Ako hovoriť o klíme? Sucho na Slovensku namiesto ľadových medveďov a nádej namiesto strachu

Minulý rok na jeseň v Londýne klimatickí aktivisti z hnutia Insulate Britain blokovali premávku. Touto formou občianskej neposlušnosti chceli prinútiť vládu, aby zateplila nájomné bytovky. Pomohlo by to klíme aj obyvateľom tých bytov, ktorí patria medzi zraniteľnejšiu časť obyvateľstva. Mnohí Londýnčania formou protestu nadšení neboli. Nevedeli sa dostať do práce, školy či do nemocnice. Frustrovaná šoférka dokonca takmer prešla autom dve demonštrantky.

Známy spisovateľ, novinár a environmentálny aktivista George Monbiot bol pozvaný do televíznej šou Good morning Britain, aby komentoval kontroverzné protesty. Monbiot hnutie obhajoval. Ako už mnoho krát predtým, začal vysvetľovať, že sme blízko bodu zlomu, po ktorom hrozí kolaps a Zem sa stane neobývateľnou. Lenže tentokrát ho premohlo zúfalstvo a v priamom prenose sa rozplakal. „Čo treba zmeniť, aby každý cítil to, čo vy?“ spýtala sa moderátorka. 

Len dáta a čísla ľuďmi nepohnú

Dlho panovala predstava, že ľuďom treba jednoducho dodať dosť informácií a oni sa zákonite začnú o klimatickú krízu zaujímať. Hovorí sa tomu „model informačného deficitu“. Neberie však do úvahy emócie, kognitívne skreslenia a predsudky ľudí, ktoré vplývajú na to, akým spôsobom informácie spracujeme a čo si z nich vyberieme. Preto tento model viacerí odborníci kritizujú. „Kognitívna psychológia dokázala, že dáta neinšpirujú ani nepohýňajú ľudí k činnosti. Štatistiky a veľké čísla je pre väčšinu ľudí ťažké stráviť,“ píše Maria Virginia Olano, riaditeľka pre komunikáciu americkej mimovládky Climate Xchange. 

Slovenský prieskum verejnej mienky o klíme z tohto roku zase ukázal, že aj pri neznalosti sa ľudia môžu o klímu zaujímať. Väčšina Slovákov si myslí, že zmena klímy už prebieha, súhlasí s tým, že ju spôsobili ľudia a že aj Slovensko by malo proti nej bojovať. Zároveň ale nepoznajú základné súvislosti. Vyše 70 % ľudí si napríklad myslí, že diera v ozónovej vrstve prispieva k zmene klímy a ďalších takmer 18 % nevedelo odpovedať, či má takýto vplyv. 

Nejde o to, aby sme pri komunikácii o zmene klímy rezignovali na fakty. Skôr treba mať na pamäti rôzne bariéry ľudskej psychiky, ktoré vedci doteraz identifikovali. Prehľadne ich zhrnul v publikácii Klima se mění – a co my? český psychológ Jan Krajhanzl, ktorý sa téme venuje a podieľal sa aj na výskumoch verejnej mienky o zmene klímy, vrátane toho slovenského.

Hrozba pre medvede. A čo ľudia?

Jednak ide o príliš vzdialený a pomalý problém. Človeku je prirodzené reagovať skôr na to, čo ho ohrozuje tu a teraz – napríklad plameň preskakujúci zo sporáka na záves. Dlhodobo postupujúca zmena klímy, ktorá je pre mnohých nehmatateľná, je úplne opačným typom hrozby. Dojem vzdialeného problému sa ešte posilnil nevhodnou prezentáciou. Obraz ľadového medveďa na topiacej sa kryhe, ktorý sa stal jedným zo symbolov zmeny klímy, v skutočnosti spravil boju proti nej doslova medvediu službu a dnes ho odborníci kritizujú. Vyvoláva dojem, že tento problém sa týka prírody, navyše geograficky vzdialenej. Ovplyvnilo to aj Slovákov. V tohtoročnom výskume o ich postojoch ku klíme si takmer polovica z opýtaných myslela, že zmenou klímy sú z celého sveta najviac ohrozené ľadové medvede v Arktíde. Zhruba 30% nevedelo, či je tvrdenie pravdivé. Ako píše Maria Virginia Olano z Climate Xchange, výskumy ukazujú, že zmena klímy je pre mnohých abstraktnou témou, z ktorej sme vynechali ľudí. 

Dobrý pocit ako motivácia nestačí

Komunikáciu o zmene klímy komplikuje aj to, že sa boríme s príliš zložitým a ohrozujúcim problémom, hovorí Krajhanzl. Nie je to jednoduchý typ zadania ako napríklad výmena prasknutej žiarovky. Ľudstvo sa ani len nevie na 100% zhodnúť na riešeniach tejto krízy, nehovoriac o tom, že tie zďaleka prekračujú možnosti jednotlivca. Vyvoláva to frustráciu, strach, úzkosť či depresiu. Negatívne emócie ľudia rôznymi spôsobmi potláčajú, aby sa problémom nemuseli zaoberať, napríklad takzvaným konfirmačným skreslením. Vtedy si vyberú len tie dôkazy, ktoré ich utvrdia v ich doterajšom presvedčení. 

Dokonca aj samotné obete klimatických katastrof podľa odborníka na komunikáciu o klimatickej kríze, Georga Marshalla, môžu túto tému vytesniť. V knihe Don’t even think about it: Why Our Brains Are Wired to Ignore Climate Change (Ani na to nemyslite: Prečo náš mozog ignoruje klimatickú zmenu) opisuje svoje rozhovory s Američanmi, ktorí zažili bezprecedentný požiar či hurikán. Podľa neho túžili po normále a bezpečí a svoju skúsenosť preto nezasadzovali do rámca zmeny klímy. „Keď sa pustia do obnovy života po pohrome, investujú nielen úspory, ale aj tiež nádej do viery, že išlo o ojedinelý, prirodzený výkyv,“ píše Marshall. 

Ako ďalšiu bariéru ľudskej psychiky uvádza Krajhanzl to, že zmena klímy polarizuje spoločnosť. Každý patrí do nejakej „bubliny“ a môže byť ťažké chrániť klímu, ak je to v rozpore hodnotami, politickým presvedčením či životným štýlom v skupine, s ktorou sa človek identifikuje. Napríklad v USA je spoločnosť výrazne rozdelená – republikáni sú voči ochrane klímy skeptickí, demokrati naopak. Situácia pripomína kultúrnu vojnu. 

A napokon, problémom zmeny klímy podľa Krajhanzla je aj to, že zodpovednosť za riešenie je rozptýlená. Dosiahnuť spoločný cieľ vyžaduje osobnú obeť alebo investíciu, z ktorej budú profitovať všetci, ale chýba záruka, že prispejú aj ostatní. Zaprieť sa len pre dobrý pocit pre väčšinu ľudí ako motivácia nestačí.

Ako prekonať tieto bariéry? Nestrašiť a nezľahčovať

V prvom rade treba ukazovať, že klimatická zmena sa odohráva tu a teraz, nielen v Arktíde. „Šťastie v nešťastí je, že už sú tie problémy viditeľné. Či je to sucho, rôzne extrémy počasia, tie dopady prišli aj k nám,“ hovorí aktivista Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Podľa neho je najvhodnejším príkladom v našich podmienkach sucho, ktoré bolo tento rok obzvlášť výrazné a evidentné, a zároveň sa klimatológovia jasne zhodujú, že ide o prejav zmeny klímy. 

Ďalšia rada odborníkov znie: nestrašiť. Hrozba klimatickej krízy je dostatočne desivá sama o sebe a to nefunguje ako motivačný faktor. V spomínanom prieskume o postojoch Slovákov k ochrane klímy výskumníci testovali rôzne naratívy o zmene klímy a tom, prečo ju treba začať chrániť. Katastrofický naratív postavený na obraze horiacej planéty a vymierajúcich druhoch zvierat a rastlín ľudia považovali za najnesympatickejší. 

Nemá zmysel krízu ani zľahčovať, o hrozbe treba hovoriť vecne a ukazovať zároveň riešenia, ktoré sa už implementujú, pokrok, ktorý sa už dosiahol a príklady dobrej praxe. Na ochranu klímy nepomáha apelovať moralizovaním, ale ako hovorí Krajhanzl, „hľadať motivácie šité na mieru rôznym cieľovým skupinám.“ Niekto môže napríklad počúvať na to, že ukončenie spaľovania uhlia povedie k čistejšiemu ovzdušiu, ktoré nebude ohrozovať zdravie. 

Predstavitelia českého klimatického hnutia v publikácii Klimavize, ktorá má byť podkladom pre strategické myslenie hnutia, kladú dôraz na prechod od morálneho apelu na jednotlivcov k tlaku na systémovú zmenu – aby bol udržateľný životný štýl logickou voľbou. 

Na zamestnancov ropného priemyslu treba ísť inak

Hodnoty, presvedčenie a možné skreslenia cieľovej skupiny treba brať do úvahy a rámcovanie témy im prispôsobiť. Mimovládka Climate Outreach, ktorú založil spomínaný autor George Marshall, dlhodobo pracuje na projektoch, ktoré participatívnym spôsobom hľadajú vhodné naratívy pre rôzne cieľové skupiny v rôznych častiach sveta. Pracovala napríklad s komunitami v kanadskej Alberte, kde sú ložiská dechtových pieskov. Ropný a plynárenský priemysel zamestnáva mnohých ľudí v regióne. Mimovládka po rozhovoroch s miestnymi napríklad odporúča klásť dôraz na potrebu diverzifikácie miestnej ekonomiky, ktorá je závislá na rope, a nie na argument, že spaľovanie fosílnych palív ničí životné prostredie. 

Podobnou cieľovou skupinou sú ľudia z Hornej Nitry, ktorí pre útlm uhlia prichádzajú o prácu. V Handlovej vďaka eurofondom beží projekt „Podpora zamestnateľnosti v regióne horná Nitra“, v rámci ktorého funguje Kontaktné centrum Handlová. Tomáš Šujan z centra vysvetľuje, že v komunikácii s baníkmi vyzdvihujú aj pozitívne prínosy baníctva, ktoré v minulosti prinieslo pracovné miesta a sociálne istoty a tiež sa s ním spája určitá kultúra, ale hovoria aj o negatívnych vplyvoch na životné prostredie. Podstatné je, že projekt nie je len o slovách, ale aj o konkrétnej podpore. Baníci môžu pol roka počas projektu poberať mzdu, popritom sa rekvalifikovať a povinnú majú aj účasť na vzdelávacích podujatiach o vplyve využívania uhlia na životné prostredie vo forme exkurzií s odborným výkladom. Podľa Šujana účastníkov tieto akcie zaujali, možno práve preto, že sa odohrávali priamo v teréne.

Zároveň, ako hovorí George Marshall, posol je dôležitejší než správa, ktorú prináša. Lepšie prijmeme informáciu od človeka, ktorému dôverujeme. Niektorí odborníci preto presadzujú myšlienku ambasádoriek a ambasádorov zmeny klímy. Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje preferuje pojem komunitná líderka a líder. V rámci iniciatívy pracujú na tom, aby na Slovensku vznikla sieť ľudí, ktorí pôsobia priamo vo svojich regiónoch a vedia o zmene klímy hovoriť v lokálnom kontexte. Je skeptický voči ambasádorstvu cez sociálne siete. „V online priestore nedokážeme efektívne zaceľovať priepasť medzi dvoma pólmi kultúrnej vojny,“ uviedol pre ctzn.

Vyhnúť sa vedeckému žargónu

Ako uvádza Maria Virginia Olano, ani jazyk vedy nenapomáha efektívnej komunikácii. Aj samotné pojmy, ktoré sa zaužívali pre označenie problému, môžu byť mätúce. Napríklad globálne otepľovanie nevystihuje celú škálu extrémnych prejavov počasia, ktoré zmena klímy prináša – od horúčav a sucha až po prívalové dažde a hurikány. Nejednoznačnosť pojmov úspešne využívajú dezinformátori. Stačí si spomenúť na výroky predchádzajúceho amerického prezidenta, ktorý mrazivé počasie vydával za dôkaz neexistencie globálneho otepľovania.  

Americká odborníčka na komunikáciu o klíme Susan Joy Hassol radí vyhnúť sa vedeckému žargónu. Niektoré jeho slová chápu laici inak. Napríklad „neistotu“, ktorou vedci vyjadrujú rozsah odchýlky aj pri predpovedi rôznych scenárov dôsledkov zmeny klímy. Verejnosti však tento pojem podľa Hassol evokuje skôr to, že vlastne nevieme, čo sa bude diať. Preto treba voliť pojmy, ktoré budú pre laikov jednoznačné. Zároveň treba vedecké fakty a dáta podávať v príbehoch. Maria Virginia Olano z Climate Xchange vysvetľuje, že väčšina ľudí nepremýšľa o svete cez „tabuľky“, ale prostredníctvom obrazov, príbehov a zážitkov. 

Zmena klímy nie je len o ochrane prírody

Spaľovanie fosílnych palív a tvorba skleníkových plynov sa deje naprieč odvetviami od energetiky, cez dopravu, poľnohospodárstvo, až po trávenie voľného času. Na riešenie klimatickej krízy je preto potrebné transformovať celý systém. Aj následky zmeny klímy sú ďalekosiahle. Napríklad sucho nekomplikuje život len farmárom. Keď je v riekach menej vody, trpí nielen riečny ekosystém, ale vyrobí sa aj menej elektriny vo vodných elektrárňach, jadrové elektrárne nie je čím chladiť. Zmena klímy sa však ešte stále rámcuje len ako téma ochrany prírody. „Environmentálna agenda sa často chápe ako niečo navyše, čo je možné riešiť až vtedy, keď sú pokryté ostatné potreby spoločnosti,“ píše sa v publikácii Klimavize. Jej autori upozorňujú, že stabilná klíma je pritom základnou podmienkou pre fungovanie ekonomiky a spoločnosti ako takej.

Tému preto treba rámcovať v širšom kontexte. Jakub Hrbáň uvádza príklad aktuálneho programu renovácie rodinných domov z Plánu obnovy. Nejde len o zníženie emisií vďaka nižšej spotrebe energií, ale aj o to, že nízkopríjmové skupiny obyvateľstva budú platiť nižšie účty. „Ľuďom, ktorí momentálne riešia energetickú krízu, sú ukradnuté ľadové medvede, vymieranie druhov, aj zánik ekosystémov,“ podotýka aktivista. 

Ponúknuť jasnú víziu ako protiklad k strachu

Extrémy počasia a ich následky vzbudzujú až paralyzujúci strach. Vyvoláva ho aj neistota o tom, ako bude vyzerať prerod krajiny na nízkouhlíkovú ekonomiku. V mnohých oblastiach nebudeme môcť fungovať tak, ako sme naučení dnes, mnohí ľudia môžu prísť o prácu a budú sa musieť rekvalifikovať. Napokon, na Hornej Nitre sa to pre koniec ťažby hnedého uhlia aktuálne deje. No transformácia môže byť príležitosťou pre zmenu k lepšiemu a k riešeniu viacerých problémov naraz. Teda aj tých, ktoré by sme museli riešiť tak či tak, bez ohľadu na to, či niekto v zmenu klímy verí alebo nie. Príkladom môže byť kvalita hromadnej dopravy či sociálne nerovnosti.

Potrebujeme však jasnú víziu budúcnosti ako protiklad emócie strachu. „Nádej je jeden z najmocnejších nástrojov, aby sme pohli ľudí k činom,“ konštatuje Maria Virginia Olano z Climate Xchange. Jakub Hrbáň vysvetľuje, že treba ukázať konkrétne príklady, ako príležitosť môže byť využitá. V mestách sa bude musieť napríklad znížiť mobilita, keďže doprava je výrazným zdrojom emisií. Nepôjde to bez kvalitnejšej MHD, bezpečnejších možností pre cyklistov a dostatku služieb, ktoré budú v pešej dostupnosti od bydliska. Jakub opisuje víziu mesta, kde nákup môže byť spojený s prechádzkou, dieťa odvediete do škôlky cestou na električku a vo štvrti je komunitná záhrada, ktorá dodáva čerstvú zeleninu pre miestne školy či domov seniorov. „Znie to ako utópia, ale ono to v konečnom dôsledku utópia musí byť, lebo musíme budovať svet, ktorý je zdravší, funkčnejší a sociálne spravodlivejší,“ uzatvára aktivista. 

Partneri

Mediálni partneri