Prerod bývalého prístavu v Hamburgu je inšpiráciou aj pre Zimný prístav v Bratislave

Jana Liptáková

Neďaleko od rodiaceho sa nového, moderného centra Bratislavy, sa pri brehu Dunaja medzi Prístavným a Apollo mostom nachádza celkom iný svet. Zimný prístav z konca 19. storočia bol kedysi jedným z najväčších prístavov v strednej Európe. Práve tu začala Bratislava písať v roku 1921 svoju veľtrhovú históriu, keď sa tu 6. augusta otvorili brány medzinárodného Orientálneho trhu. Prístav počas svojej viac ako storočnej histórie prežil bombardovanie neďalekej rafinérie Apollo, boli tu naložené a vyložené milióny ton tovaru, prezimovali v ňom stovky lodí. Dnes toto bývalé srdce priemyselnej Bratislava pôsobí ospalo.

„Zimný prístav je skvost,“ hovorí urbanista a architekt Peter Gero. Vo funkcii vedúceho riaditeľa, zodpovedného za rozvoj centrálnych častí Hamburgu, stál aj pri vytvorení plánu prestavať nákladný prístav na Labe na novú mestskú štvrť HafenCity. Podľa neho nastal čas zamyslieť sa nad ďalším osudom Zimného prístavu. Vidí v ňom veľký, zatiaľ nevyužitý, potenciál na rozšírenie dowtownu, ktorý v jeho blízkosti práve vyrastá. „Myslím si, že nákladný prístav už sem nepatrí,“ hovorí Peter Gero.

Úspešný príbeh HafenCity

Príbeh 157-hektárovej štvrte HafenCity sa začal písať pred približne 30 rokmi, keď sa v lodnej doprave presadili kontajnery. Keďže v pôvodnom prístave na ne nebol dostatočný priestor, vznikla otázka, či klasický prístav s veľkými skladmi má na tomto mieste ešte budúcnosť. Odpoveďou bolo jasné nie. Mesto skúpilo zvyšné pozemky prístavu, ktoré ešte neboli v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve štátu, ale čo by ho malo nahradiť zatiaľ ostávalo nejasné. Víziu rozvoja tejto časti mesta načrtli architekti počas Baufóra v roku 1989.

„Problematika rozvoja takéhoto miesta, na ktorom sa stretávajú protichodné záujmy rôznorodých aktérov, sa dá vhodne naštartovať takouto koncentrovanou diskusiou odborníkov a verejnosťou, pod taktovkou mesta,“ hovorí Peter Gero. Výsledkom je otvorenie názorov a vytvorenie dynamiky dôležitej pre ďalší proces rozvoja daného územia. Nasledujúcim krokom by malo byť vytvorenie tzv. master planu s obsahovými štruktúrami a väzbami na mestský korpus. Ten s definíciou základných princípov rozvoja a s dostatočnou flexibilitou je základom k ďalšiemu kontinuálnemu spracovaniu, ako vysvetľuje Peter Gero.

Následne Hamburg založil príspevkovú s. r. o. HafenCity, ktorej úlohou bolo a stále je komplexne riadiť rozvoj tejto mestskej štvrte. Do svojho vienka dostala pozemky a štartovací balík peňazí. Doteraz si výstavba HafenCity vyžiadala súkromné investície vo výške približne 10 miliárd eur a 3 miliardy eur z verejných financií získaných predajom pozemkov v HafenCity. Nasledovalo vypracovanie master planu, na základe ktorého boli postupne vytvárané detailnejšie územné plány zón.

„Master plan vytvoril základnú filozofiu, štrukturálne princípy rozvoja HafenCity,“ spomína Peter Gero s tým, že vízia bola rozšíriť do tohto priestoru mesto spolu s kultúrou, bývaním, administratívnymi priestormi, ako aj možnosťami na šport a nákupy, teda vytvoriť novú živú mestskú štvrť v centre Hamburgu. Potom rozparcelovali bývalý brownfield na menšie celky, tak aby tu vznikla diverzifikovaná štvrť. „Nedá sa vyliať celý priestor jednou omáčkou,“ vysvetľuje Peter Gero, prečo mesto nezverilo rozvoj štvrte len jednému developerovi. Odhaduje, že doteraz sa na výstavbe HafenCity zúčastnilo 50-70 developerov.

Dnes je HafenCity už príjemným miestom na život, aj keď jeho rozvoj nie je ani zďaleka dokončený. Stále sa tu nachádzajú pozemky čakajúce na výstavbu. „Ako rozvoj žiadneho mesta, ani rozvoj HafenCity nebude nikdy ukončený,“ hovorí Peter Gero. Dodáva, že budovanie HafenCity naďalej sleduje pôvodne zadefinovanú líniu, zatiaľ čo súvisiace dokumenty sa stále prepracovávajú a prispôsobujú meniacim požiadavkám. „Keď sa pozriete, čo master plan navrhoval pred 20 rokmi a čo je dnes realizované, je to identické len v základnej myšlienke, nie v konkrétnostiach.“ Asi najväčším rozdielom oproti pôvodnému plánu je vybudovanie ikonickej budovy filharmónie, Elbe Philharmonic Hall. Aj vďaka nej je dnes HafenCity populárnou kultúrnou a turistickou destináciou.

Zimný prístav čaká na svoju šancu

Približne 30-hektárový Zimný prístav tvorí severnú časť celého areálu nákladného prístavu. Za svoje meno vďačí dvom prístavným bazénom, ktoré boli v minulosti využívané na prezimovávanie lodí. Dnes pozemky patria štátnej akciovke Verejné prístavy, infraštruktúra a celé hnuteľné a nehnuteľné vybavenie sú vo vlastníctve súkromnej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Nachádza sa tu niekoľko pamiatkovo chránených objektov, vrátane historického remorkéra Šturec či funkcionalistického Domu lodníkov.

„Zimný prístav je unikátny z viacerých pohľadov: je to najstaršia časť bratislavského nákladného prístavu, je situovaný najbližšie k obývanej časti mesta a postupne sa rozrastajúcemu centru a sústreďuje niekoľko národných kultúrnych pamiatok,“ hovorí Juraj Tedla, programový manažér Stredoeurópskej nadácie (CEF), ktorá sa téme Dunaja venuje v rámci platformy Dunajský fond.

Keďže kapacita prístavu nie je už naplno využívaná, je podľa Dunajského fondu na mieste zamyslieť sa, ako tento priestor čo najefektívnejšie využiť a aká by mohla byť jeho nová podoba. Bolo už vypracovaných niekoľko štúdií na jeho prestavbu. Jedna z nich, Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava fáza II, načrtla presun lodnej dopravy do lokality Pálenisko s tým, že Zimný prístav by sa využíval pre potreby osobnej dopravy.

Mesto počíta s tým, že sa Zimný prístav pretransformuje na mestské prostredie. Momentálne sa pripravuje urbanistická štúdia Pribinova – Zimný prístav, informuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) s tým, že budúce využitie prístavu bude predmetom diskusie, participácie a následne urbanistickej štúdie. Proces vzniku HafenCity pokladajú za inšpiratívny. „Ukazuje, ako samospráva dlhodobo a systematicky pripravovala územie na zmenu. Následne formou architektonických súťaží územne lokalitu pripravila a postupne začala so systematickou výstavbou,“ hovorí Annamária Ondrejková, hovorkyňa MIB-u.

Podľa Juraja Tedlu, to, či bude Zimný prístav premenený na zónu verejného života s múzeom, občerstvením a s možnosťami pre šport a rekreáciu či umenie, alebo bude slúžiť ako osobné prístavisko pre malé rekreačné plavidlá, prípadne to bude kombinácia rôznych funkcií, alebo sa zmodernizuje a ostane nákladným prístavom, závisí od toho, ako sa dokážu relevantní aktéri dohodnúť a čo si stanovia ako cieľ. V tejto súvislosti upozorňuje na rozdielnu štartovaciu čiaru Zimného prístavu, keďže jeho pozemky nepatria mestu, a taktiež na množstvo a rozmanitosť hráčov, ktorí sa tu stretávajú.

Peter Gero si uvedomuje, že keď partikulárne záujmy jednotlivých hráčov dostanú prioritu nad verejným záujmom, plán na zmysluplnú prestavbu prístavu stroskotá. Na začiatok navrhuje usporiadať podujatie podobné tomu, ako bolo Bauforum, ktoré v roku 1989 ukázalo potenciál, aký bývalý prístav v Hamburgu má. Navrhuje pozvať odborníkov z celého sveta, úplne neznámych i hviezdy, a nechať ich pracovať na štúdiách budúceho Zimného prístavu bez ohľadu na vlastníkov či štatút pamiatkovej ochrany. Tie by potom boli predložené odbornej aj laickej verejnosti na diskusiu. „K téme Zimného prístavu treba pristúpiť aktívne, cielene, radikálne,“ uzatvára Peter Gero.

Partneri

Mediálni partneri