Dubnica uvažuje ako odolné mesto – začala úsporami energií aj verejných zdrojov

Slovo má: 

Andrea Blajsková je zástupkyňou primátora mesta Dubnica nad Váhom. Ako viceprimátorka kladie dôraz na občiansku participáciu, z ktorej vznikajú najlepšie riešenia pre komunitu. Environmentalistické a ekologické témy vníma ako absolútnu prioritu pre budúcnosť mesta. 

Ako mesto vníma priamy vplyv klimatickej zmeny vo svojom území? Ktoré jej dôsledky najviac pociťujete, aktívne riešite alebo sa na ne pripravujete?

Dubnica nad Váhom rovnako ako ďalšie mestá čelí klimatickej zmene veľmi konkrétne a citeľne. Nejde o abstraktnú hrozbu v budúcnosti, ale o každodennú realitu, ktorá ovplyvňuje životy obyvateľov, stav infraštruktúry aj miestnu ekonomiku. Čoraz teplejšie letá zvyšujú riziká pre zdravie ľudí, najmä starších obyvateľov a detí. Dlhodobé suchá vedú k vysychaniu mestskej zelene a oslabovaniu drevín. Intenzívne prívalové dažde prinášajú riziko lokálnych záplav, keďže kanalizácia nedokáže nárazové množstvo vody odviesť. Zároveň sa zvyšuje riziko vzniku požiarov v okolitých lesoch a poľnohospodárskej krajine. K tomu aj zhoršenie kvality ovzdušia a mikroklímy v meste z lokálnych kúrenísk, prašnosť, prehrievanie asfaltových povrchov a odumieranie vyrastených drevín.

Vnímame ako nevyhnutnosť aktívne sa pripraviť na tieto zmeny zavádzaním adaptačných opatrení – výsadbu novej zelene a drevín, budovanie zelených striech, zadržiavanie dažďovej vody a vytváranie tieniacich prvkov na miestach s vysokou teplotou. Rovnako dôležité je podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie emisií, aby sa mestá stali odolnejšími voči dôsledkom klimatickej zmeny a zároveň prispeli k jej zmierňovaniu.

Ako komunikujete tému klimatickej zmeny a súvisiacej krízy smerom k obyvateľom mesta – prostredníctvom vzdelávacích aktivít, konkrétnych projektov v území, alebo kombináciou oboch prístupov? 

Keďže mestá sú centrami každodenného života, majú najväčší potenciál ovplyvniť správanie ľudí, a preto je ich úloha v komunikácii klimatickej zmeny kľúčová. Mesto Dubnica nad Váhom sa zameriava na to, aby klimatické opatrenia nezostávali len „na papieri“, ale boli viditeľné aj v praxi. Realizujeme aktivity od výsadby nových drevín, zadržiavania dažďovej vody a jej vsakovania do pôdy priamo na mieste, na zmiernenie dopadov extrémneho počasia. Projekty ako napríklad Dubnická Envirojar ukazujú, že ak sa obyvatelia cítia byť súčasťou riešenia, sú ochotní aktívne spolupracovať a podporovať takéto iniciatívy.

Aké výzvy a riziká prináša komunikácia riešení súvisiacich s klimatickou zmenou a klimatickou krízou v meste a čo vás motivuje tieto prekážky prekonávať? 

Najväčšie riziko v komunikácii riešení klimatickej zmeny v meste vnímame v odmietaní témy časťou verejnosti. Niektoré opatrenia, napríklad výruby drevín z dôvodu rekonštrukcií alebo bezpečnosti, často vyvolávajú negatívne reakcie, a to aj v prípadoch, keď sú dôvody týchto zásahov obyvateľom vysvetlené. Ďalším rizikom je zložitosť samotnej témy klimatickej zmeny, ktorá môže byť pre časť verejnosti príliš abstraktná alebo náročná na pochopenie, čo sťažuje jej prijatie. Napriek týmto prekážkam nás motivuje snaha zlepšiť kvalitu života obyvateľov a zabezpečiť, aby naše mesto bolo odolnejšie voči dopadom klimatickej zmeny. Veríme, že dlhodobé prínosy týchto opatrení sú silným argumentom na to, aby sme ich naďalej presadzovali a komunikovali verejnosti čo najzrozumiteľnejšie.

Mestský úrad prešiel komplexnou modernizáciou na zlepšenie jej energetickej efektívnosti. Aké konkrétne úspory a benefity mesto očakáva?

Budova, ktorá bola postavená ešte v roku 1965 a odvtedy len minimálne upravovaná, tak po desaťročiach prešla komplexnou modernizáciou s dôrazom na komfort pre zamestnancov aj verejnosť. Rekonštrukcia budovy mestského úradu priniesla zásadné zníženie jej energetickej náročnosti. Vďaka zatepleniu obvodového plášťa, výmene okien a obnove fasády s použitím ekologických materiálov sa výrazne znížia náklady na vykurovanie a chladenie. Inštalácia fotovoltickej elektrárne na streche budovy tiež prinesie úsporu verejných zdrojov. Súčasne sa znížia aj emisie CO₂, čím mesto získa aj ekologický benefit. 

Ako bude fungovať systém zberu a využitia dažďovej vody v plánovanom ekologickom parku pri úrade? Plánujete podobné opatrenia aj v iných častiach mesta?

Ekologický park pri mestskom úrade bude vybavený moderným vodozádržným systémom. Dažďová voda zo strechy sa zachytí v podzemnej nádrži a následne využije na zavlažovanie zelene v parku. Súčasťou projektu budú aj dažďové bioklimatické záhrady, trvalkové záhony s retenčnou funkciou a vodopriepustné dlažby, ktoré umožnia vsakovanie vody priamo na mieste. Cieľom je nahradiť nepriepustné povrchy a zmierniť dopady prudkých dažďov. Projekt tak znižuje riziko lokálnych povodní, zlepšuje mikroklímu a podporuje biodiverzitu.

Ako obyvatelia vnímajú rekonštrukciu úradu a pripravovaný zelený park? Budete podobné opatrenia zavádzať aj v ďalších štvrtiach?

Tým, že oba projekty mesto financuje z externých zdrojov, verejnosť ich vníma ako prínos nielen z pohľadu ekologického a estetického, ale aj ekonomického. My zas pevne veríme, že aj tých, ktorí nie sú rozhodnutí, alebo sú čiastočne skeptickí, presvedčíme o pozitívnych vplyvoch vodozádržných opatrení a nakoniec ocenia aj príjemný pocit v estetickom a klimaticky zodpovednom parku. Vodozádržné opatrenia v podobe dažďových záhrad realizujeme a plánujeme realizovať vo vnútroblokoch sídlisk. Tieto verejné priestory si i vyžadujú väčšiu pozornosť a klimaticky zodpovedné riešenia, ktoré zvyšujú komfort a bezpečnosť obyvateľov nášho mesta.

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri