Fotoeseje: Miesta pre živé komunity
Čo robí miesto miestom pre stretávania sa? Krása? Zeleň, či výbava? Študenti VŠVU/AFAD priniesli svoje pozorovania z miest kde vyrastali, skúmali ich alebo trávili veľa času.
Platforma CTZN spolupracovala s fotografom a pedagógom Borisom Némethom a jeho študentmi predmetu reportážna fotografia. Svoje semestrálne práce tak mali možnosť uverejniť v magazíne CTZN s témou vydania Komunity.
Fotografka Illah van Oijen si pre nich pripravila zadanie, ktoré znelo: Nafoťte sériu fotiek miest, ktoré podporujú vznik živej komunity a naopak, miesta, ktoré to nepodporujú. Neľahká úloha, skonštatovala.
Výsledné práce ukázali to, čo všetci, ktorí komunity tvoria, budujú alebo sa o ne zaujímajú, niekde v sebe tušia. A to, že komunity sú nepolapiteľné a sú aj celkom neviditeľné, lebo komunity držia pomocou akejsi neviditeľnej siete, ako mycélium vzťahov medzi ľuďmi. Ale čím viac existuje bodov, kde sa ľudia môžu opakovane stretávať, či v malom obchodíku alebo na lavičke pri bufete, tým väčšia je šanca, že sa spoznajú a možno vznikne nová komunita.
Annamária Jelínková
V mojom projekte som sa zamerala na cyklistické/turistické chodníky. Hľadala som miesto, kde vzniká svojím spôsobom určitá komunita ľudí, ale aj v opačnom prípade, kde by tá istá komunita pravdepodobne nevznikla. Spravila som diptych, konkrétne dvoch miest, ktoré sú na mape označené ako cyklotrasy.
Na prvej fotografii môžeme vidieť, že sa cyklotrasa nachádza hneď vedľa skládky odpadu neďaleko Zohora. Pravdepodobne sa tam cyklista alebo turista veľmi dlho nezdrží, ak nechce pozorovať trepotajúce sa sáčky na stromoch, vtákov poletujúcich nad skládkou kvôli zbytku jedla a dýchať smradľavý vzduch zo skládky.
Na druhej fotografii sa cyklotrasa nachádza v Malých Karpatoch pri Kamzíku. Na rozdiel od prvej trasy, táto sa nachádza na mieste, kde je možné si sadnúť, kúpiť si občerstvenie v bufetoch a podobne. Je tu veľa možností, ktoré toto miesto ponúka. Stretávajú sa tu rôzne komunity, či už sú to cyklisti, partie kamarátov alebo rodiny s deťmi.
Bianka Ezsolová
Kristína Denková
Dorota Jedináková
Existovala vôbec niekedy komunita?
Z môjho pohľadu v dnešnej spoločnosti neexistuje nič také ako komunita. Aspoň nie skutočná definícia komunity. Komunita je pre mňa snaha aby sme sa podieľali na vzájomnej spoločnosti, nielen preto, že existuje konkrétna udalosť, ktorá oslovuje naše individuálne záujmy. Vo svojich fotografických dvojiciach sa zameriavam na miesta na ktorých sa ľudia pravidelne interagujú, porovnávam kde je potencionálna možnosť vzniku komunity a kde sa ľudia síce stretávajú no žiadna interakcia medzi nimi neprebehne. Zamýšľam sa nad otázkou prečo nás určité miesta a udalosti podnecujú ku interakcii a komunikácii s inými ľuďmi a pri iných túto potrebu naopak nemáme.
Jennifer Andrásová
Mŕtvy a živý domov mládeže
Tichý, chátrajúci stredoškolský internát v Rimavskej Sobote bez známok života, verzus aktívny internát v Mlynskej doline, ktorý je aktuálnym príkladom fungujúcej komunity študentov.
Budova Strednej poľnohospodárskej a technickej školy na Školskej ulici v Rimavskej Sobote bola využívaná ako školský internát od roku 1965. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja na jar 2010 vyhlásilo majetok za prebytočný a v roku 2013 sa stal majetkom mesta Rimavská Sobota. Pôvodne sa mal v bývalom internáte zriadiť viacúčelový komplex sociálnych služieb, tento zámer sa však nemohol zrealizovať, kvôli nevyhovujúcej veľkosti vonkajšieho areálu.
Internáty Mlynská Dolina sú komplex internátov v Bratislave. Zrealizované boli v rokoch 1969 – 1977. Kapacita je 6600 lôžok. Nachádzajú sa tu štyri internáty viacerých autorov (Finta, Roth – Internát Ľ. Štúra, Kančev – Mladosť a Manželské internáty, Dedeček – Átriové domy) vzájomne prepojené do jedného urbanistického celku. Objekt pozostáva z osemnástich hmotovo rovnakých objektov citlivo zasadených do terénu. Medzi objektmi vznikli átriá -priestory na oddych.
Karla Savrtková
Sonia Ščepánová
Ružový ostrov
Dokumentárna séria zachytáva absurdný komunitný priestor Bratislavskej mestskej časti, Ružinov.
Barbora Szabová
Viktória Komárová
Dva pohľady
Fotografovala som na tému Funkčné a nefunkčné prostredia pre potenciálne, či už existujúce komunity. Zachytila som teda dva podobné objekty s odlišnými osudmi, ktoré nám vo výsledku možno otvárajú otázku, „Čo je pri znovu-oživovaní podobných stavieb tou správnou stratégiou? Pretvárať objekty do sterilne čistého prostredia, kde je možnože pravdepodobnejšie, že sa unikátny genius loci vytratí, alebo rekonštruovať tieto objekty s rešpektom pre ich momentálnu jedinečnosť, ovplyvnenú časom, a tak možno zachovať akúsi atmosféru histórie a prítomnosti, ktorú nám častokrát tieto „ošarpané“ stavby poskytujú.“ Rozhodla som sa obe tieto fotografie nazvať rovnako, aby som vytvorila akúsi neistotu v ponímaní každého priestoru, a poskytla možnosť výberu, čo individuálne považujeme za (ne)komunitný priestor.
Objekt Župného domu v Zlatých Moravciach.
Prostredie Jurkovičovej Teplárne v Bratislave.
