Vieš čo vidíš: Žilinské trhy
Holandská fotografka Illah van Oijen niekoľko rokov dokumentuje Slovensko. Svoje fotografie, cez ktoré sa snaží pochopiť kultúrnu, historickú aj osobnú hodnotu miest, publikuje v projekte Vieš čo vidíš? Projekt znovu ožíva vďaka pravidelnej rubrike na našej platforme.
Illah van Oijen
Cieľom projektu Vieš čo vidíš? je vytvoriť obraz miest, ktorý pomôže pochopiť kultúrnu, historickú a osobnú hodnotu verejného priestoru. Prezri si fotografie Istrochemu na www.viescovidis.sk a keď ti k niektorej z nich niečo napadne, podeľ sa o to. Môže to byť tvoj osobný príbeh, spomienka, (historický) fakt, alebo čokoľvek, o čom si myslíš, že stojí za zmienku o danom mieste.
V roku 2011 som začala chodiť do Žiliny. Profesionálne. S jedenapolkilovým foťákom zaveseným okolo krku, s kočíkom a dvojročnou dcérkou. Pracovala som na novej knihe.
Po Bratislave a Košiciach bola na rade Žilina. Kamaráti zo Stanice Záriečie ma zobrali všade, kde sa Žilina mohla ukázať taká, aká naozaj je. Na okraj mesta, popri diaľnici, na kopec, na sídlisko, do areálu nemocnice, do novopostaveného obchodného centra s čudným názvom Mirage, na cintorín.
Boli to malé rezidenčné týždňové pobyty, vždy u niekoho iného na „prespávačke“. Zobudila som sa vždy inde, s novým výhľadom a trochu iným pohľadom.
Toto intenzívne randenie so Žilinou trvalo až 3 roky. Na konci ma nečakala tretia kniha, ale druhé dieťa. Nevyšiel čas na fundraising, organizovanie projektu a písanie textov.
Zostalo to pri webstránke viescovidis.sk a myšlienke, že jedného dňa tú tretiu knihu vydám.
Vytiahla som fotky Žiliny spred deviatich rokov z môjho archívu pre CTZN. Zachytávajú formálne a neformálne trhoviská, miesta, kde sa konal pouličný predaj. Sú to fotky zo starých čias, keď sme ešte ani v Bratislave nechyrovali o hipsterských trhoch, streetfoodoch ani podujatiach vo verejnom priestore.
Tie fotky mi spätne ukazujú, že život na uliciach, námestiach a na verejných priestoroch mesta nebol o nič chudobnejší, ako je dnes. Na každej križovatke som objavila nejaký kiosk, stánok alebo aspoň stolík. Tlačoviny, kvety, domáce vajcia, cestovinky do polievky. Nekúpite?
Akoby som sa tam prechádzala znova. Stánky okolo hlavného námestia, takzvaný ambulantný predaj. Pop-up vianočný stánok s drevorezbami na stanici. Trh sadeníc na parkovisku. Stánok s občerstvením v nemocnici. Stánok so zázrivskými korbáčikmi pri vchode do veľkého obchodného centra. Trhovisko, ktorého meno som zabudla, s predavačkami, ovocím, so sadenicami.
Trhy v Žiline, to je aj významná budova, funkcionalistická pamiatka v centre mesta s veľkolepým názvom Stará tržnica. Využitie vyzeralo genericky. Prevádzky bez názvu, ktoré napriek tomu každý pozná. Uvedomila som si, že som tak dlho nebola v Žiline, že ani netuším, či sa z tej tržnice medzičasom nestala hipsterská foody-destinácia! Alebo či sa náhodou nezmenila na obchodné centrum?
Keď som sa radila v lete s fotografom Martinom Kollárom, čo mám robiť s už trochu zaprášeným deväťročným archívom fotografií, povedal, že staré fotky sú oveľa hodnotnejšie ako nové, lebo nám povedia oveľa viac o tom, čo sa zmenilo.
Môj zámer vydať knihu o Žiline – deväť rokov po – dostal nový impulz. Čo nám tieto fotky hovoria o meste? Už si ani nepamätám, kde som niektoré fotila, s kým som tam bola. Preto budem potrebovať vaše príbehy a spomienky. Možno ma to konečne motivuje vydať tretiu knihu!
Viete, čo vidíte? Napíšte!
