Sú parklety len snahou zaujať, alebo šancou získať späť priestor pre chodcov?

Zuzana Pastričák Duchová

Parklet je nový výraz pre malý verejný priestor, ktorý vzniká spravidla premenou časti ulice či parkoviska na priestor na sedenie, zeleň alebo spoločenské posedenie. Parklety sú zvyčajne určené na to, aby boli otvorené a prístupné verejnosti a poskytovali ľuďom priestor na oddych a interakciu v mestskom prostredí. Tak ako sa mení životný štýl a technológie, mení sa aj jazyk. Je parklet iba dobre znejúci výmysel marketérov a snaha zaujať zahltené publikum niečím novým, alebo súvisí táto drobná urbánna typológia aj so spomínanými zmenami na hlbšej úrovni? Ukážeme si niekoľko príkladov, ktoré boli realizované na Slovensku dávnejšie, ale aj celkom nedávno.

Nestačí prosto terasa a lavička?

Odpoveď bude asi závisieť od konkrétnych prípadov mestských zásahov. Časť odbornej obce považuje placemaking a s tým súvisiace vymoženosti za prevratný nástroj na skvalitňovanie prostredia, časť za vyprázdnený pojem neoliberálnych kapitalistov, ktorí sa snažia zarobiť na čomkoľvek, čo pekne vyzerá a predáva, a príliš sa pri tom nenamáhať. Na slove parklet je zaujímavé jeho prepojenie s parkovaním a zároveň s parkom. Nie je to len akákoľvek lavička na ulici, nie je to ani terasa. Terasa je zväčša definovaná ako vyvýšená, otvorená vonkajšia plošina, ktorá je často pripojená k budove alebo reštaurácii. Terasy sa bežne používajú na stolovanie, spoločenské posedenia alebo na vychutnávanie vonkajších výhľadov a sú to zvyčajne súkromné priestory, spojené s konkrétnymi prevádzkami.

Hoci parklety aj terasy môžu poskytovať vonkajšie miesta na sedenie na ulici a spoločenské priestory, kľúčový rozdiel spočíva v ich prístupnosti a miere využívania verejnosťou. Parklety majú byť verejným vybavením, ktoré prispieva k rozvoju komunity, zatiaľ čo terasy sú často spojené s konkrétnymi podnikmi alebo objektmi a ich využitie je obmedzené, komerčné.

Koncept parkletov vznikol v San Franciscu v roku 2005, keď dizajnérske štúdio Rebar premenilo jedno parkovacie miesto na dočasný verejný park ako experiment, ktorý mal prehodnotiť využitie mestského priestoru. Cieľom tejto iniciatívy bolo zmeniť využitie parkovacích miest na malé verejné parky, ktoré by zlepšili mestské prostredie a poskytli ľuďom miesta na posedenie, oddych a potešenie z okolia.

Táto myšlienka sa rýchlo ujala a rozšírila sa do ďalších miest po celom svete, pričom sa vyvinula do celosvetového hnutia, ktoré podporuje premenu parkovacích miest na miniatúrne parky so sedením, zeleňou a s vybavením. Parklety sa stali populárnymi v mestských oblastiach ako spôsob, ako získať späť priestor pre chodcov a vytvoriť živé komunitné miesta na stretávanie. V súčasnosti sú parklety obľúbeným prvkom mestského dizajnu, ktorý podporuje pešiu dostupnosť, podporu komunikácie miestnej komunity a environmentálnu udržateľnosť v mestách po celom svete. Predstavujú kreatívne riešenie problémov obmedzeného mestského priestoru a stali sa neoddeliteľnou súčasťou iniciatív v oblasti mestského plánovania a tvorby miest.

Kreativita a originálne umelecké vyjadrenie

Niektoré z najinovatívnejších a najkreatívnejších parkletov v Európe sa nachádzajú v mestách ako Londýn, Amsterdam a Barcelona. Mnohé z nich sú navrhnuté so zameraním na udržateľnosť, so zelenými stenami, s dažďovými záhradami a inovatívnym využitím recyklovaných materiálov. Tieto parklety poskytujú mestskú zeleň a zároveň podporujú environmentálne povedomie a snahy o znižovanie množstva odpadu.

Parklety sú často navrhnuté tak, aby boli všestranné a slúžili ako priestor na zhromažďovanie ľudí aj ako platforma na umelecké vyjadrenie. Konajú sa v nich živé vystúpenia, umelecké výstavy a interaktívne inštalácie, ktoré mestskej krajine dodávajú kultúrny rozmer. Niektoré parklety sú navrhnuté ako multifunkčné priestory s prvkami ako modulárne sedenie, iniciatívy mestského poľnohospodárstva a interaktívne technológie na zapojenie komunity a podporu sociálnej interakcie. Celkovo sú príkladom rôznorodých prístupov k dizajnu, od udržateľnosti a umenia až po zapojenie komunity a mestskú funkčnosť, čo dokazuje potenciál parkletov transformovať mestské priestory na viac inkluzívne prostredie.

Umelecký parklet, ktorý kriticky reflektuje „ľudské právo“ na parkovanie, vytvorili v roku 2018 pred viedenskou galériou Kulturdrogerie rakúski umelci Franz Tišek a Markus Hiesleitner v rámci obľúbených aktivistických dní s názvom Park(ing) Day. Prvý event pod touto značkou si pripísalo opäť štúdio Rebar z roku 2005. Momentálne funguje web, kde je možné pridávať svoje akcie a parklety globálne. Franz Tišek a Markus Hiesleitner svoj projekt zopakovali z lokálneho stavebného odpadu pre festival Nasuti 2019 v areáli Novej Cvernovky v Bratislave. Zabrať miesto na ceste na Račianskej ulici na umenie by sa asi nestretlo s veľkým pochopením motoristov, a tak bol tento pôvodne vyslovene parkletový prvok nainštalovaný aspoň vedľa asfaltovej cestičky pre peších vo vnútri areálu. 

Park(ing) Day sa podľa dostupných informácií na Slovensku prvýkrát objavil v roku 2010, a to v Košiciach. Nasledovala Bratislava v roku 2011 a odvtedy sa ešte niekoľkokrát podarilo, spravidla počas Európskeho týždňa mobility, potešiť chodcov a cyklistov netradičnou urbánnou typológiou. Medzi aktívne participujúcimi boli v začiatkoch tohto hnutia organizátor a architekt Michal Sládek a svoje parkovacie miesta ponúkli mestskí funkcionári Milan Ftáčnik či Ingrid Konrad. 

Podpora nežnej mobility

Parklety podporujú pomalú mobilitu tým, že poskytujú priestory vhodné pre chodcov, cyklistov a rôznych iných účastníkov nemotorovej (nežnej) dopravy. Premenou parkovacích miest na malé verejné parky parklety účinne znižujú dominanciu áut v mestských oblastiach. Tým, že sa mestské prostredia stávajú ľahšie priechodnými a priateľskejšími k cyklistom, parklety prispievajú k odklonu od mestského plánovania zameraného na autá a pomáhajú podporovať alternatívne spôsoby dopravy, ktoré uprednostňujú ľudskú mierku a interakciu s prostredím.

Okrem toho parklety často slúžia ako predĺženie chodníkov a poskytujú bezpečné a prístupné priestory pre chodcov a cyklistov na odpočinok, socializáciu a zapojenie sa do komunity. Tým sa nielen podporuje pomalá mobilita, ale aj posilňuje zmysel pre miesto a povzbudzuje ľudí, aby spoznávali svoje okolie pešo alebo na bicykli, čo v konečnom dôsledku prispieva k zdravším a životaschopnejším mestám.

Dočasný parklet vznikol aj na Belopotockého ulici v Bratislave z iniciatívy Matúša Čupku a Zelenej hliadky v roku 2016. Dočasne zabrali komplikovanú plochu, ktorú využívali motoristi na parkovanie, aj keď na to nemala byť určená. Ako uviedli: „Týmto zásahom chceme ukázať, že ulica nemusí byť len bezplatným parkoviskom v centre mesta, ale aj príjemným miestom, kde môžeme všetci tráviť svoj čas.“
S cieľom propagovať alternatívne formy dopravy a života v meste vznikol aj projekt parkletu pre Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Autorom prvého trenčianskeho parkletu je architekt Sami Rintala, ktorý ho prišiel osobne do Trenčína nainštalovať. Nórsky architektonický ateliér Rintala Eggertsson sa špecializuje na stavby z dreva. Trenčiansky parklet sa inšpiroval dedičstvom Trenčína, rímskym odkazom i krásnou prírodou v okolí mesta. Jeho funkcia je estetická aj praktická – lavičky, miesto na posedenie.

Parklety vznikajú aj v Starom Meste v Bratislave – pred denným centrom G52 na Grösslingovej ulici pribudol nový parklet vo forme kvetináčov a sedenia, ktoré zaberajú parkovacie miesto pred priestormi centra. Tento počin zvýrazní z ulice miesto, ktoré poskytuje bezplatné sociálne služby a je určené pre seniorky a seniorov, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičom s deťmi a starým rodičom s vnúčatami. Sympatické je, že na tvorbu tohto posedenia boli použité kvetináče z existujúceho fondu majetku. Rastlinná zložka zatiaľ pôsobí ako z legového katalógu, veríme, že užívatelia a užívateľky toto miesto úspešne zútulnia. 

Pred Staromestskú knižnicu na Záhrebskej v Bratislave na leto 2024 zapožičala hotový mobiliár s rozmermi parkovacieho miesta s názvom Platform spoločnosť MM cité.

Dá sa predpokladať, že popularita parkletov bude na Slovensku spontánne rásť, pretože mestá hľadajú kreatívne spôsoby, ako rozšíriť verejný priestor a podporiť pešiu mobilitu. Zdá sa, že sa stávajú čoraz populárnejšími ako spôsob vytvárania príťažlivých mestských oáz. Drobné architektonicko-dizajnérske zásahy sú obľúbené už niekoľko rokov – či už sú to výsledky workshopov organizovaných architektkami Woven alebo diela ateliéru Haus a mnoho iných.

Zuzana Pastirčák Duchová je šéfredaktorka časopisu Koncept www.konceptmagazin.sk

Partneri