Ako zaplatiť prebudenie spiacich miest?

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Ak nerátame eurofondy na sanáciu envirozáťaží či na obnovu pamiatok, dotačných titulov určených explicitne na revitalizáciu brownfieldov pre verejný sektor je málo a ich plánovanie sprevádza chaos. V Českej republike sa na rozdiel od nás téma dostala aj do plánu obnovy. 

Odkladanie výziev

Brownfieldom sa u nás venuje pozornosť hlavne v rámci Fondu spravodlivej transformácie. Ten má pomôcť regiónom, ktoré sú najviac postihnuté zatváraním uhoľných baní a útlmom odvetví s vysokými emisiami skleníkových plynov. Ide o Hornú Nitru , šesť okresov Košického samosprávneho kraja a sedem okresov Banskobystrického samosprávneho kraja.

Revitalizácia zanedbaných území vnútri miest sa do Programu Slovensko dostala aj inak. Takéto projekty mali byť financované aj z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, odkiaľ by mohli žiadať aj iné než uhoľné regióny. Cieľová hodnota je nastavená skromne, spolu len na štyri hektáre zrevitalizovaného územia. Pre lepšiu predstavu, zhruba takú rozlohu zaberajú Kasárne Kulturpark, jedna z najznámejších revitalizácií brownfieldu na Slovensku, ktorú zrealizovali v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. 

Navyše, výzvy sa viackrát odkladali a avizované podmienky sa menili. Najprv sa počítalo s vyhlásením jednej výzvy na konci roku 2023, potom mali byť tri výzvy na začiatku tohto roka, neskôr nastal presun až na posledný kvartál 2024. Jeseň prináša ďalšiu zmenu konceptu – agenda mestského rozvoja totiž od 1. septembra prešla z Ministerstva dopravy SR na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). 

Podľa MIRRI bude výzva vyhlásená do konca roka na podporu viacerých pilotných opatrení, dokopy na sumu približne 20 miliónov eur. MIRRI chce ďalší jeden a pol milióna využiť vo vlastnej réžii na mapovanie brownfieldov. To už v nejakej podobe robila Slovenská agentúra životného prostredia, MIRRI reaguje, že na jej prácu nadviažu: „Ich poznatky, respektíve zistenia, budú zapracované do našich výstupov, keďže plánované mapovanie, realizované v rámci tejto výzvy, bude obsahovať širšiu množinu objektov.“

Vyhlásenie výzvy sa toľko odkladá, až sa možno premešká šanca. Podľa agentúry Bloomberg totiž hrozí úplné zmrazenie eurofondov, a to pre útoky súčasnej vlády na právny štát, obzvlášť pre zrušenie špeciálnej prokuratúry. 

Šanca pre uhoľné regióny

Z Fondu spravodlivej transformácie by na revitalizáciu priemyselných území malo ísť vyše 23 miliónov eur, z toho zhruba 15 miliónov má ísť na národný projekt, štátny park Handlová, ktorý bude realizovať štátna firma MH Invest. Areál bane Handlová sa má transformovať na moderný priemyselný park, kde bude pripravená infraštruktúra a nová prístupová cesta, čo by malo prilákať podniky. Necelé tri milióny eur zase majú pripadnúť uhoľným okresom BBSK, o väčšinu peňazí z balíka sa bude uchádzať mesto Hnúšťa s projektom revitalizácie priemyselného parku.

V priebehu septembra má byť podľa MIRRI konečne vyhlásená päťmiliónová výzva na využitie opustených areálov na kultúrne účely pre verejný a neziskový sektor na Hornej Nitre. 

Z tohto fondu sa má podporovať napríklad aj obnova verejných budov, aby boli energeticky efektívne. Pozitívom je, že sa budú využívať aj finančné nástroje, teda akési eurofondové úvery, ktoré treba vrátiť a dajú sa vďaka tomu požičať viackrát a pomôcť tak viacerým projektom. 

BBSK: Musíme byť kreatívni

Na praktické skúsenosti so zháňaním financií na revitalizáciu brownfieldov sme sa pýtali riaditeľky odboru regionálneho rozvoja a územného plánovania Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Anny Hriňovej. Úlohou jej tímu je vytipovať možnosti financovania obnovy opustených budov či areálov BBSK. V ich prípade ide najmä o stredné školy a internáty či budovy po zariadeniach sociálnych služieb. Úradníčka konštatuje, že grantová podpora explicitne na revitalizácie brownfieldov je obmedzená. V ich prípade si môžu pomôcť spomínaným Fondom spravodlivej transformácie, no len v niektorých okresoch. Mimo neho je v eurofondoch explicitne na brownfieldy vyčlenených málo financií. 

Pri hľadaní zdrojov musia byť teda kreatívni a žiadať o dotácie zamerané napríklad na energetickú efektívnosť budov. Alebo na to idú cez obsahové zameranie projektov a cez podporu na deinštitucionalizáciu sociálnych služieb či na budovanie nájomného bývania v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania. 

Často však narážajú na to, že nevedia splniť benchmarky: „Vždy sú stanovené nejaké limity, koľko môže daná inštitúcia na rekonštrukciu budovy dostať či už na meter štvorcový podlahovej plochy, obvodovú plochu, respektíve na počet klientov alebo na ušetrenú megawatthodinu za rok elektrickej energie.“

Samostatnosť či dotácie?

Pri eurofondoch tiež platí podmienka, že zrekonštruovaný objekt sa môže komerčne využívať len na 20 % plochy alebo času, čo je podľa Hriňovej jednou z najväčších výziev. V prípade rekonštrukcie bývalého gymnázia na sídlisku Sekier sa rozhodli radšej eurofondy nevyužiť a siahnuť po komerčnom úvere, a to napriek tomu, že nejde o zaručene ziskový projekt v lukratívnej lokalite. 

Bývalá škola stojí na sídlisku, ktoré je odstrihnuté od Zvolena rušnou cestou. Chýbajú tam služby aj možnosti na aktívne trávenie voľného času. Obyvateľky a obyvatelia majú pocit, že Sekier je oproti iným mestským častiam zanedbaný. Z gymnázia sa má preto stať centrum s pestrou škálou služieb a prevádzok, ktoré ľuďom na sídlisku chýbali. 

Bolo jasné, že ak má byť projekt dlhodobo finančne udržateľný, časť priestorov treba prenajať. „Museli sme si vybrať, či získame nenávratné finančné zdroje, ale prídeme o príjmy z prenájmu, projekt nebude samostatne schopný prevádzky a bude musieť byť dotovaný minimálne počas obdobia udržateľnosti, alebo pôjdeme z návratných zdrojov, ale projekt bude finančne samostatný,“ vysvetľuje Hriňová. 

Na väčšinu priestorov už majú vopred dohodnutých nájomcov. V budove bude zariadenie sociálnych služieb s pobytovou časťou aj denným stacionárom, základná umelecká škola, komunitné centrum, potraviny, lekáreň, kaviareň, kaderníctvo či zelovoc. Príjem z nájomného od komerčných prevádzok má vygenerovať financie pre udržateľnosť verejnoprospešných služieb. Projekt už má stavebné povolenie a má potenciál stať sa príkladom finančne udržateľného a zároveň inkluzívneho oživenia spustnutého areálu.

Úver z eurofondov

Inovatívnym spôsobom financujú projekt kultúrneho a kreatívneho centra Litterra v budove prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. Vznikol v spolupráci s BBSK a dostal zvýhodnený úver z eurofondov prostredníctvom Slovak Investment Holding (SIH). Litterra by ho mala vedieť splatiť vďaka príjmom zo vstupného do expozície, z kaviarne či z prenájmu priestorov. Bude čiastočne dotovaná aj zo strany BBSK, využiť chcú aj granty na program.

Tento areál nie je vyslovene brownfield. Síce stratil pôvodnú funkciu, ale dlhodobo nechátral. SIH týmto spôsobom financuje aj obnovu úplne typického brownfieldu, a to kúpeľov Grössling v Bratislave, ktorá je v réžii hlavného mesta a Metropolitného inštitútu Bratislava. SIH financuje zriadenie knižnice, ktorá bude súčasťou projektu. 

Podpora SIH nie je zameraná na revitalizáciu brownfieldov, ale na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. 

V aktuálnom programovom období eurofondov sa celkovo viac kladie dôraz na finančné nástroje, teda napríklad na pôžičky, aby sa všetko nerozdalo len cez granty. Anna Hriňová však upozorňuje, že samosprávy zo zákona nesmú prekročiť limit zadlženia 60 %. Po úveroch siahajú teda opatrne, vždy je to plán B. 

Za čo vôbec projekt pripraviť?

Medzi najväčšie bariéry pri využívaní eurofondov, nielen na brownfieldy, je chýbajúca podpora prípravy projektov. Skôr než sa podá žiadosť o grant, treba mať totiž za sebou množstvo krokov. Overovaciu štúdiu, vypracovanie projektovej dokumentácie či verejné obstarávanie, v ideálnom prípade tomu všetkému predchádza participatívne mapovanie potrieb. Podľa Anny Hriňovej má kraj aké-také možnosti nájsť na tieto kroky v rozpočte financie, ale pre obce, hlavne tie menšie, je to problém. Dokonca aj vtedy, keď majú garanciu, že sa im tieto náklady preplatia spätne neskôr.

O tomto probléme hovorila aj úradnícka vláda. V rámci jej desatora odporúčaní pre lepšie čerpanie eurofondov odporučila zriadiť aj fond financovaný zo štátneho rozpočtu vo výške 50 miliónov eur ročne na predprojektovú prípravu, ako aj na počiatočnú fázu implementácie projektov. Anna Hriňová hovorí, že o téme intenzívne komunikovali s predošlým vedením MIRRI a hovoria o tom aj s tým súčasným.

Terajší predstavitelia ministerstva o potrebe zriadiť fond na predprojektovú prípravu verejne hovorili viackrát. Keď sme sa však MIRRI pýtali na to, či a kedy budú vyhlásené výzvy na tento účel, tlačový odbor odpísal, že o tom nemajú vedomosť.

Česká republika je v obnove brownfieldov pred nami

Naši susedia túto oblasť podchytili strategickejšie. Na rozdiel od nás majú od roku 2008 Národnú stratégiu regenerácie brownfieldov, ktorú každých päť rokov aktualizujú. Zriadili taktiež národnú databázu takýchto lokalít. 

K dispozícii je aj väčšia škála podporných schém pre verejný sektor aj firmy, na využite brownfieldov na komerčné aj nepodnikateľské účely. Téma figuruje v rámci Fondu spravodlivej transformácie, ktorý je zameraný na tri uhoľné regióny, ďalších eurofondov aj štátneho rozpočtu, využívajú sa aj finančné nástroje. Na regeneráciu brownfieldov využili aj plán obnovy, kde bola alokácia až 3,3 miliardy Kč, teda zhruba 130 miliónov eur. Projekty treba dokončiť expresne rýchlo do konca roka 2025, žiadateľ už musel mať právoplatné stavebné povolenie. Podporili sa aj demolácie brownfieldov a ich premena na úložisko uhlíka. Bolo treba vysadiť tam les alebo lesopark, ktorý bude vďaka stromom viazať uhlík z atmosféry. 

Mali tiež schému dotácií a bezúročných úverov pre samosprávy, ktoré poskytoval Štátny fond podpory investícií.

Podľa analýzy agentúry Czechinvest je aktuálne ponuka podporných mechanizmov pre obnovu brownfieldov v Českej republike široká s vysokou alokáciou financií, je to však len dočasný stav. Dva veľké zdroje – Plán obnovy a Fond spravodlivej transformácie – o pár rokov skončia. Prvý vznikol v reakcii na pandémiu COVID-19, druhý ako nástroj pre implementáciu Zelenej dohody. Pokračovať budú eurofondy, kde ale v ďalšom programovom období bude k dispozícii menej peňazí. 

Zdroje teda vysychajú a u susedov prebieha diskusia, akým spôsobom revitalizácie brownfieldov ďalej podporovať. Padajú rôzne nápady. Zástupca ministerstva priemyslu a obchodu Petr Očko na konferencii Brownfieldy 2024 napríklad hovoril o možnosti využívať vo väčšej miere finančné nástroje aj za zapojenia súkromného kapitálu. Zároveň sa zvažuje zabezpečiť grantový fond z národných zdrojov pre samosprávy, ktoré si nemôžu úvery dovoliť. 

Czechinvest zase navrhuje zvýšiť poplatky za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré musia platiť stavebníci, keď stavajú na zelenej lúke a zaberajú ornú pôdu, a z týchto príjmov financovať fond pre brownfieldy.

Základný rámec financovania regenerácií takýchto území by mohol byť jasný o rok, keďže bude treba pripraviť aktualizáciu Národnej stratégie regenerácie brownfieldov, tá aktuálna platí totiž do konca roka 2024.

Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou.

Partneri