Huby majú bližšie k ľuďom, než k zelenine. Môžu nás naučiť všetko potrebné pre prežitie civilizácie

Denisa Vološčuková

Ste klasická hubárka s nožíkom, košíkom a so skorým vstávaním?

Som skôr rekreačná hubárka, už od detstva. Otec ma naučil rozpoznávať huby v lese a strašne ma bavilo hľadať ich. To mi ostalo. U nás na Kysuciach prevládajú ihličnaté lesy, bohaté na huby a menej hubárov. Tu v Karpatoch chodievam tiež, ale na huby sa už pozerám inak. Napríklad v lese hľadám divoké kmene hlivy, ktoré sa snažíme s kolegami kultivovať.

Ako huby množíte? Hľadáte mycélium pod zemou?

Nie. Keď sa získavajú vzorky z prírody, väčšinou ide o plodnice nad zemou. Ak ju rozrežete po dĺžke, zo stredu vyberiete sterilným spôsobom kúsok tkaniva a to položíte na Petriho misku, rozrastie sa na mycélium, čiže čistú kultúru, z ktorej vo vhodných podmienkach opäť vyrastie huba.

Prečo nás ľudí huby tak fascinujú? Jeme ich plodnice, bojíme sa ich, pripisujeme im nadprirodzené vlastnosti, halucinujeme s nimi, liečime, ničíme ich v bytoch…

Mňa huby fascinujú z vedeckého hľadiska ako obrovská skupina organizmov. Niektoré, žijúce v zemi, nikdy neuvidíme, iné žijú v pôde, na koreňoch rastlín, zabezpečujú vlahu v prírode, ochraňujú rastliny, volajú sa mykorízne huby. Tie ma fascinujú. Zaujíma ma aj história húb a to, koľko s nimi máme spoločného. Huby dýchajú ako my, ale bez pľúc – prijímajú kyslík a vypúšťajú oxid uhličitý priamo do atmosféry. Sú bližšie zvieratám a ľuďom, než rastlinám. A niekto by povedal, že huby sú zelenina. Sú to naši evoluční predchodcovia, z ktorých sa vyvinula naša bunka.

Ďalšou fascinujúcou témou je množstvo oblastí, kde sa dajú využiť. Sú nízkokalorickou potravinou, plnou proteínov, vlákniny a vitamínov či liečivých látok, ako je betaglukán. Aj sekundárne metabolity, ktoré huby vylučujú mimo bunky, napríklad penicilín a antivirotiká, zachraňujú životy.

A zdá sa, že teraz nám budú hovoriť aj do módy či dizajnu.

Páči sa mi, že vyspelá časť spoločnosti sa teraz sústreďuje na vývoj biodegradovateľných materiálov s pomocou húb. Pochopili sme, že mycélium dokáže akýkoľvek predmet skompaktniť, obrásť ho a vytvoriť pevný materiál, ktorý môže nahradiť aj stavebný materiál, polystyrén či plast. Ale s nadšením opatrne, pretože mnohé bio-materiály obsahujú len nepatrné množstvo biozložky, ktorá stačí na to, aby sa výrobok označil ako bio. Mycélium sa dá miešať aj s chemickými či umelými látkami, ktoré mu dajú pevnosť a odolnosť. Zatiaľ s tým pracujú skôr dizajnéri, než komerční výrobcovia, je to viac kreatívny prístup, ktorý sa používa napríklad pri balení kozmetiky do krabičiek z mycélia. Taký obal môžete skompostovať, alebo prihodiť k hline v kvetináči.

Je možné, že by huby obrovský nárast záujmu neprežili a vyhynuli by?

Nemyslím si to, pretože zatiaľ sme objavili len asi 10 % zo všetkých druhov húb. Okrem toho, huby už dvakrát prežili celosvetové kataklizmy a nie je také jednoduché zničiť ich. Tým, že ich život sa odohráva z veľkej časti pod zemou, padajúce meteority ich nezničili. Huby totiž dokážu hibernovať v spánku a veľmi dlho čakať na zmenu atmosféry. Vtedy vyrastú, alebo si vytvoria ochranné obaly a zakonzervujú sa.

Čo sa môžeme od húb naučiť?

Huby majú veľa super vlastností. Jedna z nich je nevzdávať sa. Dobrá huba nájde aj v kontaminovanom prostredí cestu ako vyrásť. Porazí kontamináciu, alebo rastie s ňou a splní svoj účel. Motivujú ma v tom, ako si rastú, hľadajú spôsoby, idú a nič ich nezastaví. Inšpiruje ma aj to obrovské množstvo ich schopností, najviac schopnosť spolupracovať a držať pokope. Aj ich spôsob šírenia informácií je úžasný, ale fascinujú ma aj možnosti, o ktorých zatiaľ nevieme, napríklad v oblasti vodivosti elektriny a svietivosti.

Neboli pokusy „napichnúť“ sa na ich sieť?

Viacerí experimentátori sa elektródami pripájajú na plodnice húb, ktoré vysielajú elektromagnetické vlny, a tie zachytáva senzor a robí z nich hudbu. Dá sa to nájsť napríklad na youtube.

Ako sa žije hubám v meste?

Od húb by sme mali prebrať ich schopnosť rozkladať a recyklovať materiály. Baví ma zhodnocovanie odpadov, ako huby vedia dať veciam druhú šancu. Ak je niekde uhlík a dusík, dokážu to „zožrať“ a narásť na tom. Mesto je producentom širokého spektra celulózových zvyškov zo spracovania dreva, z výroby piva, z kávy, zo zvyškov pokosenej trávy. Aj keď je na nich prach a špina z mesta, mycéliu je to jedno, obrastie ich, alebo skompostuje. Huby sú dôkazom, že aj v meste sa dajú vyrobiť kvalitné potraviny. A nemusíme mať hektáre pôdy, vieme na to využiť podzemné priestory alebo brownfieldy.

Vás inšpirovala fytoremediácia – čistenie priestoru s využitím rastlín, aby ste vyskúšali mykoremediáciu prostredia. Ako to môže fungovať?

Huby žijú v symbióze s rastlinami a so stromami, donášajú im živiny, avšak sú aj bioakumulátory a z prostredia dokážu vytiahnuť rôzne látky a koncentrovať ich v sebe. Hovoríme o hubách s plodnicou, ktoré vedia akumulovať aj rádioaktivitu v zamorenom prostredí. Mykoremediácia funguje v kontaminovanej oblasti, kde je napríklad olovo či barzén, alebo iné kovy, ktoré by mala huba vedieť vytiahnuť. Také huby nie sú jedlé, ale dokážu vyčistiť kontaminované prostredie a keďže kovy sa ďalej nerozkladajú, odnesú sa v hubách na ďalšie zhodnotenie. Huby dokážu rozkladať organické látky, takže vedia rozložiť parabény, ropu, PCB látky. Huba rozbije chemický reťazec a zoberie si z neho látky pre svoj rast. Existuje hliva vypestovaná na rope.

Môžu huby pomôcť pri starostlivosti o klímu v časoch klimatickej zmeny?

Pomáhajú už teraz, napríklad zadržiavať vodu v prírode. Pôdne huby a mycélium zabezpečujú prevzdušnenosť pôdy, ktorá ako špongia lepšie drží vodu či živiny. Sekundárne to spôsobuje väčšiu biodiverzitu a taká krajina má väčšiu schopnosť zachytávať CO2 a je zdravšia. Bez húb by sme tu neboli. Oproti rope, ktorá sa raz vyťaží, mycélium je teoreticky nevyčerpateľný zdroj.

V laboratóriu tu v Cvernovke máte kúsky kože vyrobenej z húb. Čo to presne je?

Mykokoža má nahrádzať zvieraciu kožu, pričom je rýchlejšie dopestovateľná a nepotrebujem k tomu pasienky ani zabíjanie zvierat. Biokoža je zatiaľ úplne rozložiteľná, a ak by som ju zahodila v prírode, bezo zvyšku zanikne. Práve s tým experimentujeme aj na našej hubovej farme. Sedačka by sa z toho asi zatiaľ nedala vyrobiť, pokiaľ má niečo vydržať, ale oblečenie na jednu sezónu si viem predstaviť.

Aj vy ste sa namotali na seriál na Netflixe, ako zmeniť vedomie pomocou hubičiek s psylocibínom?

Aj mňa tieto možnosti fascinujú, no Slovensko zatiaľ na takéto druhy terapie nie je kultúrne pripravené. V Kalifornii a liberálnych krajinách to už funguje. Je zaujímavé, že Československá republika bola kedysi jedným z priekopníkov v oblasti psychotropných látok a s tým súvisiacej psychoterapie v prítomnosti skúseného terapeuta. Prírodné látky ako psylocibín majú takým spôsobom potenciál pomôcť ľuďom, ktorí nemajú zmysel života, znovu ho nájsť a vrátiť sa k sebe. Výskumy a klinické štúdie dokazujú, že pomáhajú liečiť ťažké traumatické stavy, depresie a ďalšie duševné zranenia. Nemyslím si, že v našich končinách to tak skoro bude aplikované, ale cez všetky súčasné psychické diagnózy spoločnosť bude nútená raz k tomu dôjsť.

Vieme s hubami komunikovať?

Často psychoaktívne huby rastú práve v meste. Niekedy to vyzerá tak, ako by sa približovali k miestam, kde žijú ľudia. Nájdeme ich napr. pri chodníku, vo veľkých kvetináčoch na ulici alebo v mestských parkoch, a často si ich ani nevšimneme. Po užití psychoaktívnych húb v mnohých prípadoch ľudia opisujú, že je možné s týmito hubami komunikovať. Ako by nám chceli ukázať niečo, čo v bežnom stave vedomia človek nevidí.

Partneri

Mediálni partneri