Čistá, poctivá a bez GMO. Taká by mohla byť nová potravinová línia na Slovensku

Klaudia Lászlóová

Z kamióna so sójou, ktorý vchádza do areálu firmy Gamota v Malých Stracinách, už na rampe odoberú vzorky. Rýchlym testom vedia určiť obsah bielkovín, vody i geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Je to ako pri covide alebo tehotenskom teste: dve čiarky na testovacom papieriku znamenajú „pozitívne“ na GMO. Náklad v takomto prípade otočia späť. Ich výrobky – konzumný olej aj výlisky na výrobu krmiva – sú výhradne bez GMO. „Už sa nám stalo, že v dodávke boli stopy GMO. Niekedy stačí na „infikovanie“, ak sa predtým v kamióne produkty s GMO prevážali,“ hovorí pre CTZN László Maksai, produktový manažér Gamota JR.

V Malých Stracinách v okrese Veľký Krtíš dokážu spracovať 70-tisíc ton sóje za rok, ale výrobné kapacity využívajú približne spolovice. Tretina až polovica na Slovensku vypestovanej sóje sa spracuje práve tu, dovážajú len malé množstvá z Maďarska.

„Rok 2017 bol v EÚ priaznivý pre sóju, boli k dispozícii fondy na jej pestovanie a spracovanie bez GMO. Rozhodli sme sa, že to využijeme a budeme si sóju pre vlastnú spotrebu spracovávať sami,“ uviedol László Maksai. Gamota bola vtedy časťou väčšej skupiny, ktorá podnikala najmä v rastlinnej výrobe, ale venovala sa aj živočíšnej. Neskôr sa firma rozdelila, zrušila viac ako dve tretiny živočíšnej výroby a vznikla Gamota JR, firma na spracovanie sóje, ktorá sa začala orientovať na nových zákazníkov.

Konkurenčná nevýhoda

„Keď sme začínali so sójou, cítili sme, že to má budúcnosť aj z obchodného hľadiska. Neskôr však trh zaplavil lacný sójový šrot z USA a záujem o krmivo bez GMO výrazne poklesol,“ hovorí Maksai.

Sója s GMO bola lacnejšia vždy, ale dramatické zníženie jej ceny nastalo, keď v USA prezident Obama vyčlenil finančný balík na podporu produkcie bionafty. Tá sa vyrábala okrem iných olejnín aj zo sójového oleja a pri jeho výrobe vzniká sójový šrot vhodný do krmív. „Ten odvtedy prichádza do Európy za veľmi nízku cenu,“ vysvetľuje manažér Gamoty. Rozdiel v cene tony šrotu s GMO a bez GMO kolísal medzi 50 a 80 eurami. Veľa výrobcov sa vtedy preorientovalo na výrobu s GMO, ale Gamota to neurobila.

Problém nie sú génové mutácie, ale toxíny

Pri všetkých výrobkoch, ktoré obsahujú viac ako 0,9 % látok GMO, legislatíva EÚ nariaďuje, aby to bolo uvedené na etikete. V potravinárstve má sója široké použitie – okrem priamej konzumácie vo forme bôbov, sójového mlieka, tofu a sójových proteínových výrobkov sa používa aj v mäsovej a cukrárskej výrobe ako prídavná látka. Ak ide o potravinový produkt, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa tam nechcene dostala aj sója s GMO. Tú však konzumujeme druhotne, v mlieku, mäse a vajciach nimi kŕmených zvierat. Tie sa nemusia označovať ani testovať.

Problém pritom nepredstavujú samotné génové mutácie, ale toxické látky, ktoré sa spolu s nimi dostávajú do organizmu, napríklad glyfosát. Najviac pestovaná GMO sója je odolná voči tomuto herbicídu a jej pestovanie vyzerá tak, že sa pole posype glyfosátom zakaždým, keď na ňom vyraší burina. Tá zmizne, sója ostane a v nej aj glyfosát. Na ten sa netestujú krmivá ani živočíšne výrobky, iba potravinová sója.

Mlieko označené GMO free zmizlo z pultov

Pokusy zamerať sa na potraviny s čistou líniou bez GMO, ktoré by vylučovali aj kŕmenie zvierat akýmikoľvek GMO plodinami, boli aj na Slovensku. Rozbehla sa produkcia mlieka bez GMO vo veľkom mliekarenskom závode, ktorý si pre výrobky bez GMO zakúpil dokonca novú výrobnú linku. Mlieko, ktoré sa vozilo do Nemecka muselo byť bez GMO a takto označené produkty ponúkala aj na Slovensku obchodná sieť Lidl. Veľa malých dodávateľov si vtedy certifikovalo produkciu mlieka bez GMO, dnes to však už od nich spracovateľ nevyžaduje a mliečne produkty s označením GMO free zmizli aj z pultov Lidla. Niektorí však v takejto produkcii ďalej pokračujú a mlieko bez GMO, aj keď neoznačené, predávajú v malých podnikových predajniach.

Príkladom je Agromajetok Sučany. „Keď mliekareň prestala od nás žiadať certifikát, že nepoužívame krmivo s GMO, už sme ho neobnovili. Ale pokračujeme v tejto línii, používame len vlastné krmivo, ktoré je bez GMO,“ hovorí Július Náčin, spolumajiteľ Agromajetku Sučany, kde chovajú 70 dojných kráv. Hovorca Lidla Tomáš Bezák pre CTZN potvrdil, že obchodná sieť aj naďalej preferuje dodávateľov mlieka bez GMO, aj keď ho už neoznačuje. „V kontexte našich privátnych značiek drvivá väčšina dodávateľov nepoužíva krmivá s obsahom GMO sóje. S tými, ktorí tento cieľ ešte nedosiahli, vytvárame individuálne stratégie,“ povedal.

Najviac sóje je v krmive pre hydinu a ošípané

Kravy sa popri objemovom krmive (sene) dokrmujú aj sójou, ale iba pri mliečnej produkcii. Oveľa viac sóje sa mieša do krmív hydiny a ošípaných. Dokazujú to aj údaje o odberateľoch Gamoty. „Farmám s hovädzím dobytkom dodávame asi 15 % našej produkcie sójových výliskov, 40 % ide pre hydinové farmy a 45 % chovateľom ošípaných.“ Nie však na Slovensku, 90 % produkcie vyvážajú. 

Od Gamoty sójové výlisky kupujú aj farmy, ktoré dodávajú kuracie mäso pre najznámejší fastfood, ktorý používa výlučne kuracinu bez GMO. „Aj vajíčka bez GMO sa v obchodných sieťach stávajú pomaly štandardom,“ opisuje Maksai. Takto označené ich stále ponúka napríklad Novogal v Dvoroch nad Žitavou alebo Babičkin dvor. Obe prevádzkujú viacero hydinových fariem. Ale aj s vajíčkami bez GMO na Slovensku producenti poľavili. Novogal, ktorý kedysi deklaroval, že majú iba vajíčka bez GMO, teraz toto označenie používa iba pri takzvaných „omega vajíčkach“. Podobne aj Babičkin dvor. „V zásade ide o rentabilitu výroby. Pred pár rokmi sme riešili celú našu produkciu kŕmnych zmesí na báze GMO free, ale ekonomicky to bolo neudržateľné. Museli sme sa vrátiť ku konvenčnej výrobe, ponechali sme iba malú časť chovu v rámci GMO free,“ povedal pre CTZN Pavol Frič, člen predstavenstva Babičkon dvor Agro servis.

V závode v Malých Stracinách spracúvajú sóju na olej a sójové výlisky metódou extrudovania. Tie z 90 % dodávajú zákazníkom do zahraničia. „Slovenským farmám, ktoré chovajú ošípané, nedodávame nič, no pre hovädzí dobytok vozíme viac do Čiech aj do Maďarska a na slovenské hydinové farmy dodávame približne 5 až 10 % našej produkcie,“ vymenúva László Maksai.

Sója pre ľudí: treba staviť na rastlinné proteíny

Rafinériu na spracovanie oleja postavili v Gamote v roku 2020 pre potravinárske využitie. Olej žiarivo medenej farby je vhodný do šalátov. Potravinový olej má podobnú kvalitu ako v domácnostiach bežne používaný repkový či slnečnicový. Výhodou je, že sa dá bezpečne zohriať na 230 stupňov, no v slovenských obchodoch ho nenájdete.

Spracovaných 350 ton rafinovaného oleja ročne odvážajú v cisternách do zahraničia, Holandska, Belgicka či Nemecka. „Chystáme sa ponúknuť ho aj na slovenský trh, ale potrebujeme k tomu investíciu do linky na fľaškovanie a nevieme, či sa to bude predávať,“ hovorí Maksai. Do budúcna rozmýšľajú strategicky, rovnako ako Vízia EÚ pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo: treba staviť na zvýšenie produkcie a konzumácie rastlinných proteínov namiesto živočíšnych. „Pripravujeme projekt výroby potravinových výrobkov zo sóje, ktoré sa môžu použiť ako náhrada mäsa,“ uzatvára.

Rodinná firma si vychovala domácich dodávateľov

Potravinovú sóju spracúva aj Alfa Bio, ktorá sa nedávno premenovala na New Originals SK podľa medzinárodného holdingu, ktorého časťou sa stala pred viac ako rokom. Je to dnes už aj v zahraničí známy producent tofu výrobkov Lunter. Firma, ktorú vybudovala rodina Lunterovcov, v súčasnosti vyprodukuje 900 ton tofu mesačne a vyváža ho do 29 štátov sveta. 

Ján Lunter začal variť tofu doma v kuchyni pred 40 rokmi a dnes sú vo vedení firmy obaja jeho synovia Juraj a Jakub. „Kedysi ľudia v Európe konzumovali oveľa viac rastlinných proteínov, predovšetkým strukovín a oveľa menej mäsa. Dnes živočíšne proteíny v strave vysoko prevyšujú rastlinné. Už sa nemôžeme vrátiť, ale môžeme ľuďom ponúknuť zdravú rastlinnú alternatívu stravy v modernej podobe,“ povedal Mathias Krön, konateľ New Originals na prezentácii v Château Belá. Ide o produkt, ktorý sa dá jednoducho spracovať a vyrába sa v trendových chuťových variantoch.

Lunterovci ostávajú aj po príchode zahraničného investora (hornorakúskej banky Raiffeisen Beteiligungsholding) verní Slovensku, ich závod v Kremničke je stále vlajkovou loďou spoločnosti a prednosť dávajú domácim dodávateľom sóje. Ján Lunter nosil na Slovensko osivo z Kanady a presviedčal Slovákov, že sa sója oplatí pestovať. Jeho synovia sa teraz snažia presvedčiť poľnohospodárov, že sa sóju oplatí pestovať aj v ekológii. „V konvenčnej produkcii sme aj doteraz mali veľa dodávateľov zo Slovenska, náš otec si ich vlastne vychoval. Snažíme sa ich presvedčiť, aby začali produkovať sóju v bio kvalite,“ hovorí Juraj Lunter, CEO spoločnosti. Pri výrobe tofu spoločnosť používa 60 % bio sóje.

V sóji sme v EÚ jedni z mála sebestačných

Severný breh rieky Dunaj v mieste, kde sa začína stáčať na juh do Maďarska, lemujú polia so sójou. Sadí sa v máji a minulý rok tu rástla aj bio sója, ktorú mal výrobca spomínanej značky prvýkrát od slovenského dodávateľa. Bio sóju pestuje Družstvo agropodnikateľov Mužla (DAP) na 640 hektároch a partnerské organizácie na ďalších 450, donedávna ju všetku vyvážali do zahraničia.

Minulý rok sme na Slovensku vypestovali viac ako 110-tisíc ton sóje, bol to lepší rok čo do objemu aj kvality. Približne 80 % sa jej vypestuje na východe Slovenska. Vrcholom v pestovaní sóje na Slovensku bol rok 2021, keď sa jej podľa Štatistického úradu SR vypestovalo viac ako 160-tisíc ton. „Ako jedna z mála krajín v EÚ sme v potrebe sójových bôbov sebestační. V pestovaní a spracovaní pre potreby krmovinárskeho priemyslu,“ hovorí pre CTZN Marek Lukáčik, tajomník Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností. „Práve toto združenie sa usiluje o to, aby sme túto skutočnosť premenili do skutočnej devízy pre domáci potravinový priemysel a urobili ho v celej šírke GMO free. Predpokladáme, že by to výrazne zvýšilo konkurencieschopnosť slovenských potravín,“ uviedol.

Geneticky modifikovanou zložkou v krmive je najmä sója, kukurice máme dosť, vieme si ju dopestovať za dobrú cenu. Výrobcovia krmív našli podporu aj na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, s ktorým v roku 2016 podpísali memorandum o spolupráci v oblasti bielkovinovej sebestačnosti a vytvorili pracovnú skupinu. V tom istom roku zväz založil certifikačnú spoločnosť AgroCert, ktorá certifikuje spoločnosti na produkciu bez GMO v celej vertikále produkcie a spracovania. Na zoznam certifikovaných spoločností sa dostalo približne 150 podnikov, no tých, čo majú platný certifikát v roku 2025, je iba 17.

Nájsť vôľu a najmä rozpočet

Pestovatelia a značky ako Lunter alebo Gamota robia dobré meno slovenskej sóji v zahraničí. A sója, domáca bez GMO, by mohla robiť dobré meno slovenskej potravinovej produkcii ako celku. Chovatelia potrebujú stimuly, keďže zákaz používať sójový šrot s GMO v krmive by nič neriešil. Zákazníci by sa možno rozhodovali inak, keby mali dostatok informácií. „Potrebujeme, aby táto téma rezonovala v spoločnosti,“ dodáva Marek Lukáčik.

Klaudia Lászlóová je reportérka, autorka blogu tulamsavidiek.com

Partneri