Mesto je pre nich baňou na meď či hliník, ale aj na dlaždice. Pri urbánnej „ťažbe“ dávajú prácu ľuďom v ťažkostiach.

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

BauKarussell spojil architektov, expertov na cirkulárnu ekonomiku a sociálne podniky, ktoré pomáhajú dlhodobo nezamestnaným či utečencom presadiť sa na trhu práce. O priekopníckom projekte sme sa rozprávali s jedným z jeho zakladateľov, architektom a expertom na cirkulárne stavebníctvo Thomasom Rommom.

Architekti, čo plánujú demolácie 

Vždy ho zaujímala téma udržateľnosti. Začalo to už v detstve. Jeho otec ako technik pracoval na rozoberaní atómových elektrární. Budúcemu architektovi neušlo, že demolácia týchto prevádzok je mnohonásobne nákladnejšia než ich vybudovanie. O to väčšiu pozornosť venoval neskôr faktu, že zo stavieb sa raz stane odpad. Diplomovku napísal na tému recyklovateľnosti stavebných materiálov. Bolo to v období, keď sa o tému zaujímal málokto. 

V praxi sa už pár desaťročí podieľa na veľkých rezidenčných projektoch, najmä vo Viedni. Dlhodobo sa tam stavia veľa bytov, do veľkej miery ide o nájomné, dostupné bývanie a často sa stavia na brownfieldoch. Teda bývalých letiskách, cementárňach, železničných staniciach, ktoré treba najprv zbúrať, odstrániť. Thomas Romm v nich nevidel len niečo, čo stojí v ceste novej výstavbe. Vnímal ich ako banky materiálov. „Boli tu obrovské priemyselné objekty, ktoré sa mali čo najjednoduchšie a najrýchlejšie odstrániť, aby sa uvoľnilo miesto na pozemkoch. To bola zjavne premárnená šanca na využitie týchto opätovne použiteľných a recyklovateľných zdrojov.“

So svojím architektonickým štúdiom forschen planen bauen sa tejto šance chopil. V roku 2012 realizovali prvú demoláciu, respektíve prvý projekt urbánnej ťažby. Išlo o brownfield po niekdajšej cementárni, kde malo vzniknúť 450 nových bytov. Drvivá väčšina demolačného materiálu sa využila v novom projekte, hlavne pri terénnych úpravách. 

V ďalších projektoch sa snažili o to, aby sa obrovské objemy výkopovej zeminy, piesku či štrku neodvážali zo staveniska preč, ale aby sa všetko využilo v novom projekte na tom istom mieste na výrobu betónu či pri budovaní parku. Koordinovali pritom viacerých investorov a stavebných firiem vo veľkých rezidenčných developmentoch nových štvrtí ako Sonnwendviertel alebo Seestadt Aspern. 

Čítať ďalej

Autá tu ustúpili ľuďom a s bytmi sa nedá špekulovať. Ako sa žije vo viedenskej štvrti Seestadt?

Thomas Romm sa spolu s kolegyňami a kolegami začali venovať plánovaniu využitia výkopových materiálov priamo na stavbe a plánovaniu demolácií – reverznej architektúre, dalo by sa povedať. „Snažíme sa hľadať synergie s novým projektom. Snažíme sa zrecyklovať, koľko sa len dá, alebo dokonca v novej budove opätovne použiť komponenty z pôvodnej budovy,“ vysvetľuje architekt. „Proces demolácie nie je len o tom, že sa treba niečoho zbaviť, je zdrojom.“ 

Diera na voľnom trhu

Prelom v tejto oblasti nastal, keď v roku 2016 začala platiť vyhláška o recyklácii stavebných materiálov. Zaviedla povinnosť zmapovať pred demoláciou, čo sa v budove ešte dá opätovne využiť. Samotnému búraniu musí podľa vyhlášky predchádzať demontáž podľa záväznej technickej normy, ktorá podrobne definuje postup. Odstraňovanie opätovne použiteľných komponentov sa má robiť tak, aby sa ich využitie „nesťažilo alebo neznemožnilo“. Stavebné odpady treba separovať podľa druhu. 
To všetko nahrávalo iniciatíve BauKarussell, ktorá sa už o rok skôr sformovala vďaka Rommovi, ako aj expertovi na odpadový manažment Markusovi Meissnerovi a niekoľkým sociálnym podnikom. Pri demontážach chceli zamestnávať ľudí znevýhodnených na trhu práce. Postaviť BauKarussell na spolupráci so sociálnymi podnikmi dávalo zmysel. Ak má byť totiž demontovanie stavebných prvkov naozaj dôsledné, vyžaduje veľa času a ručnej práce a voľný trh tieto služby v podstate neposkytuje, hovorí Thomas Romm: „Nenájdete ľahko veľkú spoločnosť, ktorá by budovu demontovala nie v zmysle demolácie a recyklácie, ale v zmysle zachránenia stavebných komponentov.“

Šanca pre dlhodobo nezamestnaných

BauKarussell začal najprv ako konzorcium, ktorého členmi boli okrem architektonického štúdia forschen planen bauen aj pulswerk, dcérska spoločnosť Rakúskeho inštitútu pre ekológiu, ktorá má expertízu v odpadovom manažmente, sieť sociálnych podnikov zameraných na opravy a podporu opätovného používania RepaNet, ako aj sociálne podniky ako alternatívne kultúrne centrum WUK, Caritas či Demontážne a recyklačné centrum. V roku 2022 sa pretransformovali na právnu formu družstva a majú momentálne 15 členov. 

Pri rozoberaní budov začali zamestnávať dlhodobo nezamestnaných, ľudí po päťdesiatke, ktorí mali problém nájsť si prácu, utečencov, ale aj mladých ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkostiach napríklad pre drogy. Pracovníkov sprostredkúvajú integračné sociálne podniky, ktoré sú členmi družstva BauKarussell. 

Zamestnanci vďaka tejto dočasnej práci získajú skúsenosti a sebavedomie, a teda aj predpoklady nájsť si dlhodobejšie zamestnanie. BauKarussell školí aj sociálnych pracovníkov, aby videli v tejto oblasti príležitosť pre svojich klientov. Majú totiž skôr tendenciu odporučiť im prácu napríklad pri údržbe zelene a nenapadne im, že aj stavenisko je jednou z možností. Na bezpečnostné riziká sa dá pripraviť.

Ako funguje biznis model BauKarussell

Prvýkrát si demontáž vyskúšali na brownfielde, kde sa kedysi vyrábala Coca-Cola a malo sa tam postaviť 700 nových bytov. „Areál bol na päťdesiatich tisícoch štvorcových metrov pokrytý nepriepustnými povrchmi, na ploche tridsať tisíc metrov štvorcových stáli výrobné haly,“ opisuje Thomas Romm. Jeho štúdio koordinovalo celkovú demoláciu a BauKarussell sa sústredil na demontážne práce. Tento model využili aj neskôr. 

Šesťdesiat tisíc ton sute sa zrecyklovalo na tom istom mieste na terénne úpravy a pri budovaní infraštruktúry. Strešné panely s vrstvou cementu z pôvodných budov, ktoré pracovníci BauKarussell demontovali, sa tam využili opäť ako izolácia na novej garáži. Demontovali aj zelené strechy, ktoré po dvoch rokoch v sklade poslúžili ako substráty na nových strechách.

Vďaka tejto skúsenosti si nastavili biznis model. V prvom rade dôkladne vytriedia všetky cenné materiály. Skutočným pokladom v budovách je podľa Thomasa Romma meď. „V škole alebo vo vojenskom objekte nenájdete veľa medi, avšak vo výrobnej hale na priemyselnom brownfielde býva veľa medených inštalácií, ale aj hliníka. Dokonca niektoré druhy železa sú dosť cenné na to, aby vygenerovali rozpočet na druhú fázu práce.“ 

A tou je odstrojenie budovy až na betón, respektíve tehlu. Legislatíva to vyžaduje preto, aby v kamenive, ktoré vznikne ich podrvením neboli nežiaduce prímesi ako drevo či plasty, ktoré by obmedzovali recykláciu. Takýto materiál sa môže napríklad použiť v novom betóne namiesto štrku.

Časť mzdy pre pracovníkov BauKarussell je pokrytá dotáciami, časť práve ziskom z predaja medi či ďalších kovov na recykláciu. Po ukončení demontáže nasleduje tretí krok. Hľadanie nového využitia pre odstránené materiály a komponenty.

Platia investori družstvu BauKarussell za demontáž nad rámec ziskov z predaja materiálov? „Z času na čas, keď nenájdeme dosť na predaj, keď príjmy z medi, hliníka alebo hocijakých iných kovov nestačia na pokrytie nákladov na demontáž“ odpovedá architekt s tým, že už vo fáze obstarávania sa snažia odhadnúť, koľko kovov sa dá vyťažiť a speňažiť. 

Projekt taktiež získal rôzne granty, napríklad od mesta Viedeň, dvoch ministerstiev či od Koordinačného centra pre obaly. 

Čomu sa ľahko hľadá nové využitie?

Predať meď, obzvlášť ručne vytriedenú a teda bez nežiaducich prímesí, je jednoduché. Nájsť nové využitie stavebných komponentov je už ťažšie a na zisky z takéhoto predaja sa nedá až tak spoliehať. Pomerne ľahko to ide v prípade drevených parkiet či dlažby. Ak ide o starú budovu, hodnotu majú aj zábradlia, schody či dlaždice, menuje architekt. Je však výzvou vybrať parkety či dlaždice bez poškodenia. „Strácate minimálne tretinu. Ak zachránite polovicu, tak je to veľa,“ vysvetľuje Romm. Niekedy má zmysel rozoberať aj tehlovú stenu a tehly využiť znova. Závisí to od typu malty a zväčša sa to dá pri starších budovách. 

Mnoho komponentov sa však nedá použiť znova a je problém s ich recykláciou, týka sa to napríklad väčšiny izolačných materiálov.

Odberateľov komponentov hľadajú cez nemeckú platformu Bauteilnetzwerk. Využívajú aj obchod zo second-hand stavebnými materiálmi, ktorý prevádzkuje v bývalej priemyselnej hale vo Viedni jedna z ich členských organizácií, materialnomaden. 

Pri niektorých projektoch BauKarussell organizuje podujatie reuse box. Pozývajú dnu verejnosť na nákup demontovaných vecí, ako do popup obchodu. Spravili to tak napríklad pred búraním kasární vo Villachu, odkiaľ si ľudia vzali gastro vybavenie, rolldor, nábytok či okná. 

Z budovy lekárskej univerzity v Grazi, v ktorej boli prednáškové sály či laboratóriá, si záujemcovia odniesli sedadlá, zábradlia, obklady stien či dvere. Za tri dni prišlo 700 ľudí. „Zaplavilo nás veľké množstvo ľudí, ktorí si chceli odniesť niečo z budovy. Nedokážete si predstaviť všetky možnosti nového využitia vecí, kým nepríde dnu niekoľko stoviek ľudí s ich vlastnými zámermi. Niekto chce záchod, ďalší nábytok,“ hovorí Thomas Romm. Pri týchto akciách musia s každým podpísať dohodu, keďže ľudí púšťajú defacto na stavenisko. 

Architekt vysvetľuje, že s klientmi komunikujú transparentne o tom, aký zisk plynie z predaja materiálov a aké sú náklady BauKarussell na demontáž. Keďže ide o družstvo, zisky by sa mali investovať spoločensky prospešne. Na otázku ako narábajú s profitom však Thomas Romm odpovedá so smiechom. „S tým nemáme problém. Máme ďaleko od toho, aby sme sa mohli považovať za veľký biznis, ale to nie je cieľom. Sme zabehnutí a môžeme rásť.“

Ako je to na Slovensku

BauKarussell sa mohol rozvinúť okrem iného vďaka spomínanej vyhláške, ako aj vďaka systému podpory pre sociálne podniky, ktoré fungujú ako integračný medzistupeň na trhu práce. Oba faktory sú teoreticky splnené aj na Slovensku. V praxi však zatiaľ nefungujú ideálne. 

Aj u nás bola v roku 2022 zavedená reforma nakladania so stavebným odpadom. Pri stavbách nad 300 m² zastavanej plochy sa musí aspoň 70 % stavebného a demolačného odpadu zrecyklovať. Stavebníci majú aj povinnosť takzvanej selektívnej demolácie, teda budovy by sa mali rozoberať tak, aby sa čo najviac materiálov dalo zrecyklovať alebo opätovne použiť. Ešte pred začatím samotnej demolácie by mali zmapovať všetky materiály a po jej ukončení zase vykázať, čo sa podarilo zhodnotiť. Reforma bola jedným z míľnikov plánu obnovy, na základe ktorého potom mohli byť uvoľnené financie na investície. 

Ako funguje rozoberanie budov v praxi sme sa pýtali Denisa Bedeho z konzultačnej spoločnosti Cyrkl, ktorá má skúsenosti s preddemolačnými auditmi a pomáha stavebníkom nájsť kupcov pre rozobraté komponenty a materiály. Podieľali sa aj na rozobratí budovy Merkurie v Prahe, kde sa komponenty demontovali dôkladne a puntičkársky sa pre ne hľadalo nové využitie alebo recyklátor. 

Cyrkl aktuálne pracuje na ďalšej takej demolácii, o niekoľkých ďalších rokuje. Podľa Bedeho je však takýto prístup úplne výnimočný. Väčšinou je to skôr o drvení, strojovom triedení materiálov a využití materiálu napríklad do podsypov ciest. Veľa firiem ani nevie o tom, že by mali robiť selektívnu demoláciu. Ďalšie sa vyhovárajú na to, že povinnosti nie sú v legislatíve presne špecifikované. 

„Najväčší problém ale spôsobuje skladovanie a hľadanie záujemcov. Pre každý artikel sa robia obhliadky s odberateľmi, dovtedy sa to musí skladovať. Stavebník alebo developer na to nemá priestory ani personál,“ vysvetľuje Bede. 

Postupné demontovanie komponentov a materiálov a ich predaj alebo darovanie sú tiež byrokraticky náročné, treba sa s tým vysporiadať v účtovníctve a v skladovej evidencii. „Ak si objednajú demoláciu, ide o jednoduchý náklad a všetko sa eviduje a vykazuje iba raz pre účely ohlásenia o vzniku odpadu,“ dopĺňa expert.

Na rozdiel od Rakúska nemáme záväznú normu, ktorá by podrobne definovala postup. Existuje len príručka Ministerstva životného prostredia SR. A taktiež Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie z roku 2016, ktorý má odporúčací charakter. 

Envirorezort chystá zmeny vo vyhláške o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií, hovorí Bede, ktorý sa zúčastnil stretnutia pracovnej skupiny. Viaceré body by sa mali spresniť. 

Čítať ďalej

Práca naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným

Sociálne podniky u nás

Podľa registra sociálnych podnikov je u nás takmer 570 oficiálne registrovaných sociálnych podnikov. Až 90 % podnikov je integračných, teda dávajú prácu ľuďom so znevýhodnením. 

Podľa správy Národného kontrolného úradu (NKÚ) väčšina dlhodobo zamestnáva ľudí so zdravotnými ťažkosťami. Oplatí sa to totiž najviac, v tomto prípade je najvýhodnejšie nastavená výška príspevkov na mzdy, ktorá je financovaná z eurofondov. 

V tejto skupine sa nájdu príklady dobrej praxe z oblasti cirkulárnej ekonomiky, ako firma repasujúca IT techniku za pomoci ľudí s náročnými diagnózami. 

Podľa NKÚ však u nás chýbajú podniky pomáhajúce ľuďom s iným než zdravotným znevýhodnením. Teda osamelým rodičom, ľuďom z marginalizovaných komunít, dlhodobo nezamestnaným či napríklad ľuďom po päťdesiatke. 

Chýbajú tiež podniky poskytujúce dočasnú prácu, vďaka ktorej človek získa skúsenosti a návyky a teda aj šancu nájsť si trvalé zamestnanie na komerčnom trhu. Podmienky podpory neboli podľa kontrolnej autority nastavené motivačne a nemáme ani dáta na vyhodnotenie, či sociálne podniky vôbec pomohli znížiť dlhodobú nezamestnanosť. 

Rámec, ktorý v Rakúsku umožnil vznik projektu BauKarussell, teda u nás zatiaľ nefunguje dobre. Napriek tomu, že sa od roku 2018 do tejto oblasti investovalo 100 miliónov eur z eurofondov.