.  

Ako sa vinohrady menili v čase 

Podľa Š. Hrivňáka výrazná zmena vo vinohradníctva nastala postupne so zmenou klimatických podmienok vo vrcholnom stredoveku. Toto obdobie nazývajú historici Malá doba ľadová. Celkové ochladenie a menšia stability klímy v Európe spôsobili, že „vyššie postavené oblasti, kde sa predtým pestoval vinič hroznorodý, ako bolo napr. Poľsko alebo Sliezsko, pod vplyvom klimatických zmien stratili túto možnosť. Následne sa uhorské víno stalo lukratívnejším a vznikla možnosť ako mohli mešťania, mesto a jeho obyvatelia, tá krajina profitovať z vinohradníctva.“ [7]

V 19. storočí prišla katastrofa v podobe fyloxéry, ktorá zdevastovala vinohradníctvo v regióne. Odrody, ktoré poznáme dnes, sú značne odlišné od tých pred fyloxérou. V tomto období sa na území Bratislavy začali vysádzať rizlingy a veltlíny. Napríklad známa vinárska rodina Palugyay mala vysadené rizlingy na hradných vŕškoch.

S príchodom 20. storočia a politickými zmenami v strednej Európe začali vinohrady na Vtáčniku postupne upadať. Po druhej svetovej vojne, keď sa Slovensko stalo súčasťou socialistického Československa, nastal zánik súkromného vlastníctva vinohradov a kolektivizácia poľnohospodárstva.. Tento proces mal za následok pokles kvality a množstva vyrobeného vína, keďže tradičné pestovateľské metódy boli nahradené industrializovanými postupmi. Štefan Hrivňák k novodobej histórii vinohradov v Bratislave uvádza, že „najväčší útlm vinohradníctva v Bratislave spôsobil nárast počtu obyvateľov a spriemyselňovanie po vzniku Československej republiky. Vtedy prišlo veľké množstvo nových obyvateľov a na vŕškoch, kde  boli pôvodne vinohrady, sa stavali vily a záhrady. Tu nastáva moment, keď sa vinohradníctvo z pozície dominantnej kultúry dostáva do pozície subkultúry. Výrazne klesá počet vinohradov aj vinohradníkov. S nástupom komunistického režimu sa ruší súkromné vlastníctvo a vznikajú JRD. Všetky družstvá sa začlenili pod Vinárske závody v Bratislave, to bol centrálny podnik, ktorý určoval aj aké odrody musia jednotlivé družstvá nasadiť a koľko vyprodukovať. Práve v období socializmu bolo všetko prideľované centrálne, čiže boli vysádzané najmä odrody najefektívnejšie z pohľadu produkcie – unifikované vína, nie veľmi chutné, ak to máme porovnať s dnešnými vínami.“ [8]

[8]  Rozhovor na tému vinohradov v Bratislave so Štefanom Hrivňákom, júl 2024.

Ako sa v Bratislave zachovávajú vinohradnícke tradície                       

Bratislava je mestom s bohatou vinohradníckou históriou, ktorá sa dnes odráža aj v rôznych aktivitách a inštitúciách snažiacich sa zachovať túto cennú tradíciu. Podľa Štefana Hrivňáka sú v tejto oblasti kľúčovými Malokarpatské múzeum v Pezinku, špecializované na vinohradníctvo, a vinohradnícka expozícia Múzea mesta Bratislavy.

V mestskej časti Nové Mesto sa stále nachádzajú vinohrady a vinohradníci, ktorí s odhodlaním pokračujú v produkcii miestneho vína. Rača, známa svojou silnou vinohradníckou tradíciou, však čelí tlaku developerov, ktorí sa snažia zmeniť pozemky určené na vinohradníctvo na stavebné parcely. Ako Štefan Hrivňák upozorňuje, bude zaujímavé bude zaujímavé sledovať, kam sa tento trend posunie v horizonte desiatich až dvadsiatich rokov. Rovnako uvádza, že každoročne sa v Bratislave koná festival mladého vína, kde sa nielen oslavuje súčasná produkcia vína, ale aj pripomína bohatá história vinohradníctva prostredníctvom historických exkurzií a degustácií vín pochádzajúcich výhradne z bratislavských vinohradov.

Na zachovanie a rozvoj vinohradníckej tradície v Bratislave ponúka viaceré riešenia. Podľa jeho vyjadrení je potrebné chrániť kvalitnú pôdu, ktorá je vhodná na pestovanie viniča. Aj keď je táto pôda v súčasnosti chránená zákonom, je nevyhnutné nastaviť ešte účinnejšiu starostlivosť, ktorá by zohľadňovala ochranu dedičstva. Nie je reálne obnoviť plochu vinohradov z 18. storočia, ale je dôležité zachovať najkvalitnejšiu pôdu pre vinohradníctvo a upraviť príslušnú legislatívu.

Podpora vinohradníkov je ďalším dôležitým krokom. Naše víno by malo byť konkurencieschopné nielen z hľadiska kvality, ale aj ceny. Kľúčom ku kvalitnému a efektívnemu pestovaniu viniča je rajonizácia, čiže proces výsadby odrôd v závislosti od kvality pôdy a ekologických podmienok.  . Tiež by bolo vhodné uvažovať o prípadných sankciách pre majiteľov vinohradov, ktorí sa o svoje vinohrady nestarajú.

Vinohradníctvo je veľmi náročné povolanie. Mnohí z tých, ktorí získali svoje vinohrady späť po páde komunizmu, sa s nadšením vrátili k práci svojich predkov. Avšak súčasná generácia mladých ľudí nemá veľký záujem o takúto náročnú prácu. Preto je dôležité podporiť mladých vinohradníkov a zabezpečiť, aby táto tradícia neupadla do zabudnutia.

Novodobá urbanizácia a developerské projekty                                     

V druhej polovici 20. storočia sa začala významná transformácia Vtáčnika, ktorá vrcholila v období po páde komunistického režimu v roku 1989. Bratislava zažila a zažíva rozsiahlu vlnu urbanizácie a developerských projektov, ktoré mali za cieľ uspokojiť rastúce potreby obyvateľstva a prilákať nové investície. Developeri začali masívne budovať nové obytné zóny a komerčné priestory na územiach, ktoré boli kedysi vinohradmi a poľnohospodárskymi plochami. Pre tieto projekty sa Vtáčnik stal jednou z hlavných lokalít, čo viedlo k radikálnej zmene jeho krajiny a charakteru.

Z pôvodne tichého a vinohradníckeho prostredia sa Vtáčnik premenil na rušné stavenisko, kde sa striedajú žeriavy a stavebné stroje. Tieto zmeny priniesli síce nové možnosti pre bývanie a podnikanie, ale zároveň vyvolali obavy ohľadom zachovania prírodného a kultúrneho dedičstva.

Súčasné problémy a kontroverzie                                                               

Transformácia Vtáčnika na moderné developerské územie neprebehla bez kontroverzií a problémov. Mnohí obyvatelia a aktivisti vyjadrovali svoje obavy ohľadom neudržateľného rozvoja, ktorý ohrozoval miestnu biodiverzitu a zhoršoval kvalitu života. Zvýšený dopravný ruch, hluk a znečistenie boli len niektoré z negatívnych dôsledkov intenzívnej urbanizácie. Jedným z problémov bola aj strata historického a kultúrneho dedičstva, ktoré bolo spojené s vinohradmi a tradičným spôsobom života. Mnohí starší obyvatelia si pamätali časy, keď Vtáčnik bol pokrytý vinohradmi a ovocnými sadmi, a pociťovali nostalgický smútok nad zánikom tohto jedinečného prostredia.

Film Vtáčnik: dokumentovanie zmeny                                                       

Dokumentárny film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej prináša hlboký a osobný pohľad na túto transformáciu. Eva Križková, ktorá na Vtáčniku vyrastala, sa rozhodla zdokumentovať zmeny, ktoré postihli jej rodný kopec. Film sleduje rôznych obyvateľov Vtáčnika a ich príbehy, od bývalých záhradkárov až po nové rodiny, ktoré sa prisťahovali do novostavieb. Križková vo filme odhaľuje, ako každý z obyvateľov žije a sníva o svojej verzii tohto charizmatického miesta. Zároveň reflektuje širšie otázky urbanizácie, kapitalizmu a vzťahu medzi človekom a prírodou. Film Vtáčnik prináša divákom možnosť nahliadnuť do komplikovaných a často bolestivých procesov, ktoré sprevádzajú modernizáciu a rozvoj.

Trailer si môžete pozrieť tu:

Crowdfundingová kampaň a budúcnosť Vtáčnika                                  

S cieľom zvýšiť povedomie o filme a zabezpečiť jeho distribúciu, tím Vtáčnika spustil crowdfundingovú kampaň na platforme donio.sk. Táto kampaň umožňuje podporovateľom filmu prispieť na pokrytie nákladov spojených s kampaňou za zmenu. Kampaň mala za cieľ nielen financovať distribúciu filmu, ale aj podnietiť širšiu diskusiu o mestskej biodiverzite a udržateľnom rozvoji. Organizátori plánujú rôzne aktivity vrátane návodu na stavbu vtáčích búdok, ornitologických prechádzok, premietaní pre záhradkárov a diskusií so štátnymi orgánmi.

Kampaň môžete nájsť tu:

Záver                

História a transformácia Vtáčnika je príbehom o zmene, adaptácii a hľadaní rovnováhy medzi rozvojom a zachovaním dedičstva. Od vinohradov, cez socialistické JRD až po moderné developerské projekty, Vtáčnik prešiel výraznou transformáciou, ktorá odráža širšie sociálne, ekonomické a politické zmeny. Dokumentárny film Vtáčnik prináša dôležitý príspevok k pochopeniu týchto procesov a poskytuje hlboký a osobný pohľad na ich dôsledky pre jednotlivcov a komunity. Vtáčnik sa mení ďalej a jeho príbeh sa stáva živým svedectvom o tom, ako moderná spoločnosť formuje svoje prostredie a ako jednotlivci a komunity hľadajú spôsoby, ako sa tomuto procesu prispôsobiť a zachovať to, čo je pre nich dôležité.

Partneri