Komunitný život: nový trend, ktorý tu bol odjakživa

Ivana Rapoš Božič

Sú tri romantizujúce predstavy o komunitách, ktoré podľa mňa charakterizujú súčasné debaty o komunitnom živote na Slovensku. V tomto článku ich kontextualizujem a zreálňujem:

• komunitný život nepredstavuje len novodobý spoločenský fenomén, napriek aktuálnemu rozmachu špecifických typov komunít,
• žiadna komunita zo svojej podstaty nie je úplne otvorená, napriek snahám o inkluzívnosť,
• viera v schopnosť komunít presadzovať spoločenskú zmenu je síce oprávnená, ale vyžaduje si dlhodobú a vytrvalú prácu.

Komunita je bezpochyby jedno z najviac skloňovaných slov posledného obdobia. Rozličné komunitné centrá, záhrady, kaviarne, festivaly, projekty či podujatia sa stali symbolom revitalizácie občianskeho života na Slovensku. Vo verejnom priestore na seba slovo komunita naviazalo množstvo významov spojených s kultúrnou obrodou a so spoločenským pokrokom. Akoby komunitný život nezlepšoval len naše okolie, ale aj nás samotných. Byť súčasťou komunity sa skrátka pre mnohých ľudí stalo novodobým spoločenským trendom. Je však romantizácia komunít a komunitného života na mieste?

Komunity tu boli, sú a budú, mení sa len ich charakter

Byť súčasťou komunity, teda širšieho spoločenstva ľudí, ktorých spája pocit skupinového prináležania plynúci zo spoločnej identity alebo záujmu, je jednou zo základných ľudských potrieb. Súvisí to s túžbou jednotlivcov po sociálnom potvrdení ich identity a spoločenského postavenia. Život v komunite je zároveň po mnohých stránkach výhodnejší ako život v sociálnej izolácii, nakoľko komunity môžu byť pre jednotlivcov zdrojom bezpečia, podpory, informácií i materiálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu ľudia vytvárali komunity a stávali sa ich súčasťou takpovediac odjakživa. Komunity tak zďaleka nepredstavujú novodobý spoločenský fenomén. V závislosti od širších sociálnych, politických a geografických podmienok sa však v priebehu histórie menil ich charakter.

Kým v súčasnosti si slovo komunita mnohí spájajú predovšetkým so skupinami angažovaných občanov, ktorí sa spoločne usilujú o obnovenie susedských vzťahov, oživenie kultúrnej scény v meste či ochranu životného prostredia, takéto komunity predstavujú len pomyselnú špičku ľadovca, ktorá podstatu komunitného života zďaleka nevyčerpáva. Len niekoľko dekád dozadu hrali pre utváranie komunít oveľa dôležitejšiu rolu tradične poňaté identity odvíjajúce sa od národnosti, náboženského vyznania alebo spoločenskej triedy. Tomu, že v súčasnosti tieto identity stratili časť svojho lesku a prestali vytvárať hlavnú os komunitného života, vďačíme predovšetkým globalizácii a postmodernizmu, ktoré so sebou koncom 20. storočia priniesli oslabenie veľkých príbehov a vytvorili priestor na kultúrny pluralizmus. Jedno z lákadiel komunitného života súčasnosti je tak bezpochyby pluralita a dostupnosť.

Aj katolík, aj učenec bojových umení

Človek súčasnosti tak už nemusí byť nutne len Slovákom, katolíkom alebo príslušníkom pracujúcej triedy, ale môže sa identifikovať aj ako vegán, záhradkár či učenec bojových umení a zorganizovať si svoj komunitný život okolo všetkých týchto identít a záujmov. Aj keď tradičné identity majú v rámci komunitného života stále svoje miesto, o čom v slovenskom kontexte svedčí relatívne vysoké zastúpenie cirkevných a národnostných komunít, čoraz častejšie sa stretávame aj s komunitami, ktoré sa utvárajú okolo špecifických záujmov a životných štýlov. Príkladom sú už zmienení vegáni, záhradkári a učenci bojových umení, ktorých členovia síce často pochádzajú z rôznych sociálnych prostredí, ale spája ich spoločný záujem a životný štýl.

Príležitosť pre komunitný život zároveň už človek nemusí hľadať len v svojom bezprostrednom okolí, ale na výber má aj zahraničie alebo internet. Novodobé komunity sa tak okrem kostola, kultúrneho domu, vnútrobloku či kaviarne môžu stretávať aj na medzinárodných fórach alebo sociálnych sieťach, prípadne všetky tieto formy stretávania kombinovať.

Žiadna komunita nie je úplne otvorená

Ak sú súčasné komunity také rôznorodé a dostupné, znamená to automaticky, že sú otvorené pre každého? Môže byť komunita úplne inkluzívna? Odpoveď na túto otázku je skôr záporná. Ak aj so sebou súčasná doba priniesla diverzifikáciu komunít a nárast príležitostí pre komunitný život, jedno základné pravidlo ohľadom fungovania komunít ostalo zachované: existencia komunít závisí od schopnosti ich členov udržiavať symbolické hranice, ktoré definujú podmienky skupinového prináležania. Inými slovami, podstatou komunitného života nie je len spájanie jednotlivcov pod hlavičkou zdieľaných identít a záujmov, ale zároveň aj vymedzovanie sa voči „tým druhým“, ktorí sa pod túto hlavičku buď jednoducho nezmestia, alebo ju priamo ohrozujú.

Kto v posledných rokoch sledoval na Slovensku vášnivú debatu o liberalizme a konzervativizme, v rámci ktorej sa niektorí jednotlivci mali potrebu verejne prihlásiť k jednej alebo k druhej komunite a zároveň sa ostro vymedziť voči komunite svojich ideologických oponentov, pravdepodobne vie veľmi dobre, o čom je reč. Rovnako si asi len ťažko môžeme predstaviť situáciu, v ktorej by komunita vegánov vo svojich radoch tolerovala milovníka zabíjačkových špecialít alebo situáciu, v ktorej by členka komunity ochrancov práv zvierat chodila na spoločné stretnutia v pravom kožuchu.

Zapadnúť znamená prijať pravidlá

V niektorých prípadoch sú tak symbolické hranice vymedzujúce prináležanie k jednotlivým komunitám zadefinované veľmi jasne a sú všeobecne zrozumiteľné aj navonok. V iných prípadoch sú tieto hranice oveľa subtílnejšie a človek sa s ich povahou musí oboznámiť len postupne, často metódou pokus – omyl. Okrem očividných názorových a záujmových orientácií si totiž každá komunita vytvára svoju unikátnu kultúru, ktorá určuje, čo sa od jej právoplatných členov očakáva a čo naopak znamená porušenie vnútorných pravidiel fungovania. Takéto pravidlá sa môžu týkať osvojenia si špecifického slovníka (napríklad používanie rodovo citlivého jazyka v komunite ľudskoprávnych aktivistov), vzorcov správania (napríklad preukazovanie úcty osobám s vyššou úrovňou majstrovstva v komunitách učencov bojových umení), alebo pravidiel reciprocity (napríklad striedanie sa pri príprave jedla a organizácii piknikov v susedskej komunite). Takéto pravidlá novoprichádzajúci člen alebo členka komunity obvykle nenájde nikde oficiálne spísané. Ak však chce do komunity zapadnúť, musí ich postupne odpozorovať a osvojiť si ich. Práve neschopnosť alebo neochota jednotlivcov osvojiť si pravidlá fungovania komunity totiž môže viesť k ich neúplnému prijatiu v rámci komunity a v extrémnych prípadoch dokonca k vylúčeniu.

To, že každá komunita je zo svojej podstaty začleňujúca a zároveň vyčleňujúca, neznamená, že je nutné vzdať sa v rámci komunitného života ideálu otvorenosti ako takého. Práve naopak, veľa novodobých komunít si vytvorilo svoju kolektívnu identitu práve okolo tohto ideálu a prispôsobilo mu svoje fungovanie. Reč je napríklad o niektorých susedských komunitách, ktorých členovia a členky sa v rámci svojich aktivít vedome snažia prekračovať vekové a sociálne rozdiely medzi obyvateľmi svojej štvrte, alebo o rôznych občiansky angažovaných komunitách, ktoré sa do svojej činnosti snažia aktívne zapájať príslušníkov menšín alebo ľudí so sociálnym či s telesným znevýhodnením. Aj keď ani v prípade takýchto komunít nie je možné hovoriť o úplnej otvorenosti – aj tieto komunity majú svojich „druhých“ a ich členovia a členky zároveň často nevedomky reprodukujú triedne alebo ideologické rozdelenie spoločnosti –, ich pôsobenie je dôkazom, že aspoň niektoré sociálne rozdiely je možné v rámci komunitného života cielene prekonávať.

Komunity v USA: spája ich záujem o svoje najbližšie okolie

Významným trendom súčasnosti sa zároveň stalo využívanie komunitných projektov na presadzovanie spoločenskej zmeny. Reč je teraz presne o tej pomyselnej špičke ľadovca, ktorá zahŕňa novodobé mestské, ale čoraz častejšie aj vidiecke komunity, ktoré spája záujem o nejaký aspekt spoločného života a snaha o jeho zlepšenie. Či už ide o nedostatok kultúrneho vyžitia, chátranie historických pamiatok, upadajúci verejný priestor alebo o osamelosť seniorov, s komunitami, ktoré sa usilujú o nejakú formu nápravy, akoby sa v posledných rokoch na Slovensku „roztrhlo vrece“. Nájdeme ich od Malaciek až po Trebišov a pravdepodobne aj ďalej. V prípade takýchto komunít dochádza k mieseniu komunitného života s občianskou angažovanosťou a ich fungovanie a prípadné úspechy či neúspechy sú zaujímavé aj z hľadiska širšieho sociálneho a politického vývoja spoločnosti.

Kým na Slovensku je možné vznik a fungovanie občiansky angažovaných komunít považovať ešte stále za novodobý spoločenský fenomén, v niektorých iných častiach sveta má občianska angažovanosť na komunitnej úrovni oveľa dlhšiu tradíciu. V USA napríklad existuje dlhoročná tradícia komunitného organizovania, ktorej podstatou je podpora komunít pri presadzovaní konkrétnych požiadaviek voči verejným inštitúciám, súkromným firmám či politickým predstaviteľom. Ide väčšinou o priestorovo zadefinované komunity, ktorých členovia a členky pochádzajú z konkrétneho susedstva alebo časti mesta a spája ich záujem o svoje bezprostredné okolie. Snahou komunitných organizátorov je v takýchto komunitách prepojiť ľudí z rozličných etnických, rasových, socio-ekonomických i vekových skupín, pretože práve vnútorná diverzita komunít je často základom úspechu pri presadzovaní ich požiadaviek. Takéto prepájanie však vyžaduje dlhodobú a sústredenú prácu. Členovia novovzniknutých komunít sa musia najprv naučiť spolu fungovať a navzájom sa rešpektovať, pričom prvé úspechy pri presadzovaní požiadaviek smerom k vonkajšiemu svetu obvykle prichádzajú až postupne. Môže ísť o menšie úspechy týkajúce sa zriadenia nového priechodu pre chodcov alebo komunitnej záhrady, ale aj o väčšie systémové zmeny týkajúce sa regulácie nájmov alebo zmien vzdelávacieho systému v miestnych školách. Model komunitného organizovania tak ukazuje, že presadzovanie spoločenskej zmeny cez komunitný život je možné. Jeho dôležitými predpokladmi je však dlhodobá pôsobnosť a udržateľnosť fungovania komunít.

Komunity poznačila dôsledná kontrola za socializmu

V slovenskom prostredí obdobnú tradíciu občiansky angažovaných komunít nemáme, za čo môže do veľkej miery aktívna snaha o depolitizáciu komunitného života počas socializmu. Aj keď rôzne typy záujmových komunít na našom území prekvitali i počas minulého režimu (významným príkladom sú napríklad komunity vodákov, turistov a trampov), ich aktivity boli často predmetom dôslednej kontroly zo strany štátu. Priestor na presadzovanie akýchkoľvek sociálnych alebo politických požiadaviek bol preto minimálny. Postupná repolitizácia komunitného života na Slovensku a záujem komunít o presadzovanie spoločenskej zmeny je naozaj skôr novodobý fenomén. Prvé komunitné centrá začali na Slovensku vznikať až na prelome milénia a väčšina z nich bola zameraná na začleňovanie sociálne znevýhodnených skupín. Zdola organizované občiansky angažované komunitné iniciatívy, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, presadzovaním ľudských práv alebo revitalizáciou verejného priestoru, sú spravidla ešte mladšie. Takéto iniciatívy často bojujú s mnohými prekážkami týkajúcimi sa nestabilného financovania, chýbajúcich priestorov alebo neochoty verejných inštitúcií reagovať na ich požiadavky. Ich snahy o presadzovanie spoločenskej zmeny tak často pripomínajú boj proti veterným mlynom. Napriek tomu však mnohé z nich za roky svojej práce za sebou zanechali hmatateľné výsledky. Ich väčšie či menšie úspechy a rastúca viditeľnosť tak okrem iného poukazujú aj na schopnosť slovenskej občianskej spoločnosti vyrovnávať sa s dedičstvom socializmu a vystupovať ako čoraz aktívnejší aktér pri presadzovaní spoločenskej zmeny. Viera v schopnosť komunít presadzovať spoločenskú zmenu je preto síce oprávnená, ale vyžaduje si dlhodobú a vytrvalú prácu.

Nezužujme význam slova komunita 

Je teda romantizácia komunít a komunitného života na mieste? Alebo by sme k debate o komunitách mali začať pristupovať s väčšou dávkou realizmu? Cieľom bolo poukázať na to, že v rámci súčasných debát o povahe komunitného života na Slovensku je dôležité nesústrediť sa len na aktuálne spoločenské trendy, ale brať do úvahy aj širší kontext, týkajúci sa vývoja a premeny komunít v čase, základných pravidiel ich fungovania a závislosti ich potenciálu presadzovať spoločenskú zmenu na aktuálnom inštitucionálnom a politickom nastavení spoločnosti. Iba tak sa môžeme vyhnúť zbytočnému zúženiu významu slova komunita na špecifický typ novodobých občiansky angažovaných komunít, ktoré síce z hľadiska rozvoja občianskej spoločnosti hrajú dôležitú rolu, ale podstatu komunitného života zďaleka nevyčerpávajú.

Partneri