Dobrý trh rozbicykloval jeseň. Cyklodoprava raz môže byť pohodlnou voľbou pre všetkých

Tatiana Kubišová 

• Tatiana Kubišová je novinárka na voľnej nohe, pôsobí aj ako marketingová a PR špecialistka a spoluzakladateľka OZ Zriedkavé choroby.

Ráno pred Dobrým trhom je špecifické, má príchuť kávy so sebou a vzrušenia, aké človeka pohltí v deň odchodu na dovolenku. Keď sa v deň D do Bratislavy a do Panenskej ulice oprela jeseň dažďom, stánky i ľudia sa síce obliekli do pršiplášťov, ale nezmylo im to úsmev z tváre. Naopak, dobrá energia zaliala celú ulicu. Mokré mikiny aj vlasy vyschli, oblaky ustúpili. Presne v duchu obnovovania, ktoré sa nieslo septembrovým Dobrým trhom.  

Celodenné obnovovanie

Skladba stánkov bola ako vždy rozmanitá, hýrila nápadmi a komunitný priestor aktivitami. Dobrý trh sa tentoraz venoval upcyclingu, teda vytváraniu nových vecí z predmetov, ktoré už ktosi použil, so zapojením štedrej dávky kreativity. Téma obnovovania bola tiež úzko spojená s odštartovaním medzinárodného 4-ročného projektu CycleUp!, ktorý pod taktovkou Goetheho inštitútu koordinuje na Slovensku občianske združenie Punkt, organizátor obľúbeného bratislavského trhu.

Obnovovalo sa veselo a systematicky. Pomyselná ideová niť prepájala dômyselne rozostavané stanovištia – zóny upcyclingu, tematické workshopy, ale aj výstavy, unikátny happening a samostatnú cykloštvrť Cyklopoint. Návštevníci a návštevníčky sa mohli aktívne zapojiť do výroby upcyklovaných šperkov z puzzle dielikov od Lenky a Baše, ktoré na ich dizajn oslovili ilustrátorskú komunitu. Vo Fun zóne udržateľnej módy v jednom z miestnych dvorov sa konal nielen celodenný swap oblečenia, ale zaplnili ho tiež mnohí predajcovia so svojimi hravými nápadmi. People on Earth a ich Zašiváreň sa venovali výrobe tašiek na mobil z odpadových látok technikou macramé a v poobedných hodinách realizovali intenzívny workshop Teplé vyšívanie s queer tematikou. Nadšenkyňa udržateľnej módy a ručných prác La Florita využila nadbytok zostatkovej látky na to, aby si ľudia pod jej vedením vyrobili „scrunchie“, látkovú gumičku do vlasov.

Recyklujme, upcyclujme, bicyklujme

A boli tu bicykle. Tak ako sa mení celý svet a prikláňa sa viac k ekologickým riešeniam, aj Bratislava sa chce meniť na európsku metropolu pre všetkých. Zvyšovanie povedomia o zelenšom meste s lepším vzduchom a bezpečnejšou infraštruktúrou pre cyklistov prostredníctvom kultúry je cieľom projektu CycleUp!, ktorý sa bude počas štyroch rokov realizovať v piatich mestách – v Bratislave, Prahe, Berlíne, poľských Katoviciach a Európskom hlavnom meste kultúry (EHMK) 2024, estónskom Tartu.

„Cieľom projektu CycleUp! je zvýšiť atraktívnosť bicykla ako pravidelného dopravného prostriedku. Vnímam, že tunajší ľudia sú športovo založení, venujú sa turistike, behu, bicyklovaniu, plávaniu, lenže iba zlomok z nich využíva bicykel na cestu do práce, obchodu či do školy,“ hovorí Adele Newman, vedúca projektu CycleUp! z Goetheho inštitútu v Prahe. „V nasledujúcich štyroch rokoch budeme zvyšovať povedomie o potrebách cyklistov, nutnosti ich bezpečnosti, lepšej infraštruktúre a budeme to robiť netradičným spôsobom – prostredníctvom umenia, rezidenčných programov, workshopov a konferencií. Chceme prepojiť naše tri publika – verejnosť, umelcov a kľúčové rozhodovacie orgány v inštitúciách,“ dodáva Adele. Sama je aktívna cyklistka, ale v Prahe bicykel používa len zriedka. „Ľudia sa cítia zraniteľne. Nestačí mať na ulici vyznačený cyklistický pruh, potrebujeme fyzické zábrany, aby sme boli v bezpečí. A práve to sa teraz zavádza v Bratislave,“ vysvetľuje.

Od projektu si s tímom sľubuje viacero výsledkov: „Chceme, aby občania a rôzne komunity mali lepšiu komunikačnú linku s mestom. A tiež aby mali pocit, že v rukách držia nástroj, ktorým môžu o lepšiu infraštruktúru v meste žiadať lokálnych politikov. Rovnako chceme, aby miestne rozhodovacie orgány získali nástroje, ktoré im umožnia hovoriť so svojimi voličmi a kolegami o dôležitosti udržateľnej mestskej mobility pre blaho obyvateľov, ako aj v súvislosti s klimatickou núdzou. Je to skvelá príležitosť na vytvorenie veľkoplošných umeleckých diel a kultúrnych zážitkov, ktoré sa môžu uskutočniť po celom meste, a tak podporiť zmenu.“

De Tegenwind je vietor v tvári cyklistu

Hlas projektu CycleUp! zaznel zvučne aj na Dobrom trhu. Presnejšie, išlo o množstvo hlasov najmladšej generácie. Detský spevácky súbor Superar sa postaral o obrovské prekvapenie, keď najskôr vystúpil v záhrade Veľkého evanjelického kostola, no následne sa pohol hore Panenskou ulicou spolu s holandským orchestrom de Tegenwind. K unikátnemu happeningu sa radostne pridal komunitný zbor susedov, partnerov a návštevníkov, ktorí texty piesní dostali na dobrovoľnej vstupenke alebo od organizačného tímu priamo na mieste. Hudba zaznievala z cesty, chodníka, ale prekvapivo aj z okien či balkónov. Dynamická partia holandských umelkýň a umelcov pod vedením charizmatickej dirigentky udávala tempo, ktoré rozprúdilo skvelú náladu a potešenie zo vzájomnej blízkosti. Koncert vyústil v cyklozóne piesňou I want to ride my bicycle a spontánnym zdvihnutím bicykla nad hlavu Tomáša Peciara z Cyklokuchyne.Ľudia sa tešili a podchvíľou ukazovali na hudobníka s rámom okuliarov v tvare bicykla, hrajúceho na suzafón. Nebol to nik iný ako Roelof Wittink, výrazná osobnosť svetovej cyklopolitiky a dlhoročný riaditeľ Holandského cyklistického veľvyslanectva (Dutch Cycling Embassy) a nadácie Rozhranie pre cyklistickú expertízu (Interface for Cycling Expertise). Po odohratí koncertu nám prezradil, že názov orchestra de Tegenwind znamená vietor, ktorý duje cyklistovi do tváre počas jazdy. A hoci je v súčasnosti už na dôchodku, tento skromný a priateľský muž je odborníkom na dopravné správanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a plánovania integrácie cyklistickej dopravy. A zároveň vzácnym príkladom, ako sa v tejto oblasti dajú veci pohnúť vpred.

Cyklo-veľvyslanectvo podporuje cyklistiku na celom svete

„Podporili sme cyklistické politiky v krajinách ako Írsko, Spojené kráľovstvo, USA a Kolumbia a taktiež cyklistické skupiny po celom svete v krajinách ako sú Ghana, Brazília, India a Južná Afrika. Členmi Holandského cyklistického veľvyslanectva sú vlády, ale aj cyklistické skupiny, poradenské spoločnosti a odborníci z univerzít. V spolupráci s kapacitami v Holandsku sme v jednotlivých krajinách rozvíjali kontakty s ľuďmi v zahraničí, ktorí chceli podporovať a rozvíjať cyklistickú politiku, zhodnotili sme ich špecifickú situáciu a vo vzájomnej spolupráci sme nastavili najlepšie postupy na rozvoj miestnej cyklistickej politiky,“ bilancuje Roelof Wittink, ktorý si obzvlášť rád spomína na spoluprácu v Bogote spred dvadsiatich rokov. Vtedy spolupracoval s rozhľadeným primátorom Enrique Penalosom, urbanistom a tiež schopným politikom, ktorý len za 3 roky pomáhal vybudovať 300 kilometrov cyklistických pruhov. „Čítal som o bratislavskom primátorovi v časopise The Economist a musím povedať, že mi ho pripomína v chápaní verejného priestoru a strategického rozhodovania.“

O tom, že o cyklistiku je v Bratislave záujem, svedčil aj ruch v zóne Cyklopoint na rohu Štetinovej a Panenskej ulice. V stánkoch so zvončekmi, s poťahmi na sedadlá a bicyklami bol zvýšený záujem, Cyklokuchyňa varila kotlíkovú tekvicovú cyklo polievku a na upcyclingovom workshope Pimp my bike ukázala ľuďom, ako si vyzdobiť svojho dvojkolesového kamaráta. Taktiež si posvietila na jeho diagnostiku a realizovala štandardné opravy ako dotiahnutie súčiastok či premazanie reťaze. Záujem bol tiež o startup BikeUP, ktorý prišiel s revolučnou myšlienkou dlhodobého prenájmu detských bicyklov, ktoré rastú spolu s dieťaťom. Finále patrilo Pecobikes, štýlovým a ručne vyrábaným bicyklom európskej kvality a súťaži v Goldsprinte – pretekom na stacionárnych bicykloch. 

Paleta aktivít očarila aj Adele Newmanovú, ktorá na margo ich rozmanitosti dodala, že kľúčom k úspechu CycleUp! je spolupráca s miestnymi partnermi: „Vo všetkých našich partnerských krajinách je množstvo úžasných organizácií, ktoré túto prácu vykonávajú priamo v teréne a propagujú cyklistiku už 20 rokov. Chceme s nimi úzko spolupracovať a spoluvytvárať nové projekty, ktoré využívajú umenie ako katalyzátor zmien.“

Ako môže umenie dostať ľudí na bicykle?

Slovenským partnerom projektu CycleUp! je občianske združenie Punkt, ktorého kreatívna riaditeľka Illah van Oijen privítala zámer s nadšením. „V našich očiach ide o celoeurópske laboratórium. Vďaka rezidentskému programu prídu do zapojených krajín viacerí umelci, tvoriaci v rôznych žánroch, s jedinou otázkou: Ako môže umenie pomáhať ľuďom vytvoriť si bližší vzťah k bicyklovaniu? Tak vznikne škála rôznych pohľadov na túto tému. Prvá výzva na rezidentský pobyt v ktorejkoľvek z piatich zapojených krajín bude vyhlásená 10. novembra a môžu sa do nej zapojiť umelci bez ohľadu na národnosť. Víťazov vyberie medzinárodná porota. Na Slovensku budeme mať jednu rezidenciu už na prelome augusta a septembra 2024. My v OZ Punkt budeme zodpovední za sprevádzanie umelca, ktorého prepojíme s našou susedskou komunitu okolo Panenskej ulice,“ rozpráva Illah van Oijen.

Výsledky umeleckého snaženia uvidia ľudia na Dobrom trhu, ale aj počas Európskeho týždňa mobility. A keďže umenie nepozná hranice, všetky práce vytvorené v rámci projektu CycleUp! budú putovné a precestujú zúčastnené krajiny. Pri príležitosti spustenia projektu na poslednom Dobrom trhu prišlo OZ Punkt dokonca aj s vlastnými tričkami rôznych veľkostí a farieb zo slovenského secondhandu s nápismi ako I want to ride my cycle či I want to cycle up my ride.

Ľudí od bicyklovania odrádza súčasná infraštruktúra

V kurátorskej rade CycleUp!, ktorá pravidelne zasadá online, zastupuje našu krajinu známa architektka a urbanistka Petra Marko. Podľa jej slov má práve Bratislava silný predpoklad na to, aby sa stala 15-minútovým mestom, kde človek dokáže obslúžiť svoje dennodenné potreby peši, mestskou dopravou alebo na bicykli. V skutočnosti však ešte stále má od tohto výsledku ďaleko. Cyklotrasy nie sú vzájomne prepojené a čierne miesta na mape vzbudzujú obavy u veľkej časti obyvateľov, aby začali na presun po meste využívať bicykel.

„CycleUp! sa snaží tému cyklodopravy otvoriť pre čo najširší okruh ľudí, ktorí nepatria k tvrdým motoristom, ale sú niekde uprostred. Z veľkej časti by chceli byť súčasťou zmeny, ale súčasnú infraštruktúru nepovažujú zatiaľ za natoľko bezpečnú, aby začali bicyklovať po Bratislave. Ďalšou bariérou je, že ešte nemajú osobnú skúsenosť, nepoznajú cyklotrasy, ich nadväznosť a to ich brzdí. Ak ľudia vidia na bicykli len mužov v športovom oblečení, môžu rýchlo skonštatovať, že cyklodoprava nie je pre nich. Keď tam však vidia ženu s dieťaťom alebo staršieho človeka, je to dobrý príklad toho, že cyklodoprava môže byť pohodlnou voľbou naozaj pre všetkých,“ prízvukuje Petra Marko.

Sila projektu tak spočíva v komunitnom nastavení a prinášaní tejto témy do verejného priestoru. A vďaka jeho existencii sa Bratislavčanky a Bratislavčania môžu nasledujúce štyri roky tešiť na umelecké intervencie, ktoré zviditeľnia tému cyklistiky v meste. Prvou ochutnávkou bol práve jesenný Dobrý trh.

Akým tempom sa mení Brno z pohľadu cyklistu?

Keď som sa do Brna presťahoval pred štyrmi rokmi, vôbec som si nedokázal predstaviť, že v tejto premávke začnem bicyklovať. Dokonca ma tá predstava desila. Predtým som žil v Berlíne, kde už cyklisti neriešia bezpečnosť na cestách. Brno sa však krok za krokom zlepšuje. Občas sú to nové cyklotrasy, inokedy cyklistický chodník. Je ich ale žalostne málo. No zvonku to vyzerá horšie, ako keď je už človek uprostred premávky. Dôležitý je prvotný impulz.

Môže teda v premávke bicyklovať každý, lebo sa tak rozhodne?

Určite to nie je pre každého. Ideálne je, keď má človek vodičský preukaz a ovláda pravidlá cestnej premávky. Minimálne je potrebné mať aspoň základné znalosti dopravných značiek. Rozmýšľam nahlas, že by bolo dobré zriadiť takzvanú cykloautoškolu, aby sme previedli ľudí mestom, ukázali im, ako prechádzať cez križovatky, kde dať prednosť, na akých miestach hrozia nepríjemné situácie, na čo si majú dať pozor a podobne. Brno je inak veľmi dobre prejazdné, len si ho človek musí „najazdiť“.

Musí cyklista počas jazdy stále riešiť nejaké obmedzenia?

Každý deň jazdím na bicykli do práce. Trvá mi to pätnásť minút, pričom viem o tom, že na trase ma čaká jedna zložitá situácia a vždy ju riešim v danej chvíli. Druhá vec je, že mesto nie je prispôsobené cyklodoprave tak ako Berlín. Preto cyklista vlastne neustále porušuje predpisy, lebo nemá na výber.

 Aký je celkový zámer Werkstattu?

Chceme dostať čo najviac ľudí na bicykel. Začali sme pred rokom, čiže máme za sebou dve sezóny. Snažíme sa podporovať ľudí, ktorí si vytiahnu bicykel z pivnice a chcú začať na ňom jazdiť. Zároveň nechcú do opravy investovať veľa peňazí, lebo v Brne sa dosť kradne. V profesionálnych servisoch ich zväčša pošlú preč, lebo tie sa sústredia prevažne na moderné bicykle. Ich starší bicykel im pomôžeme spojazdniť tak, aby bol bezpečný.

Pre záujemcov organizujete rôzne kurzy. Čoho sa týkajú?

Kurzy sú individuálne alebo skupinové, pre začiatočníkov aj pre pokročilých jazdcov. Cyklistov sa snažíme vychovávať k sebestačnosti, a preto sa zameriavame na konkrétne zručnosti. Taktiež im požičiavame náradie, ktoré bežný človek nemá doma.

Kto ich navštevuje?

Jedna polovica našich účastníkov jazdí po meste, druhá polovica bicykel využíva na výlety a netrúfne si jazdiť v premávke. K tej prvej patria študenti, cyklokuriéri a ľudia po tridsiatke. O kurzy majú väčší záujem ženy. Z mojich skúseností sa majú chuť niečo dozvedieť a na rozdiel od mužov nemajú problém si priznať, že niečo nevedia.

Máte pre ženy aj nejaký špeciálny kurz?

Na jeseň sme odštartovali cykloakadémiu pre dievčatá, v rámci ktorej s nimi od základov rozoberáme, ako sa majú starať o bicykel, diagnostikovať ho, vymeniť si pneumatiku, zdvihnúť si sedadlo, ale aj to, ako si vymeniť reťaz, aby boli sebestačné na výlete, ako aj v meste. Je škoda, že komunita „servisákov“ je zbytočne mužská, lebo existuje povedomie, že ženy sa o túto činnosť nezaujímajú.

Čo by ste im chceli odovzdať?

Podobný pocit, aký som zažil v Berlíne. Tam som zistil, že bicyklovanie je najrýchlejší, najzábavnejší a najzdravší pohyb po meste a začalo ma to baviť. Ale tiež viem, že čím viac som jazdil, o to viac sa mi kazil bicykel. Ako stážista som nemal peňazí nazvyš, a tak som si ho začal opravovať sám.

Kde ste sa učili ako opraviť bicykel? Na YouTube?

Áno, YouTube je najlepšia univerzita (smiech). Avšak nie každý, kto si pozrie videá, prenesie poznatky do praxe. Niekto to buď nepochopí, alebo sa zľakne, že urobí chybu. Na našich kurzoch ľudia zistia, že aj na chybách sa človek učí a dajú sa napraviť pomerne lacno. Vo Werkstatte sa tak popri získaní novej zručnosti naučia aj získať sebadôveru.

Aký najstarší bicykel vám ľudia priniesli?

Prednedávnom mi zavolal pán, či môže prísť s bicyklom z 50. Rokov minulého storočia. Česi majú celkovo radi bicykle Favorit, ktoré sú však po rokoch v horšom stave ako Esky, ktoré sú zas obľúbené na Slovensku. V porovnaní s nimi je Favorit masový bicykel, nehovoriac o tom, že rámy Esiek sú krajšie.

Aké máte plány do blízkej budúcnosti?

Chceli by sme urobiť detské cykloihrisko, aby sa deti hravou formou učili, ako sa majú správať na ceste. Pracovne ho voláme „opičia dráha“ a už sa tešíme na jeho realizáciu.

Ako môže umenie pomôcť pri vnímaní cyklistickej mestskej dopravy?

Umenie má akúsi mäkkú silu, pridanú magickú hodnotu, ktorá môže zmeniť spôsob, akým premýšľame o každodenných problémoch.  A ja naozaj verím, že CycleUp! by mohol poskytnúť priestor pre určitý typ umenia, ktoré funguje ako nástroj spoločenskej zmeny. Mohlo by to pomôcť ľuďom v ich každodennej interakcii na cestách a pri každodennom dochádzaní do práce v meste.

Čo vás na projekte láka?

K projektu ma priťahuje priesečník udržateľnosti a fascinujúce prepojenie medzi pohybom v meste, umením a cyklistikou. Bicykel je predsa sám o sebe večným umeleckým objektom. A tiež ma zaujala zastrešujúca koncepcia umenia, ktoré má potenciál zmysluplne meniť svet.

Zohráva udržateľnosť vo vašom živote dôležitú úlohu?

Áno. Snažím sa o nej premýšľať nielen vo vzťahu ku klíme, ale aj vo vzťahu k iným ľuďom. Už dávno som sa rozhodol, že nebudem cestovať z jedného umeleckého podujatia na druhé autom alebo lietadlom, snažím sa byť viac lokálny a pôsobiť v lokálnych hraniciach.

Ako sa tieto zásady prejavujú vo vašej práci?  

Veľmi dôležitým aspektom udržateľnosti v mojej práci je pochopiť, čo si vyžaduje dnešná umelecká scéna. V súčasnosti organizujem rezidentské pobyty s cieľom vyslať umelcov do zahraničia, nadväzujem kontakty a mením profil týchto pobytov tak, aby zodpovedali aktuálnym potrebám. Napríklad sme práve navrhli rezidenciu, ktorá je určená pre umelcov s deťmi. Takýchto iniciatív je stále nedostatok.

Bude aj CycleUp! prihliadať na spôsob prepravy umelca do rezidencie?

Ako dizajnér rezidencií mám na starosti organizovanie spolupráce s rôznymi inštitúciami po celom svete a uľahčovanie procesu hosťovania. Hoci umelci pochádzajú z rôznych miest sveta, väčšina z nich má sídlo v Európe. Keďže si uvedomujeme ekologický dopad cestovania, povzbudzujeme udržateľnosť tým, že podporujeme umelcov, ktorí sa rozhodnú cestovať vlakom na vzdialenosť do tisíc kilometrov tým, že im uhradíme cestovné náklady. Uznávame však praktickosť leteckej dopravy na dlhšie vzdialenosti, najmä pre umelcov mimo Európy a snažíme sa preto predĺžiť trvanie ich rezidencie, aby bola táto skúsenosť skutočne obohacujúca.

Aká je vaša úloha ako predsedu kurátorskej rady CycleUp! ?

Moja pozícia je skôr poradenská, spočíva v pomoci a radách ostatným organizátorom. Navrhnem program, ale jeho realizácia je na iných. Každý z nás má v rámci kurátorskej rady úplne iné skúsenosti s témou udržateľnosti. Naším ďalším plánom je vytvoriť rezidencie, ktoré by pomohli a priniesli nejaké nové inovácie do každodennej cyklistiky v mestách. To sa deje teraz, pripravujeme otvorené výzvy na rezidencie, ktoré sa uskutočnia budúci rok v lete.

Sú zapojené mestá na podobnej štartovacej línii?

Pokiaľ ide o tému cyklistiky a bicyklov, medzi krajinami a mestami sú veľké rozdiely v tom, ako tento prvok funguje. Máme ľudí z Berlína, kde cyklistika napreduje už desaťročia. A ja som v Prahe, kde je cyklistika stále nepopulárna, čo má vplyv na každodenné interakcie medzi vodičmi a cyklistami.

V čom je Praha špecifická?

Jazda na bicykli v Prahe je dosť náročná, a nezlepšujú ju ani dlažobné kocky, kopce a intenzívna doprava.  Neviem, čo sa stalo, ale hoci sa infraštruktúra zlepšila, interakcia medzi cyklistami a vodičmi sa zhoršila. Predpokladám, že za túto situáciu môže rastúci počet áut. Hoci má mesto skvelú sieť verejnej dopravy, v Prahe je stále veľmi vysoký počet áut. Najväčším problémom však je, že ľudia len zriedka využívajú bicykel ako dopravný prostriedok na dochádzanie do práce.  Veľmi dúfam, že sa nám v tejto oblasti podarí zmeniť zmýšľanie ľudí.

Aké osobné očakávania vkladáte do projektu?

Z môjho pohľadu je dôležité, aby sme v Prahe opäť získali vieru v cyklistickú dopravu. Ja osobne v Prahe na bicykli veľa nejazdím a som z tejto skutočnosti unavený. Projekt je pre mňa nielen iniciatívou, ale aj osobným nástrojom na prekonanie tejto nevôle, oživenie vlastného vzťahu k cyklistike a vliatie novej energie do tohto úsilia.