Aká je Panenská a okolie?

Autorky 
Ing. Milota Sidorová, PhD.
MSc. Lívia Gažová
Bc. art. Illah van Oijen
Mgr. art. Katarína Poliačiková, Art.D Mgr. art. Barbara Zavarská, Art.D. 

Zadávateľ 
MČ Bratislava-Staré Mesto Referát územného plánu, rozvoja a prípravy a koordinácie projektov 

Grafické spracovanie 
Anna Jabłonowska-Holy 

Fotografie 
Illah van Oijen 
MČ Bratislava-Staré Mesto
Marek Velček
Marek Jančúch
Boris Németh
PUNKT

Dáta a podklady 
PUNKT
MČ Bratislava-Staré Mesto 

Občianske združenie Punkt funguje v Bratislave od roku 2007. Iniciovalo a organizovalo podujatia ako Bratislava Design Week, Pecha Kucha Night Bratislava. Dnes pravidelne organizuje 
populárny pouličný Dobrý trh, konferenciu o mestách WhatCity?,
projekt na zachovanie kultúrneho 
dedičstva Localicon a angažuje sa v Aliancii Stará Tržnica. 

Bratislava, január 2018

Dielo je povolené šíriť, pokiaľ sú
uvedené autorky diela, len k nekomerčným účelom a bez akýchkoľvek úprav. Žiadna časť diela nesmie byť 
pozmenená bez predošlého súhlasu vydavateľa.

Poďakovanie 
Poďakovanie patrí obyvateľkám a obyvateľom, podnikateľkám a podnikateľom, návštevníčkam a návštevníkom Panenskej a okolia za pozitívne a konštruktívne zapojenie sa do procesu. 
Ďakujeme tiež Goetheho inštitútu v Bratislave za zapožičanie priestorov pre susedské stretnutia a všetkým, ktorí podporili proces zapojenia verejnosti a myšlienku tvorby Manuálu verejných priestorov pre oblasť Panenská a okolie.

Kľúčové zistenia procesu

1 Panenská a okolie je kultúrne a spoločensky vyspelou oblasťou. Obyvatelia sú a chcú byť do vecí verejných zaangažovaní. Komunita je silným partnerom a oponentom.

2 Identitu a najväčšie hodnoty Panenskej a okolia tvorí historická zástavba, inštitúcie, ktoré sa tu nachádzajú a podujatia, ktoré sa tu konajú (Dobrý trh).

3 Panenská a okolie je husto obývanou oblasťou so zmiešanými funkciami, kde človek nájde všetko pre život. Čo jej chýba, je viac priestorov pre oddych a rekreáciu.

4 V oblasti prevláda chôdza ako každodenný spôsob mobility a množstvo ľudí tu nevlastní automobil.

5 Chôdza v zmiešanej oblasti historickej zástavby a narastajúca intenzita dopravy vytvárajú denné kolízie.

6 Intenzita automobilovej dopravy (i statickej) je vnímaná ako negatívum a na úkor dobrého života v oblasti.

8 V oblasti je minimum zelene, ktorá by sa mala vo vhodnej forme dostať späť do uličného priestoru.

9 Kvalita kanalizácie a sietí je problematická a zásadne ovplyvňuje vzhľad ulíc a ich fungovanie počas dažďov.

10 Bezpečnosť chodcov každého veku, pohlavia, zdravotného stavu či príjmu by mala byť prioritou pre dopravné a architektonické riešenia ulíc a verejných priestranstiev.

11 Oblasť je vnímaná ako suchá, tienistá a prašná.

12 Kvalita ovzdušia oblasti nie je najlepšia. Ulice by sa mali stať miestom pre život a spoločenské aktivity.

Čo je participácia?

Ide o metodické zapojenie verejnosti do prípravy projektov, týkajúcich sa napríklad obnovy verejných priestranstiev. Oproti klasickej príprave projektu, umožňuje participácia lepšiu orientáciu všetkých účastníkov procesu v komplexite aspektov riešeného územia, politiky mesta, mestskej časti, potrieb a zámerov vlastníkov a ďalších kľúčových aktérov v riešenom území. Je to proces, ktorý vysvetľuje a pomáha predísť negatívnym emóciám, vznikajúcim z nedostatočnej informovanosti o komplikovaných návrhoch.

O projekte

Mestská časť Bratislava – Staré Mesto iniciovala proces zapojenia verejnosti do plánovania zóny Panenská a okolie. Občianske združenie Punkt, ktoré sa v oblasti dlhodobo angažuje, sa stalo dodávateľom procesu a spracovateľom štúdie, vychádzajúcej z pripomienok verejnosti. Táto štúdia poslúži ako podklad k vytvoreniu Manuálu verejných priestorov pre oblasť Panenskej a okolia.

Manuál bude definovať koncepciu a princípy rozvoja a obnovy ulíc, koordinovať napríklad vzhľad uličných povrchov, zelene, parkovania či mobiliáru, vzhľadom na potreby komunity (viac o Manuále na strane 113). Zóna Panenská sa stane príkladovou štúdiou pre rekonštrukcie podobných ulíc nielen v Starom Meste, ale aj v celej Bratislave.

Ciele

1 Identifikovať hlavných aktérov v území a zapojiť ich do procesu

2 Zmapovať tematické okruh vnímaných problémov a pripomienok relevantných k tvorbe Manuálu verejných priestorov

3 Informovať a zapájať verejnosť do prípravy projektu Manuálu verejných priestorov

4 Informovať o výsledkoch

5 Analyzovať a definovať potreby rôznych skupín užívateľov oblasti participatívneho procesu zainteresované orgány verejnej správy a spracovávateľov Manuálu verejných priestorov

Rozsah územia

Mapované územie zahŕňa ulice Panenská, Podjavorinskej, Kozia, Konventná, Lýcejná, Štetinova, Zochova a Svoradova. Ide o oblasť, ktorá sa nachádza medzi Staromestskou ulicou a ulicou Palisády v bratislavskom Starom Meste.

Metodológia

Participatívny proces pozostáva z kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych metód zberu dát a informácií. Zapojenými skupinami procesu boli obyvatelia, pracujúci a návštevníci oblasti. V participatívnom procese sme realizovali analýzu dostupných dát o oblasti, štruktúrovaný dotazníkový prieskum, komentovanú prechádzku, dve susedské stretnutia a jeden odborný workshop, počas ktorého sme výsledky procesu tlmočili i zástupcom samosprávy. Mapovanie popisuje využitie územia počas každodenných situácií obyvateľov a návštevníkov ulice. Špeciálne sme sa v procese zameriavali na aspekty mobility, každodenné aktivity v uliciach, zeleň a bezpečnosť. Participatívny proces prebiehal v období od septembra do decembra 2017.

Proces

Do procesu sa zapojilo niekoľko stoviek obyvateliek a obyvateľov Bratislavy. Keďže výsledný dokument má slúžiť pre pomerne malé územie, proces zapojenia verejnosti bol čo najviac lokálny. Pracovali sme s databázou susedov a inštitúcií, ktoré PUNKT buduje viac ako 6 rokov popri organizovaní Dobrého trhu na Panenskej. Dotazníkový prieskum, komentovaná prechádzka aj susedské stretnutie sa uskutočnili priamo na mieste (počas Dobrého trhu na Panenskej, susedské stretnutia prebiehali v Goetheho inštitúte na Panenskej).

Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 385 respondentiek a respondentov. Viac ako 60 % z nich bolo v oblasti prítomných denne, ako obyvatelia, podnikatelia alebo pracujúci. Počas dvoch susedských stretnutí sme sa stretli s niekoľkými desiatkami susedov a stakeholderov v oblasti.

Pre sumarizáciu výsledkov využívame rôzne metódy zberu dát, pričom pri jednotlivých tvrdeniach uvádzame konkrétnu metodiku. Metódy medzi sebou kombinujeme v prípade, že poskytujú odpovede k rovnakej téme.

Komunita Panenskej

Na rozdiel od mnohých participatívnych procesov, ktoré sa dejú u nás či v zahraničí a odohrávajú sa na miestach, kde je komunita slabšia, je Panenská a jej okolie sociálne mimoriadne vyspelou oblasťou. Komunita susedstva Panenskej má prehľad o dianí na ulici a vyžaduje informovanosť a možnosť reálne ovplyvniť život na ulici. Takáto situácia prináša pozitíva (relatívne dobrú komunikáciu s aktérmi), ale predstavuje aj zodpovednosť.

Čo nájdete na Panenskej

Panenská a jej okolie má neopakovateľnú atmosféru. Tu pripravovali Štúrovci jazykový prevrat, neskôr sa nad písacími strojmi vo svojich izbách na Panenskej krčili legendárni maďarskí spisovatelia a v kabarete dnes chátrajúcej Astorky tancoval údajne aj Fred Astaire.

V stredoveku sa v blízkosti Panenskej nachádzali vinohrady a rozľahlé meštianske záhrady. Ulica sa spomína už v 14.storočí podľa klarisiek, ktoré tu pôsobili. Počas celej existencie si udržala toto meno – po nemecky Ulica mníšok (Nonnenbahn), po slovensky Panenská ulica. V 17. storočí na túto tichú perifériu z mesta vyhnali evanjelikov. Tí si tu postavili kostoly, zriadili lýceum, internáty, nemocnicu a sirotinec. Začal tu pulzovať čulý študentský život.

Na prázdnych parcelách v okolí bývalých záhrad zimného paláca Pálffyovcov sa postupne postavili budovy škôl, obytné bloky či komplex internátu na Svoradovej ulici. Popri nich tu stáli mnohé domy šľachticov či bohatých obchodníkov, žili tu krajčíri, čižmári, poštári a pekári.

Prerazenie Staromestskej ulice spolu s výstavbou podchodu separovalo celé územie od ulíc Starého Mesta. Možno práve kvôli tomu si Panenská zachovala svoj čarovný, starosvetský charakter a silnú komunitu.

Panenská obsahuje skryté poklady, každodenné radosti, ktoré sme ako Punkt zmapovali v roku 2016 v mape Máme radi Panenskú. Dozviete sa v nej všetko potrebné, kde nájsť krajčírku, kam zájsť na obed, ale aj miesta, ktoré inde len tak nenájdete:

ZUŠ Miloša Ruppeldta

Palác z 80. rokov 19. storočia dnes hostí najstaršiu umeleckú školu na Slovensku.

Café Štefánka

Historická kaviareň a reštaurácia Štefánka z roku 1897 svoju zlatú éru zažila za prvej republiky.

Kaviareň Astória

Kaviareň z roku 1925 patrila medzi prvé moderné stavby v duchu funkcionalizmu.

Goethe-institut

Otvorená inštitúcia, do ktorej sa oplatí pozrieť, aj keď sa práve nechystáte na jazykový kurz.

Artforum

Do Artfora sa chodí za atmosférou a tou najlepšou literatúrou už viac ako dve dekády.

Next Apache

Názov kaviarne s antikvariátom odvodil jej kanadský majiteľ Ben Pascoe odvodil od frázy Nech sa páči.

Kostoly bez veže

Na Panenskej patria Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania dva kostoly. Ani jeden z kostolov nemá vežu – nedostali na ne povolenie.

Architektonická moderna

Počas prvej republiky zažívala Panenská čulú výstavbu, preto tu môžeme obdivovať kvalitnú medzivojnovú architektúru.

Dobrý trh

Raz do roka sa Panenská uzavrie pre Dobrý trh, ktorý sa tu koná od roku 2011.

Vnímanie územia

Obraz Panenskej a okolia je primárne definovaný podujatiami, ktoré sa tu konajú a inštitúciami, ktoré v území pôsobia, až potom jej fyzickým vzhľadom.

Respondentky a respondenti silne vnímajú atmosféru Starého Mesta, danú historickou architektúrou, ktorú považujú za výnimočnú hodnotu oblasti. Jej znehodnocovanie považujú za problém.

Ďalšími praktickými problémami oblasti sú parkovanie, nedostatok zelene, údržba ulice, nedostatočné osvetlenie, nedostatok miest na posedenie.

Územie by v budúcnosti malo byť príjemnou lokalitou pre harmonický, aktívny a spoločenský život.

Asociácie s územím

Panenskú a jej okolie si respondentky a respondenti dotazikového prieskumu asociujú primárne s pravidelným podujatím Dobrý trh. Obsahovou analýzou sme postupne asociácie redukovali na frázy a kľúčové slová. Ďaľšie kľúčové slová sú spájané s atmosférou Starého Mesta a inštitúciami pôsobiacmi v oblasti: kostolmi, podnikmi. Tieto sú pomerne výrazné a uvádzané prevažne v pozitívnom kontexte. Parkovanie je asociáciou vnímanou rozlične. Kontext parkovania preto dokresľujeme v nasledujúcich otázkach.

Hodnoty územia

Ako najväčšiu hodnotu územia respondentky a respondenti označili architektúru budov, atmosféru a genius loci (viac ako 81 %). Rovnako vysoko si cenia centrálnu lokalitu a jej dostupnosť. Oblasť pozitívne vnímajú aj kvôli ponuke služieb, produktov a inštitúcií. Ďalšie pozitívne aspekty územie získava v kvalitatívnych a subjektívnych atribútoch spojených s kvalitou života v oblasti, dobrými susedmi, prípadne mentálnym vlastníctvom dotazovaných k oblasti.

Atmosféra, centrálna lokalita, služby a kvalita života v oblasti sú vysoko cenenými atribútmi Panenskej a jej okolia.

Ulica v budúcnosti?

Z otvorenej otázky „Ako si predstavujete život na ulici v budúcnosti?“ sme obsahovou analýzou extrahovali zoznam kľúčových slov a atribútov ulice v budúcnosti. Silne rezonovala dvojica spojení – menej áut, viac zelene. Trh by, podľa respondentiek a respondentov, mal na ulici ostať. Ostatné atribúty sa viažu ku kvalite uličného parteru, aktívnemu a bezpečnému životu na ulici (prioritou sú chodci, obchodíky, kaviarne, čisté, bezpečné chodníky, pešia zóna, deti…).

Problémy územia

Najsilnejšie vnímaným problémom územia je zlý stav historických budov. V predchádzajúcej, obrátenej otázke je architektúra a genius loci najväčšou hodnotou územia. Oba výsledky podporujú fakt, že respondentky a respondenti sú veľmi citliví v otázke stavu historického dedičstva a jeho znehodnocovania. Ďalšie problémy sa týkajú vzhľadu a údržby ulice: parkovanie, stav zelene, údržba, nedostatočné osvetlenie a orientačný systém. Respondentky a respondenti poukazujú rovnako na nedostatok posedenia v exteriéri. Pomerne zaujímavým problémom je uzatvorenosť dvorov v oblasti.

Okrem stavu a údržby ulice ako „spoločného
a verejného“ sa problémy územia týkajú aj súkromného vlastníctva – zlý stav historických budov, uzatvorené vnútrobloky.

Využitie územia a verejné priestory

Ako ľudia žijú na Panenskej a v okolí? Kde chodia nakupovať? Kam chodia do kostola, knižnice? Kde chodia v prípade choroby? Kde pracujú? Kam chodia rodičia či opatrovateľky s deťmi von? Kde sa rekreujú? Kde popíjajú kávu alebo čaj? Ako vyzerajú denné ciele obyvateliek, obyvateľov, návštevníčok, návštevníkov a všetkých, čo v území pracujú?

Nasledujúce analýzy vznikli počas stretnutia so susedmi. Pomôžu nám lepšie pochopiť logiku a chod života v tejto pomerne živej oblasti Starého Mesta.

Mobilita a bezpečnosť

Panenská a okolie je oblasťou pomerne dobre obslúženou MHD. Vďaka hromadnej doprave a centrálnej polohe v rámci mesta tu prevažuje peší pohyb ako každodenný spôsob mobility. Ulice však nie sú vnímané ako komfortné pre chôdzu, najhoršie sú na tom prejazdné ulice Zochova, Podjavorinskej a Kozia.

Takmer 40 % obyvateliek a obyvateľov, ktorí zodpovedali dotazník, žije bez automobilu v domácnosti. Ulice sú však preplnené automobilmi. Verejnosť vníma problém parkovania v dvoch úrovniach. V území sa ťažko parkuje, ale príliš veľké množstvo zaparkovaných áut na uliciach znižuje kvalitu dobrého života v oblasti. Parkuje sa krúživo – väčinou vo vedľajších uliciach.

Zlepšenie mobility v oblasti by malo smerovať k zlepšeniu pobytových podmienok ulíc, zvýšeniu bezpečnosti chodcov, cyklistov a zaisteniu náhradného parkovania v parkovacích domoch, garážach. V otázke bezpečnosti na základe osvetlenia je rozdiel vo vnímaní návštevníkov, pracujúcich a obyvateľov oblasti. Ženy – obyvateľky v porovnaní s mužmi vnímajú nižšiu mieru bezpečnosti na všetkých uliciach.

Spôsob dopravy

Územie je ohraničené dvoma dopravnými tepnami – Staromestskou ulicou, ktorá je významnou cestou do Petržalky a výpadovkou na Viedeň, a zo severnej časti pomerne frekventovanou ulicou Palisády. Z týcho smerov je územie rovnako obslúžené MHD (Palisády, Zochova, Hodžovo námestie). Ulice Kozia, Zochova a Svoradova slúžia ako prepojenie pre automobilovú dopravu severojužného ťahu. V porovnaní s nimi tvoria čiastočne zaslepená Panenská a ulica Podjavorinskej os služieb a inštitúcií, vyznačujúcu sa menej intenzívnou automobilovou dopravou.

Relatívne dobrá obslužnosť oblasti MHD a blízkosť centra spôsobujú, že najvyužívanejším denným spôsobom dopravy na Panenskú a okolie je pešia chôdza. Z dotazníkového prieskumu vyplýva, že vo frekvencii každý deň až 3-5x do týždňa do územia vstúpi viac ako 60% respondentov pešo. Rádovo menej respondenti využívali autobusy, trolejbusy a auto. Bicykel patrí medzi málo využívané spôsoby dopravy, takmer 60 % respondentov ho nevyužije nikdy.

Po ulici sa mi kráča komfortne a bez problémov

Z prieskumu o súhlase s výrokom „po ulici sa mi kráča komfortne a bez problémov“ vyplýva niekoľko záverov:

■ žiadna z ulíc nevedie v absolútnom súhlase s výrokom – v komfortnosti pešieho pohybu

■ najbližšie k relatívnemu súhlasu s komfortnosťou sa umiestňujú ulice Panenská a Svoradova (obe čiastočne zaslepené). U týchto ulíc je rovnako nízky počet respondentov, ktorí sa k výroku nevyjadrili.

■ Podjavorinskej ulica ako stredová os oblasti zaznamenáva rovnaké hodnoty relatívneho súhlasu a nesúhlasu ako ďalšie prejazdné ulice.

■ Hodnoty relatívneho súhlasu a nesúhlasu sa pri väčšine ulíc stretávajú v stredovej hodnote: ani nesúhlasím, ani súhlasím.

■ Zochova je respondentkami a respondentmi vnímaná ako najmenej kvalitná ulica pre chôdzu, negatívne odpovede pomerne prevyšujú neutrálne a pozitívne odpovede. Tieto informácie sa potvrdzovali aj pri susedskom stretnutí.

Počet automobilov v domácnosti

Preferencia pešej chôdze a MHD v území (výsledky z predošlej otázky) pravdepodobne súvisia aj s faktom, že takmer 40 % respondentiek a respondentov nevlastní ani jedno auto. Viac ako polovica (53.2 %) uviedla, že majú v domácnosti 1 auto. Pomerne zanedbateľná časť respondentiek a respondentov v území vlastní viac ako 2 automobily. Ak sa zameriame iba na odpovede obyvateliek
a obyvateľov v oblasti, dostaneme identický pomer.

V bratislavských podmienkach ide o priaznivý výsledok a podporný argument pre uvažovanie o zmene dopravného režimu a podporu
pešej a cyklistickej dopravy.

Využívate zásobovanie?

Menej ako tretina respondentiek a respondentov využíva zásobovanie pre pracovnú alebo obchodnú činnosť. Frekvencia zásobovania je pomerne rovnomerne distribuovaná. Menej ako 40 % z nich zásobuje denne. Asi tretina 2-3x do týždňa. Ďaľšia tretina
zásobuje 2-3x do mesiaca alebo menej často. V porovnaní napríklad s Obchodnou ulicou, ide o oblasť s pomerne vyrovnanou
intenzitou zásobovania. Toto reflektuje súčasný multifunkčný profil oblasti s prevahou obytnej funkcie. Služby a prevádzky,
ktoré zásobovanie využívajú, sú menšie a je ich pomerne málo.

Kde parkujem?

V otázke parkovania respondentky a respondenti vyberali odpovede z predvolených možností. Takmer 40 % parkuje vo vedľajších uliciach. Takmer tretina z nich nájde miesto na ulici, kde žije, pracuje alebo podniká. Iba 12,37 % z nich využíva parkovanie v parkovacom dome, garáži alebo na záchytnom parkovisku v okolí. Rovnaké množstvo parkuje vo vlastnom dvore. Minimum využíva vlastnú
garáž.

Oblasť charakterizuje takzvané krúživé parkovanie. Väčšina respondentiek a respondentov nájde parkovanie v uliciach vedľajších k ich destinácii.

Na mojej ulici ľahko zaparkujem

Respondentky a respondenti v tejto časti dotazníka vyjadrovali mieru súhlasu s tvrdením: „Na mojej ulici ľahko zaparkujem“. Hodnotili jednotlivo všetky ulice. Z výsledkov vychádza, že respondentky a respondenti všetky ulice považujú za vysoko problematické, keďže miera absolútne nesúhlasných odpovedí prevažuje neutrálne a pozitívne. Najproblematickejšia je Panenská, Lýcejná, Kozia a Podjavorinskej. Tranzitné ulice Zochova a Svoradova sú v porovnaní s nimi hodnotené pozitívnejšie. Štetinova ulica, na ktorej je parkovisko pre nerezidentov, dostala najmenej negatívnych odpovedí.

Pomerne vysoké množstvo respondentiek a respondentov sa k jednotlivým uliciam nevyjadrovalo. Može to byť spôsobené i tým, že automobily nevlastnia.

Aké zlepšenie mobility by ste privítali?

Respondentky a respondenti v tejto otázke mohli vybrať jedno alebo viacero opatrení. Z predvolených možností najvýraznejšie rezonovalo vytvorenie väčšieho množstva zelených a oddychových prvkov na ulici (67,3 %). Ďalej ide o zvýšenie bezpečnosti v prospech iných spôsobov mobility, hlavne nemotorizovaných (chôdza, cyklistika) alebo verejnej dopravy (53,8 %). V početnosti tretie opatrenie volá po náhradnom parkovaní v oblasti (43,4 %). Ďalším opatrením bolo zlepšenie obsluhy verejnou dopravou. Menej ako 10 % označilo, že by sa oblasť mala uzavrieť vstupu akýchkoľvek vozidiel. Hoci ide o menšie zastúpenie, toto opatrenie nebolo medzi zvolenými a respondentky a respondenti ho priniesli vo forme otvorenej možnosti.

Zlepšenie pobytových podmienok a zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov sú najdôležitejšie opatrenia vnímané respondentkami a respondentami.

Na ulici sa cítim bezpečne, pretože je dostatočne osvetlená

V otázke pocitu bezpečnosti výsledky dotazníkového prieskumu poukazujú nato, že iba pomerne málo respondentiek a respondentov
dotazníka s výrokom nesúhlasila. Väčšina respondentiek a respondentov buď s výrokom skôr súhlasila, alebo sa nevedeli vyjadriť. Pre podrobnejší obraz sme sa teda zamerali
na odpovede iba 157 rezidentiek a rezidentov, ktorí v oblasti prebývajú stabilne, na rozdiel od väčšiny návštevníkov a pracujúcich, aj počas nočných hodín.

Odpovede sme skúmali z hľadiska pohlavia,
nakoľko bezpečnosť ženy a muži vnímajú rozlične. Toto poznanie sa nám potvrdilo pri všetkých uliciach. Vyššia miera absolútneho
a pomerného nesúhlasu žien s výrokom sa až na výnimky vyskytovala pri všetkých uliciach. Rovnako až na výnimky, ženy v porovnaní s mužmi menej volili neutrálny výrok, súhlasili s výrokom alebo sa k ulici nevyjadrovali.

Zeleň a klimatické pomery

V oblasti sa nenachádza žiaden neohradený, zelený verejný priestor. Nikto z obyvateľov, či rezidentov ako destináciu svojej súčasnej rekreácie neidentifikoval priestor ulíc – tá sa odohráva interne v uzatvorených areáloch záhrad, vnútroblokov alebo mimo oblasti. Ohradené priestory majú stabilný režim a obmedzený večerný vstup.

Parčík Svoradova je najpopulárnejším a najviac otvoreným zeleným priestorom v oblasti, je však kvôli bariérovemu vstupu pomerne ťažko prístupný pre starších návštevníkov, rodičov a deti. Vo večerných hodinách nie je vnímaný ako najbezpečnejšie priestranstvo.

Zeleň je vnímaná ako podmienka dobrých klimatických pomerov a kvality života v oblasti. Oblasť je vnímaná ako suchá, s množstvom tieňa a prehrievajúca sa. Rezidentky a rezidenti ju v porovnaní s nerezidentami rovnako považovali za prašnejšiu a boli menej spojojní s odvodom vody počas zrážok. Hoci a v oblasti podľa dotazníkového prieskumu skôr dobre dýcha, kvalita ovzdušia je sporná.

Zelené a otvorené priestranstvá

V oblasti chýba akékoľvek otvorené verejné a/alebo zelené priestranstvo. Návštevníčky a návštevníci môžu rekreačné, športové alebo spoločenské aktivity vykonávať len v uzatvorených priestoroch s pomerne pevným režimom, ako napríklad prezidentská záhrada
(48.8 %), pre ktorú musia prekonávať rušnú komunikáciu. Najpopulárnejším miestom návštevy v oblasti je novootvorený parčík na Svoradovej, ktorý navštevuje takmer 44 % respondentiek a respondentov. V blízkom okolí je to ďalej Cintorín pri Kozej bráne (38.4 %). Približne štvrtina respondentiek a respondentov uvádza ďalej Slubekovu záhradu, kde sa chodí s deťmi na ihrisko, záhradu Evanjalického kostola, kde sa chodí v čase, kedy je kostol
otvorený. Obyvateľky a obyvatelia pre svoju rekreáciu využívajú aj vlastné vnútrobloky.

Približne 12 % uviedlo, že v tejto oblasti nenavštevuje žiadne zelené a otvorené priestranstvá. Z menej kvantitatívne významných rezonuje využitie dvorov škôl v území
a pomerne vzdialený Horský park.

Odvod vody počas búrok a dlhodobých dažďov

Respondentky a respondenti dotazníka vyjadrili mieru spokojnosti s odvodom vody počas búrok a dlhodobých dažďov. Táto otázka nepriamo implikovala kvalitu povrchov, priepustnosť a klimatické podmienky. Zatiaľ, čo respondentky a respondenti vnímajú situáciu prevažne neutrálne až negatívne, pri ostatných odpovediach vzniká dichotómia názorov. Respondentky a respondenti, ktorí v oblasti nežijú (nezdržujú sa dlhodobo alebo nevlastnia majetok) vyjadrujú pomerne väčšiu spokojnosť alebo neutralitu hodnotenia situácie. Obyvateľky a obyvatelia s dennou skúsenosťou považujú situáciu za horšiu. Tento trend sa potvrdil aj počas susedských stretnutí, kedy účastníci ohlasovali vážne následky dlhodobých dažďov: zaplavené pivnice, vytekajúce kanalizácie, nepríjemný až nemožný pohyb po komunikáciach. V zimnom období voda vytekajúca na povrch chodníkov zamŕza a pri nedostatočnej údržbe sa chodník stáva nebezpečným, hlavne pre starších ľudí.

Na Panenskej a v okolí sa mi dobre dýcha

Respondentky a respondenti v tejto otázke vyjadrovali mieru súhlasu s tvrdením: Na Panenskej sa mi dobre dýcha. Medzi odpoveďami skupín rezidentov a nerezidentov nastal súlad. Ľuďom sa v oblasti relatívne dobre dýcha, hoci tu nenachádzame prevahu jednoznačne kladných alebo záporných odpovedí.

Počas susedských stretnutí sme sa stretli skôr s negatívnymi postrehmi o znečistení ovzdušia Bratislavy všeobecne. Kvalita vzduchu bola spájaná s prítomnosťou zelene a tým, ako dlho a často sa ľudia v území nachádzajú.

Respondentkám a respondentom v oblasti sa relatívne dobre dýcha. Mestská kvalita ovdušia je však vnímaná negatívne.

Panenská a okolie je prašná oblasť

V ďalšej z kontrolných otázok zameraných na hodnotenie klimatických pomerov prichádzame k dichotómi. Rezidentky a rezidenti s dennou a dlhodobou skúsenosťou s oblasťou sa v porovnaní s nerezidentkami a nerezidentami vyjadrujú s oveľa väčšou
istotou v hodnotení prostredia ako prašného (11.8 % – nerezidenti, 18.4 % – rezidenti). V ostatných odpovediach je rozdiel nepatrný. Počas susedských stretnutí a na komentovanej prechádzke sa prašnosť dávala do súvisu s množstvom rekonštrukcií historických budov v oblasti, a zároveň nedostatkom pouličnej zelene.

Obyvateľ ky a obyvatelia považujú oblasť za prašnejšiu ako návštevníčky a návštevníci.

Na Panenskej a v okolí je dosť vlhkosti

Respondentky a respondenti dotazníkového prieskumu, rovnako ako účastníci susedských stretnutí potvrdili, že oblasť Panenskej je skôr suchá (51.82 %) ako vlhká. Zmieňované dôvody boli: nedostatok pouličnej zelene, tvrdé, nepriepustné povrchy, množstvo rekonštrukcií a stavenísk zvyšujúcich prašnosť.

Ulice však boli hodnotené ako dočasne vlhké v obdobiach dažďa, kedy na mnohých miestach voda ostáva stáť na komunikáciach alebo v kanalizáciach.

Oblasť Panenskej a okolia je vnímaná ako suchá.

Na Panenskej a v jej okolí je dostatok tieňa

Respondentky a respondenti dotazníka všetkých skupín (rezidenti,
nerezidenti) sa skôr zhodujú v tvrdení, že v uliciach oblasti je dostatok tieňa. Podporné tvrdenia sme zaznamenali aj počas susedských stretnutí. Tieň sa však pripisoval viac proporcii historickej ulice ako napríklad zeleni.

Panenská a jej okolie sa prehrieva

Pomery relatívnych odpovedí (skôr áno, skôr nie) sú takmer vyvážené. Rovnako ako v predošlých otázkach vidieť ale jemné rozdiely medzi odpoveďami rezidentov a nerezidentov. Indikátor nám môžu poskytnúť odpovede rezidentiek a rezidentov, ktorí o niekoľko percent prevažujú v oboch súhlasných tvrdeniach, že oblasť sa prehrieva. Takmer 20 % respondentiek a respondentov považuje oblasť za prehrievanú voči voči 7-10 percentám, ktorí sa vyslovujú za opak.

Podnety

Podnety od verejnosti sme zberali počas komentovanej prechádzky a dvoch susedských stretnutí. Zástupcovia verejnosti nás v priebehu procesu kontaktovali aj emailovo. Počas troch mesiacov sme zaevidovali viac než sto podnetov, ktoré sme systematicky spísali do
pracovného hárku a máp. Tieto sme poskytli zamestnancom referátu územného plánovania MČ Bratislava-Staré Mesto, ktorí ich distribuovali dotyčným úradom. Podľa ich záväzku sa budú snažiť akútne podnety riešiť aj mimo tvorby Manuálu verejných priestranstiev.

Podnety sú usporiadané v 10 tematických kategóriach od kvality života, cez bezpečnosť, mobilitu, až po dodržiavanie verejného poriadku a informovanosť. Mnohé spolu súvisia, prípadne sa prelínajú.

Kompletný zoznam podnetov a pripomienok nájdete na konci štúdie v časti Zoznam všetkých podnetov. Na nasledujúcich stránkach vám predstavíme charakter podnetov, ich príslušnosť ku konkrétnym témam a ich presnú lokáciu.

Tematicky sú podnety rozdelené do týchto kategórií:

■ Kvalita života
■ Bezpečnosť
■ Architektúra a mestský dizajn
■ Zeleň
■ Siete a kanalizácie
■ Mobilita
■ Zmena režimu
■ Údržba ulice
■ Dodržiavanie verejného poriadku
■ Informovanosť

Hoci sa štúdia týka územia ôsmich ulíc (Panenská, Podjavorinskej, Svoradova, Lýcejná, Štetinova, Konventná, Kozia, Zochova) do štúdie zaznamenávame podnety aj z ďalších šiestich ulíc a námestia, ktoré s oblasťou mentálne a fyzicky súvisia.

Kvalita života

Podľa zozbieraných podnetov od verejnosti možno povedať, že Panenská a okolie by mala byť príjemnou a prestížnou lokalitou na život so zníženou intenzitou rušnej automobilovej dopravy.

Priestor ulíc by sa mal uvoľňovať (redukovať i parkovanie) a zlepšovať svoje pobytové kvality.

Parter budov by sa mal otvárať smerom do ulice a atraktívne pôsobiť na ľudí dochádzajúcich za dennými cieľmi. Účastníčky a účastníci participatívneho procesu vnímajú ako súčasť ulice napríklad aj kaviarenské terasy.

Lokalita by mala podporovať a vytvárať podmienky pre neformálne stretávanie sa voverejnom priestore. Podporiť by sa tiež mala konverzia potenciálnych verejných priestorov a opustených budov.

Niekoľko pripomienok smerovalo k dodržiavaniu nočného pokoja a deratizácii oblasti.

Bezpečnosť

Bezpečnosť účastníčky a účastníci participatívneho procesu vnímali najmä v spojení s mobilitou – hlavne v obmedzení, spomalení automobilovej dopravy v oblasti. V oblasti sa nachádza množstvo rezidenčných budov, niekoľko školských, seniorských zariadení a parkov, je tu veľký pohyb chodcov, hlavne detí, školákov, žien a seniorov. V miestach križovatiek sa spomína množstvo kolízií, ktoré vznikajú kvôli rýchlo prechádzajúcim autám.

Druhá skupina opatrení smerovala k bezpečnosti povrchov (pre všetky typy topánok), aplikácií bezbariérových riešení vstupov do parkov, na chodníky, cez križovatky. Bezbariérovosť bola zdôrazňovaná účastníkmi, ktorých dieťa je na vozíčku a nemôže
sa pohybovať po oblasti samostatne. Chodníky by mali byť opatrené rovnako pre pohyb slepcov. Zlepšenie osvetlenia v oblasti (a akcieschopnosti podniku, ktorý sa o osvetlenie stará) bola ďalšia skupina pripomienok, zdôrazňovaná ženami, ktoré v oblasti bývajú a pohybujú sa tu aj vo večerných a nočných hodinách.

Architektúra a mestský dizajn

Oblasť je vnímaná cez svoju historickú architektúru. Jej stav je okamžite pripomienkovaný, hoci je záležitosťou súkromných investorov a nespadá do rozsahu zadania procesu. Mesto by podľa účastníčok a účastníkov procesu malo iniciovať rekonštrukciu chátrajúcich historických budov ovplyňovaním a prácou s majiteľmi.

Pripomienky k architektúre a mestskému dizajnu smerujú k zlepšeniu pobytových kvalít ulíc v oblasti a vybraných verejných priestorov. Mali by sa hľadať dobré spôsoby riešenia dlažby a povrchov vhodné pre všetky typy chodcov.

Malo by vzniknúť viac miest na sedenie, mal by sa doplniť mobiliár a herné prvky, smetné koše, cyklostojany, primárne na mieste bývalých parkovacích miest. Architektonické riešenie by malo hľadať vhodné uplatnenie zelene v uličnom priestore.

Na Panenskú, ktorá je trhovým miestom, by sa mali pridať kanalizačné a vodné prípojky.

Zjednotiť by sa mal typ povrchov, pri jeho výbere treba dbať aj na priepustnosť.

Zeleň

Môžeme konštatovať, že zelené plochy oblasti sú pod drobnohľadom obyvateľov, ktorí sú si vedomí ich ne/prítomnosti, a to i na súkromných pozemkoch. Susedia si všímajú a citlivo reagujú na to, ak sa niekto rozhodne namiesto zelene vo vnútrobloku vybudovať parkovisko.

V oblasti je viacero krásnych, ale pre verejnosť neprístupných plôch: dvory domov, hostela, Evanjelického kostola, záhrady. Účastníci participatívneho procesu sa vyjadrovali o ich potrebnosti z hľadiska estetiky a dobrých klimatických podmienok.

Zeleň by vo vhodnej forme mala do oblasti pribudnúť komplexne, musí byť ale zabezpečená správna výsadba a údržba. Obyvatelia taktiež upozornili na miesta, kde je zeleň vysadená na nesprávnych miestach a stromy vysychajú.

Siete a kanalizácie

Nefunkčná kanalizácia je výrazným problémom celej oblasti. V kritickom stave ju nachádzame minimálne na uliciach Podjavorinskej a Panenská. Kanály sú upchaté, hlavne keď prší. Voda počas búrok zaplavuje ulice. Na Panenskej existuje podľa výpovedí miesto, kde je dokonca kanalizačná rúra zabetónovaná. Voda ničí domy, zaplavuje pivnice a zrejme pod asfaltom sa vymýva pôda, čím vznikajú nebezpečné výmole.

Podľa obyvateľov za to môže výstavba podzemných garáží, keď sa prehradili prirodzené toky spodných vôd. V zóne sa preto objavujú problémy s odvodom vody. Voda stojí aj v podchode Zochova pri hoteli Falkensteiner. Konventná má rovnaké problémy so stojatou vodou na celej ulici.

Obyvateľom však na ulici chýba pitná voda (napríklad fontánka) alebo prípojky na vodu a kanalizáciu pre trhové miesto.

Z koncepčných opatrení ide o iniciáciu auditu kanalizácií a sietí a ich rekonštrukcie.

Mobilita

Pri zbieraní podnetov sme sa s obyvateľmi a obchodníkmi pôsobiacimi v oblasti zamerali v rámci mobility na dve úrovne. V jednej sme si predstavili víziu života a dopravy v oblasti Panenská a okolie o 10 rokov. Tento text nájdete na konci štúdie pod názvom Panenská. V druhej úrovni sme zozbierali konkrétne podnety, ktoré sú aktuálne dnes a ich riešenie dopomôže k dosiahnutiu vízie.

Pripomienky sa týkajú zlepšenia podmienok pre chodcov všetkých vekových, zárobkových skupín a pohlavia. Ďalej ide o podporu cyklistickej dopravy a bezbariérovosti. Dopravný režim statickej dopravy v území respondentky a respondenti označujú za kritický. Parkovanie je problémom kapacitným i kvalitatívnym, je vnímané tiež ako prekážka pre kvalitný mestský život, bezpečný pohyb v území. Rovnako je to s nedostatočnou vymožiteľnosťou zákona a správou verejného poriadku.

Zmena režimu

Hoci má oblasť pomerne dobrú skladbu obsahu, je polyfunkčná a človek v nej nájde všetko potrebné pre bežný život, hlavnou pripomienkou ostáva, že je v nej málo miest pre oddych, trávenie času, a neformálne stretávanie. Toto korešponduje s faktom, že v oblasti nie je žiadne námestie, či väčší otvorený priestor, ktorý by mohli ľudia využívať bez predošlej vedomosti napríklad o otváracích hodinách.

Takýmto otvoreným verejným priestorom by sa mohla stať zaslepená časť Panenskej od Hodžovho námestia, ktorá okolo seba kumuluje množstvo cieľov (inštitúty, obchody, zástavky MHD, stravovacie zariadenia). Pripomienky v tejto kapitole sa týkajú aj majiteľov záhrad, vnútroblokov, ktoré by mohli slúžiť verejnej funkcii, hoci s obmedzením. Ďalšia skupina pripomienok sa týka prehodnotenia a zmeny nefunkčného, zastaralého dopravného značenia a reklám, ktoré komplikujú pohyb po oblasti (rozporuplne navádzajú, či prekážajú v pohybe).

Nakoniec ide o zadefinovanie režimu pre staveniská, ktoré dlhodobo znehodnocujú, nečisťujú komunikácie, spôsobujú hluk.

Údržba ulice

Stav ulíc je verejnosťou vnímaný ako vizitka oblasti. Množstvo pripomienok smerovalo k zvýšeniu čistoty a údržby ulice. Na Panenskú a do jej okolia by sa mali doplniť smetné nádoby (ktorých je menej ako 10 v celej oblasti). Doplniť by sa mali aj recyklačné nádoby, ak je to možné, aj pod zemou.

Obyvateľky a obyvatelia hlásia, že existujúce smetné nádoby sú často preplnené. Pripomienky smerovali k samospráve, ale aj do vnútra komunity. Napríklad by sa malo dôsledne upratovať po psoch, k čomu by ale mala existovať aj infraštruktúra pre psíčkarov.

Možnosti udržovať ulicu čistou sme rovnako rozpracovali na poslednom susedskom stretnutí. Výstupy nájdete v kapitole: Čo môže spraviť komunita?

Správa verejného poriadku

Mnoho z pripomienok verejnosti by sa vyriešilo, pokiaľ by sa dodržiavali existujúce pravidlá a zákon bol vymožiteľný. Pripomienky smerovali najmä k dôslednej kontrole parkovania políciou. Účastníčky a účastníci opakovane hovorili o zneužívaní invalidných parkovacích kariet, parkovanie nerezidentov, neoficiálnych parkovacích miestach, príliš veľkej kapacite pre parkovanie BPS, atď. Malo by sa zakázať parkovanie na priechodoch a v ich blízkosti a dôsledne dohliadať na dodržiavanie tohto pravidla.

Posledné pripomienky smerujú k zabezpečeniu kontinuity komunikačného procesu medzi komunitou a samosprávou v rámci prípravy Manuálu verejných priestorov Panenskej a okolia.

Informovanosť

Informovanosť verejnosti súvisí s budovaním dlhodobého vzťahu obyvateľov oblasti s orgánmi verejnej správy. Tento participatívny proces bol prvou koordinovanou aktivitou zo strany samosprávy. Je vnímaný pozitívne, ale pomerne opatrne. Obyvatelia a obyvateľky
chcú byť partnermi i v ďaľšom kroku – pri tvorbe Manuálu verejných priestorov.

V ďalších konkrétnych pripomienkach by sa mala zvýšiť informovanosť obyvateľov a komunikovanie stavebných zámerov v oblasti.

Vzhľadom na to, že oblasť je cenená pre bohatú históriu, multikulturalitu a toleranciu, obyvateľky a obyvatelia vnímajú absenciu informačného a navigačného systému pri historických bodoch.

Panenská 2028

Panenská a okolie je prestížnou lokalitou, kde sa dobre žije, dá sa ľahko dostať a pohybovať, je tu bezpečne, ale živo. Na uliciach je o poznanie menej áut. Za vjazd do centra sa platí vstupné. Trolejbusy v okolí chodia často a načas. Do oblasti sa je možné pohodlne dostať MHD zo všetkých strán. Ulicami bezpečne prechádzajú cyklisti(v oboch smeroch) po vyznačených cyklotrasách, ktoré majú logickú náväznosť. Toto všetko spôsobuje, že v oblasti žije viac ľudí bez automobilu. Tí, čo automobil majú, využívajú parkovacie domy, ktoré sú v blízkosti.

Panenská sa stala pešou zónou a je populárnym bulvárom oblasti. Ľudia po nej korzujú, či už za obchodmi alebo oddychom a zelenými dvormi. Po Panenskej sa dá za pár minút dostať k autobusom a trolejbusom na Hodžovom námestí. Zaslepená časť Podjavorinskej smerom na Svoradovu má obmedzený vjazd a na ulici je množstvo detí, ktoré idú do školy alebo sa v jej blízkosti hrajú. Prehodnotila sa tranzitná doprava cez Koziu a Zochovu a jedna alebo obe ulice boli ako prejazdové ulice utlmené.

Na mieste zaniknutých parkovacích miest sú lavičky, terasy, kaviarne. Na ulici je dostatok smetných košov, zo zeme vytŕčajú vršky recyklačných nádob (telo je umiestnené pod zemou). Odkedy zmizli nefunkčné a zastaralé dopravné značky a stĺpy, všetkým sa po uliciach chodí lepšie.

Na uliciach vidieť deti, seniorov, vozíčkárov, rodičov s kočiarmi, slepcov. Všetky priechody a križovatky sú bezbariérové. V miestach zvýšeného pohybu chodcov (Podjavorinskej, školy, seniorský domov, Artforum) je dostatočné značenie a utlmenie dopravy. Všetky križovatky disponujú časovačmi zelených svetiel a na tieto svetlá dosiahnu aj deti.

V prípade, že niekto rekonštruuje budovu, je miesto v okolí staveniska čisté a je jasné, kadiaľ prejsť, či už ste chodec, vodič alebo cyklista.

Závery a odporúčania

Komunita Panenskej – čo s tým?

Panenská je pravdepodobne najkultúrnejšou ulicou v Bratislave. Nielen zloženie ulice samotnej, ale aj celej oblasti, je charakteristické množstvom kultúrnych, vzdelávacích, zahraničných a duchovných organizácií. Tieto sú vďaka dlhodobej histórii a sieťovým susedským aktivitám ako je Dobrý trh pomerne dobre previazané. Zaangažovanosť obyvateľov do vecí verejných sa preukázala nielen početnými odpoveďami v dotazníkoch a aktívnou účasťou na susedských stretnutiach, ale aj tým, že sa množstvo z nich vzájomne
poznalo. Môžeme povedať, že medzi ľuďmi v oblasti panuje pomerne silný lokalpatriotizmus a obyvatelia sú hrdí na to, že môžu bývať v tejto ešte stále skutočne „starej“ časti Bratislavy, ktorej sa súčasná výstavba dotkla len okrajovo. Previazanosť s prostredím sledujeme
aj v množstve podnetov, ktoré sme zaevidovali a záujmom o to, čo sa s nimi stane neskôr a ako sa kvalita života bude zlepšovať dlhodobo.

Obyvatelia sú síce zaangažovaní, ale aj opatrní vo vzťahu k samospráve. Pozitívnym signálom je, že sú pripravení zúčastňovať sa ďalších aktivít, týkajúcich sa nielen tvorby Manuálu verejných priestorov. Na otázku „Čo môže spraviť komunita“ sme zaznamenali mnoho odpovedí. Obyvatelia teda neočakávajú riešenie len zo strany samosprávy, ale v prípade pomoci zo strany úradov (napr. povolenia) sú schopní priložiť ruku k dielu a zúčastniť sa aj spoločnej aktivity (antigrafiti kampaň, pravidelné čistenie ulice, organizovanie kultúrnych a spoločenských aktivít pre samotných obyvateľov a priateľov ulice). V otázke parkovania rovnako padol nápad spraviť zoznam obyvateľov, ktorí by sa zaviazali na ulici neparkovať, pokiaľ by došlo k jej dočasnému uzatvoreniu. Vnímame to ako podstatný a pozitívny signál a schopnosť – uskromniť sám seba pre spoločné blaho.

Kvalita denného života a mobilita

Mobilita na Panenskej a v okolitých uliciach je rôznorodá a vychádza zo zmiešaného charakteru pomerne uzatvorenej oblasti. Nachádzame tu obytné domy, školy, seniorské domy, obchody, knižnice, kultúrne inštitúty, hotely, penzióny, ale aj opustené budovy. Časť oblasti má výrazne tranzitný charakter a väčšina áut, ktoré na uliciach sú, na nich krátkodobo ani dlhodobo neostáva (Podjavorinskej, Kozia, Zochova). Oblasť je cieľom denného pohybu množstva ľudí. Všetky tieto skupiny, či už v oblasti žijú, pracujú, navštevujú ju alebo ňou prechádzajú, vytvárajú nároky na pobyt, presun a parkovanie.

V oblasti je teda potrebné riešiť dopravu v rôznych režimoch: rezidenčnom, zásobovacom, pri rekonštrukcii budov (režim staveniska), vjazd autobusov k hotelom a zákaznícke parkovanie.

Mimoriadny dôraz treba v budúcnosti klásť na zlepšenie podmienok pre chodcov a cyklistov, kam smerovala väčšina podnetov z dotazníka alebo priamych stretnutí. Pozitívnym faktom je, že v oblasti žije množstvo ľudí bez áut a chôdza je denným a najefektívnejším spôsobom dopravy už teraz. Veľa účastníkov procesu si uvedomovalo, že by mohlo prísť k úbytku parkovacích miest – tie však musia byť predovšetkým nahradené v prospech zvýšenia kvality ulice, napríklad mobiliárom, zeleňou, atď. Tieto podnety sú zásadné pre akékoľvek zlepšenie kvality života v oblasti, zrovnoprávnenia nízkopríjmnových skupín obyvateľov, ktoré sa autami nepohybujú, ale aj žien, detí, starších obyvateľov, skrátka ľudí v rôznych životných a zdravotných situáciach.

Bezpečnosť

Mobilitu musíme vnímať aj ako zásadnú podmienku bezpečnosti. V oblasti je krízová situácia a denne tu dochádza ku kolíziam chodcov v križovatkách (Kozia, Podjavorinskej, Zochova a Svoradova), ktoré sú miestami, kde ľudia chodia za nákupmi, do lekárne alebo prechádzajú po ceste do školy, práce, seniorského centra. S narastajúcou intenzitou dopravy v meste tranzitné ulice čelia zvýšenému množstvu áut. Intenzita automobilovej dopravy je v súčasnosti vnímaná problematicky a na úkor dobrého života v lokalite. Ak by došlo k prehodnoteniu priechodnosti týchto ulíc pre automobilovú dopravu, je potrebné riešiť rovnako dopravu v širšej oblasti hradného kopca či Starého Mesta.

Zásady bezpečnosti je potrebné uplatňovať pri výbere povrchov a bezbariérových riešení priechodov pre chodcov, križovatiek. Odporúčame prehodnotiť dopravnú situáciu v oblasti a zváženie rôznych stratégií ako utlmiť dopravu, obmedziť rýchlosť automobilov, dodanie stĺpov a svetiel pri priechodoch pre chodcov, tieto osadiť do výšky dosiahnuteľnej pre deti. Niektoré miesta účastnici procesu vyhodnotili ako vhodné pre výrazné spomalenie, či uzavretie pre prejazd vozidiel (začiatok Panenskej v smere od Hodžovho námestia), rovnako tak Svoradovu v oblasti starej nemocnice a školy. Je dôležité vnímať Panenskú – Podjavorinskej a Svoradovu ako os, na ktorej sa nielen kumuluje spoločenský a kultúrny život, ale ako tepnu pešieho a cyklistického pohybu v oblasti. Táto os je paralelná k Palisádam a Staromestskej a treba jej funkciu podporovať.

Zeleň a klimatické pomery

Z výstupov z dotazníka alebo priamych stretnutí s občanmi jasne vyplynula požiadavka na osadenie zelene. V otázke konkrétnych spôsobov riešenia zelene na ulici sa verejnosť nevedela zhodnúť, či zachovať charakter historickej ulice bez stromov, alebo sa prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam a stromy na ulici vysadiť. Je však isté, že oblasť z hľadiska klimatických podmienok nie je vnímaná ako dobrá. Oblasť je suchá, prašná, dochádza k zaplavovaniu kanalizácií a pivníc počas dažďov a búrok. Tieň je vnímaný v súvislosti s rozmermi ulice a hustotou zástavby, nie prítomnosťou zelene. Rezidenti, ktorí majú s oblasťou dennú skúsenosť, ju hodnotili kritickejšie.

V otázke benfitov stromov pozorujeme individualistické, krátkodobé zmýšľanie (napr. zeleň vo vnútroblokoch, ale nie na ulici ako spoločnom priestore, ktorý zároveň kumuluje množstvo prívalovej vody a prašnosť) a neznalosť ekonomickej hodnoty zelene, ktorá zvyšuje hodnotu a prestíž celej oblasti. Pozitívnym záverom je, že obyvatelia sa o zeleň zaujímajú a všeobecne vítajú zlepšovanie v tomto smere.

Architektúra a mestský dizajn a nové verejné priestranstvá

Keďže v oblasti nie je otvorené verejné priestranstvo, spoločenské, kultúrne a rekreačné aktivity sa dejú „vnútri, za stenou, plotom, či vo vnútrobloku“. To však neredukuje neformálne stretnutia na ulici, pretože Panenská a jej okolie je spoločensky vyspelou oblasťou. Riešenia ulíc by mali zohľadniť tento fakt. Ulice by mali byť „povýšené“ na miesta príjemných a neformálnych stretnutí a do ulíc by sa mali dostať prvky, ktoré takéto stretnutia podporujú. Kvalita materiálov by rovnako mala zodpovedať atmosfére a kvalite zachovalej časti Starého Mesta. V dizajne verejného priestoru by sa malo smerovať tiež k odstráneniu reklám, starých značení a prebytku informácií.

Manuál verejných priestorov

Ďalšou fázou projektu zapojenia verejnosti do plánovania štvrte Panenskej a okolia bude vytvorenie Manuálu verejných priestorov. Tento proces bude koordinovať referát územného plánovania Bratislava-Staré Mesto. Proces tvorby Manuálu je schválený a bude sa realizovať počas roka 2018. Záverečná šudia z participatívneho procesu, ktorú práve čítate, bude záväzným dokumentom pri jeho príprave. Expertný tím bude vychádzať zo spísaných pripomienok. Samospráva MČ Bratislava- Staré Mesto bude o procese prípravy a ukončení
informovať všetkých účastníkov a účastníčky procesu. V roku 2018 bude prebiehať rekonštrukcia časti Panenskej ulice, ktorá bude vychádzať z princípov vznikajúceho Manuálu.

V novembri 2017 prebehol tiež expertný workshop, ktorého cieľom bolo oboznámiť s procesom a Manuálom príslušné orgány na MČ Bratislava- Staré Mesto. PUNKT facilitoval aj toto stretnutie. Pre komplenosť do správy zaraďujeme aj zápis z diskusie o Manuáli verejných priestorov.