V talianskom Trevise sa vytriedi takmer 90 % odpadu. Ako motivovať naše mestá?
Smeti z celej bytovky dnes u nás končia v spoločných kontajneroch. Mestá preto nemajú prehľad, koľko odpadu kto produkuje a poplatky za odpad nevedia nastaviť motivačne na princípe menej vyhadzuješ, menej platíš. Expertka Martina Gaislová vysvetľuje, ako to zmeniť.
Čo môže mať spoločné šalát na našom tanieri s čistiarňou odpadových vôd?
Kal môže byť zdrojom živín pre poľnohospodárstvo. Vyčistená voda z čistiarní by zase mohla v čase klimatickej krízy zavlažiť naše polia. No treba to spraviť tak, aby sme si zároveň nekontaminovali pôdu.
Čistiarne odpadových vôd môžu byť zelenými elektrárňami. U nás sme zatiaľ od toho ďaleko
Budujú sa hlavne preto, aby sa splaškami neznečisťovali rieky a zdroje pitnej vody. No môžu byť producentmi obnoviteľnej energie aj zdrojom živín pre poľnohospodárstvo.
Nebúrať, opatrne rozobrať a zrecyklovať. Ako funguje v praxi selektívna demolácia budov?
Stavebný odpad a odpad z demolácií tvorí vyše tretinu odpadu v EÚ, preto obzvlášť záleží na tom, aby sa neskládkoval. Členské štáty musia zhodnocovať aspoň 70 % tohto odpadu. Odstránené materiály sa majú na stavbe triediť, aby sa dali opätovne použiť alebo zrecyklovať. My sme túto povinnosť zaviedli až minulý rok v rámci Plánu obnovy.
Bruselskí architekti zachraňujú z budov určených na demoláciu to, čo sa dá ešte použiť
Niekedy idem do baru v Bruseli a na toaletách si všimnem dlaždice zo severnej vlakovej stanice. Pred siedmimi rokmi som kľačal na kolenách a rozoberal ich a teraz sú tu. Chápete ten pocit zadosťučinenia? Hovorí dizajnér Maarten Gielen z firmy Rotor Deconstruction, ktorý zachraňuje stavebné materiály pred demoláciou.
