• inklúzia
• komunity
• trhoviská
• verejný priestor

Príbeh trhoviska na Žilinskej ukazuje, že genius loci sa nedá len tak presťahovať

Pavla Lényiová

Je sobota doobeda. Na pultoch je široká škála produktov, mnohé z nich by ste v unifikovanej ponuke supermarketov nenašli. Zelené hokaido, ktoré vraj chutí ako gaštany, slovenské figy, lokálne odrody hrozna. Vo vzduchu cítiť slaninu či kôpor. Okrem spisovnej slovenčiny počuť aj slovenčinu s maďarským prízvukom či záhoráčtinu. Jedna predajkyňa si rozložila plachtu s dubákmi priamo na chodníku.

Kalendár vývozu odpadu namiesto reklamy

Zastavujeme sa pri predajcovi Gáborovi. Predáva vždy len v sobotu, lebo farmárči iba popri práci. Spod pultu vyťahuje kus farebného tvrdého papiera, vraj kalendár vývozu odpadu v Jahodnej pri Malom Dunaji. O chvíľu pochopíme, prečo ho ukazuje. Z druhej strany je letecká fotka dediny, na ktorej dobre vidieť jeho záhradu. Vysvetľuje, že fotka je z jari, preto je časť role pokrytá fóliou. To aby nemusel robiť postreky. „Mám alergiu, aj dcérka je alergička, takže snažím sa čím menej postrekovať alebo keď, tak bio postrekom. Robím extrakt zo žihľavy.“

Reklamu si robia predajcovia takto osobne, analógovo. Na rozdiel od niektorých novších tržníc v hlavnom meste, tento trh nemá profesionálne spravovanú stránku na sociálnej sieti, nikto mu nerobí marketing, neorganizuje sprievodný program. Nerobí sa ani výber predajcov na základe kvalitatívnych kritérií. Časť trhovníkov sú farmári, časť nosí tovar z veľkoskladov. Ak vás zaujímajú pestovateľské postupy a pôvod produktov, musíte sa spýtať predajcu. A ak sa niekto chce vyhnúť nájmu za trhový stôl a s tovarom sa zloží na chodníku, správca a predajcovia nad tým prižmúria oči.

Nejde len o zeleninu

„Môžeme si položiť otázku, či by sa takýto jav mohol vyskytnúť na mieste, kde sú prísne pravidlá,“ komentuje predaj na chodníku Zuzana Ivašková, členka iniciatívy za zachovanie trhoviska. Napísala aj knihu, v ktorej tento miestny fenomén skúma ako humánna geografka. V susednom bistre nad kávou vysvetľuje, že v kontexte Bratislavy je podľa nej trh na Žilinskej špecifický tým, že je trochu zanedbaný a tým autentický. Reprezentuje normálnosť, ktorú vníma ako kvalitu. Nemyslí tým len jeho vizuálnu stránku, ale aj to, že tu neplatia striktné pravidlá. Celé roky fungoval s vedomím dočasnosti, nepodliehal plánovaniu a bol ponechaný na samovývoj. „Prináša to isté hodnoty, ktoré by mohli odísť tým, že by sme doňho začali projektovať svoje nároky na atraktivitu.“ V čom tie hodnoty môžu spočívať ilustruje výpoveď návštevníka, ktorú uvádza Zuzana vo svojej knihe: „Je to miesto, ktoré je otvorené, nikoho nevylučuje…nekladie nároky na to, akí ľudia sem patria.“

Zuzana vyzdvihuje, že sem chodí veľa starších ľudí. Nákup na trhovisku je pre nich, ako aj ostatných návštevníkov dôležitým rituálom. Trhovisko je miestom stretnutí, prirodzeným centrom štvrte. V publikácii cituje Zuzana aj štamgasta z miestnej krčmy: „Je to tu ešte také ľudové, človek tu môže stretnúť priateľov…Povie sa, že trh, ale nejde len oň. Ide o tú atmosféru, ktorá, ak sa raz zlikviduje, už ju nič nenahradí.“

Koniec nehrozí, zatiaľ

Samospráva má trhovisko prenajaté od súkromného majiteľa do konca roka 2028. To neznamená, že sa skončila diskusia o dlhodobom riešení jeho situácie. Trhovisko na súčasnom mieste existuje už vyše polstoročia. Po zmene režimu sa ocitlo v súkromných rukách. Majiteľ väčšej časti pozemku trhovisko roky prevádzkoval, no paralelne sa začali objavovať správy o plánoch plochu zastavať. Vznikla preto občianska iniciatíva za zachovanie trhoviska, ktorá nadviazala na predchádzajúce snahy a petíciu proti výstavbe z roku 2010. Naposledy v roku 2016 investor prezentoval zámer polyfunkčného domu, ktorý mal mať na prízemí „plochu pre možné umiestnenie mobilných trhových stolov.“ Za projektom stál vlastník menšej časti pozemku. Väčšinový majiteľ sa ale napokon dohodol s mestskou časťou Staré Mesto na nájomnej zmluve. Samospráva prevzala správu trhoviska na štyri roky a pred komunálnymi voľbami zmluvu predĺžili až do konca roku 2028. A vďaka daru 60 000 eur od Penty sa narýchlo zrekonštruovalo aj prestrešenie, ktoré bolo v zlom stave.

Inklúzia brzdí progres?

Starosta síce vo voľbách neuspel, ale trhovníci si mohli vydýchnuť, že majú načas istotu v podnikaní a konečne im neprší na tovar. Avšak aktuálne riešenie má svojich kritikov, podľa ktorých sa takto zablokovalo efektívnejšie využitie pozemku. Jedným z nich je Adrián Gubčo, autor blogu o výstavbe v Bratislave. „Oveľa zodpovednejšie by bolo hľadanie vhodnej formy premeny územia spoločne s developerom. Namiesto toho zostane tento priestor najbližšiu dekádu zohavený a v stave nevhodnom pre centrum metropoly,“ píše Gubčo. Podľa neho bol polyfunkčný dom s krytou tržnicou vhodný pre zladenie súkromného a verejného záujmu. „Zanedbanosť priestoru nie je hodnota, ktorá by mala byť chránená, a to len kvôli pocitu, že v inom prípade by bola narušená „sociálna inklúzia“,“ uvádza bloger, podľa ktorého sa trhovisko a trhovníci musia vyvíjať spolu s mestom.

Nie je to o boji miestnych aktivistov proti zlému developerovi

Zuzana Ivašková nespochybňuje legitímnosť zámeru novostavby s priestormi pre trhový predaj. „Nikdy sme nepovažovali právo majiteľa toho pozemku za niečo, čo by si nemohol uplatniť. Tie nároky smerovali k samospráve, aby hľadala riešenie pre situáciu.“ Tým mohlo byť aj presťahovanie trhu, nielen jeho zachovanie na súčasnom mieste – tak to písali aj v petícii. Do polyfunkčného domu by sa ale podľa Zuzany trh aj so svojou atmosférou presťahovať nedal. Nielen preto, že vlastníci evidentne nemali medzi sebou o výstavbe pevnú dohodu a nikdy nebolo jasne deklarované, že by tržnica naozaj vznikla. Ak by sa tak aj stalo, nájmy pre trhovníkov by jednak boli zrejme privysoké a samospráva nemá na to, aby ich dotovala. „Ale hlavne, už by tam nenastali fenomény, ktoré sme popisovali. Že tam niekto donesie, čo v ten deň nazbieral a predáva to na okraji. Zároveň predajcom, ktorí chodia príležitostne a prinesú prebytky zo svojej záhrady, by asi nestálo za to si tam striedať nejaký pult,“ vysvetľuje Zuzana, podľa ktorej iniciatíve nešlo len o zachovanie funkcie nákupu ovocia a zeleniny. Trhovisko v novostavbe by bolo podľa nej už iným príbehom s iným typom vzťahov a prevádzky.

Prežije autentická atmosféra aj po roku 2028?

Hoci iniciatíva privítala zachovanie trhoviska, neznamená to, že by Zuzana Ivašková nebola kritická voči tomu, ako priestor dnes vyzerá a ako je funkčne usporiadaný. Nestotožňuje sa s predvolebnou rekonštrukciou prestrešenia, ktorá sa udiala narýchlo, bez súťaže a s výsledkom v nízkej architektonickej kvalite. „Urobiť verejnú súťaž na podobu trhoviska by bolo namieste. Ale uvedomujem si, že je to iné ako napríklad v prípade trhoviska Miletičova, kde mestská časť priamo disponuje pozemkom a môže s rozvojom trhoviska pracovať v dlhodobom kontexte,“ konštatuje.

Samospráva pritom má teraz čas na to, aby našla dlhodobé riešenie zachovania trhu. Dostatok času hrá však aj proti trhovisku – téma stratila predvolebný prítlak. Podľa Zuzany Ivaškovej bude dôležité nečakať až do roku 2029. Vysvetľuje, že ak by sa trhovisko na súčasnom mieste nedalo po tomto roku zachovať, samospráva by mohla rokovať o kúpe alebo zámene pozemku. Druhou cestou by mohol byť presun trhoviska do neďalekého areálu, ktorý je vo vlastníctve mestskej časti. „Ale to bude už nový príbeh. Nemyslím si, že vieme v mierke jedna k jednej zobrať tých ľudí a že budú mať záujem. Ak už aj niektorí uvažovali, že s tým možno skončia aj z dôvodu veku, toto by bol pre nich ten moment, keď si povedia, že to už asi malo prísť.“

Bude sa však o pár rokov ešte za čo zasadzovať? Nevyprchá autenticita spolu s odchodom predajcov do dôchodku? Podľa Zuzany bude dôležité, či samospráva bude hľadať spôsoby, ako trhovisku dopomôcť k istejšej pozícii. Uznáva aj to, že to bude závisieť od situácie v poľnohospodárstve, možnosti dotácií či zmeny klímy. Poukazuje však na to, že na trhu mal vždy kto predávať a to existuje už od 50. rokov. Dokonca sa už raz sťahoval, keď musel ustúpiť výstavbe Slovenského rozhlasu. „Napriek tomu sa nejako o seba postaral.” A prežil aj aktuálnu konkurenciu atraktívnejších tržníc. „Toľko ľudí odišlo predávať do Starej tržnice aj inde. Ale trh napriek tomu stále existuje,“ uzatvára Zuzana.

Ako to vidí samospráva

Téma trhoviska nabrala trochu na naliehavosti potom, čo nové prestrešenie okresný úrad označil de facto za nelegálnu stavbu. Stalo sa tak v reakcii na odvolanie opomenutého účastníka konania, ktorý vlastní susedný pozemok a ktorý na trhovisku stavať chcel. Či budú musieť ísť prístrešky preč sa ukáže po rozhodnutí stavebného úradu Bratislava – Nové Mesto, ktorý má vec na stole.

Mimo toho však Staré Mesto do roku 2028 nejaké zásadné zmeny pre trhovisko nechystá. Vyplýva to zo stanoviska starostky Zuzany Aufrichtovej: „Trhovisko stojí na súkromnom pozemku, je preto nemožné riešiť akékoľvek architektonické stvárnenie či projekty koncepčného charakteru.“ Čo sa bude diať po roku 2028 je podľa nej „na rozhodnutí poslancov, ktorí budú v tom období členmi miestneho zastupiteľstva.“ Zároveň uvádza, že si uvedomuje, že ide o obľúbené komunitné miesto, no prípadnú výstavbu, ktorá je v územnom pláne povolená, mestská časť nemá dôvod brzdiť. Ak by sa musel trh sťahovať, najlepším riešením by podľa nej bolo jeho presun v rámci najbližšieho okolia.