Spútaný Dunaj má dostať šancu znova sa voľne nadýchnuť 

Jana Liptáková
 
redaktorka The Slovak Spectator

Dunaj býval kedysi v Prešporku veľkým pánom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa rozlieval do rozsiahlej vnútrozemskej delty. Tá si žila vlastným životom. Jeho súčasťou boli aj povodne, devastujúce dnešné hlavné mesto Slovenska. Ľudia každej generácie sa všemožne snažili veľtok skrotiť. Podarilo sa to až talianskemu inžinierovi Eneovi Graziosoci Lanfranconimu. Na základe jeho projektov Dunaj v rokoch 1886 až 1896 zregulovali a vytvorili z neho novú rieku. Zmenili jeho tok, uzavreli ho do kameňmi obložených brehov, ktoré mu dali dnešnú podobu.

„Dunaj prišiel o svoju voľnosť, slobodu, prestal byť prirodzenou riekou, ktorá si sama určuje brehy. Od Lanfranconiho čias tečie tak, ako jej predpísal človek, iba občas, za veľkých povodní, ukáže, akú má stále silu,“ napísal historik Pavel Dvořák v Piatej knihe o Bratislave v kapitole príznačne nazvanej Koniec dunajskej slobody.

Významné vodohospodárske dielo alebo ekologická katastrofa?

Regulácia Dunaja podľa návrhu E. G. Lanfranconiho by bola v očiach dnešných ochranárov vnímaná ako ekologická katastrofa, ale naopak, pre vodohospodárov je to dielo epochálneho významu, napísal Dvořák. 

Vodohospodársky inžinier Martin Mišík, jeden z iniciátorov myšlienky Bratislavského Dunajského parku, mu dáva za pravdu. Popri znečistení Dunaja odpadovými vodami, vypúšťanými mestami a obcami, priemyslom, ale aj loďami, druhou kategóriou poškodení sú poškodenia riečnej morfológie. „Najväčšou chybou bolo, že sme výrazne zmenšili priestor pre Dunaj,“ hovorí. 

Brehy boli opevnené kameňmi. Ramená boli buď odrezané od hlavného toku, alebo zasypané. Hrádze a nábrežia boli natlačené blízko ku korytu. Pôvodné záplavové územia boli zastavané. 

„Bratislavu sme odtrhli od Dunaja,“ hovorí Mišík. 

Aj keď sa mnohé veci spravili dobre, mnohé však nie. To má obrovské nepriaznivé dôsledky pre ľudí aj prírodu. „Časť z toho dokážeme postupne naprávať a obnovovať,“ verí M. Mišík.

Vrátiť Dunaj Dunaju 

Najväčšou úlohou súčasnosti a blízkej budúcnosti je podľa M. Mišíka zlepšiť hydromorfológiu Dunaja, obnoviť prírodný a prírode blízky charakter brehov, obnoviť a sprietočniť bočné ramená a podľa možnosti obnoviť aj prirodzené záplavové územia. 

„Toto všetko je nevyhnutné, aby Dunaj bol živou a zdravou riekou, aby sme sa dokázali zmierniť ničivé účinky povodní, aby sme zvýšili kvalitu života ľudí, ktorí pri Dunaji žijú. Ale zároveň je to nevyhnutné aj preto, aby sme Dunaj aj naďalej mohli ekonomicky využívať na vodnú dopravu a hydroenergetiku, avšak udržateľným spôsobom,“ hovorí. 

Čítať ďalej

Komu patria rieky? Od vodohospodárov späť ku klíme a ľuďom

To je aj cieľom projektu revitalizácie toku Dunaj v úseku medzi Devínom a Čunovom. Ten by mal byť financovaný z Plánu obnovy. Navrhované revitalizačné opatrenia by mali prispieť k udržateľnému využívaniu vodných zdrojov, ochrane pred povodňami, ale tiež k zmierneniu prejavov sucha a zvládaniu vĺn horúčav. Revitalizačné úpravy brehov a ramien by tiež mali pomôcť miestnym mokraďovým ekosystémom a zlepšiť hydromorfologické a biologické prvky kvality vody či ekologický stav vodného útvaru, uvádza Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). 

Projekt revitalizácie vychádza z urbanisticko-krajinárskej štúdie o Bratislavskom Dunajskom parku a zo štúdie Metropolitného inštitútu Bratislava (MIB) nazvanej Expertná štúdia pre Plán obnovy a odolnosti Slovenska – Revitalizácia úseku Dunaja medzi riečnymi kilometrami 1871,5 a 1855,9. MIB vníma zaradenie tohto 15,6 km dlhého úseku Dunaja do Plánu obnovy ako správny krok. V rámci 3. Vodného plánu získal Dunaj najvyšší počet bodov zo všetkých vodných tokov určených prioritne na revitalizáciu na Slovensku, čo je vysoká priorita revitalizácie. 

„Dunaj je pokladom Bratislavy, pre jej obyvateľstvo aj návštevníkov a zásadne ovplyvňuje naše hlavné mesto z rôznych pohľadov – dopravy, turizmu, prírody či ekológie,“ hovorí Kristína Trnovská, vedúca oddelenia komunikácie MIB. Hlavné mesto Bratislava s Bratislavským Dunajským Parkom ho navrhovalo ako zásadný úsek, ktorý sa môže vďaka zdrojom z Plánu obnovy doprojektovať a zrealizovať, dodáva Trnovská.

Navrhované opatrenia 

V expertnej štúdii pre revitalizáciu Dunaja v Bratislave medzi Mostom Lanfranconi a Rusovcami je navrhnutá obnova brehov do prírodnej a prírode blízkej podoby na celkovej dĺžke približne 6 km. K tomu obnova a sprietočnenie troch bočných ramien na pravej strane Dunaja, Ovsišťského, Starohájskeho a Jarovského. 

„Žiadne z týchto opatrení nebude poškodzovať a znemožňovať súčasné využívanie Dunaja. Priaznivé účinky budú mať synergické efekty vo viacerých oblastiach,“ upozorňuje M. Mišík s tým, že štúdia prešla dvoma oponentúrami a do návrhu boli zapracované konštruktívne pripomienky Slovenského vodohospodárskeho podniku. 

Pri navrhovaní jednotlivých opatrení čerpali inšpiráciu z príkladov dobrej praxe, predovšetkým zo zahraničia. M. Mišík odporúča prejsť sa pozdĺž rieky Isar v Mníchove – je to „moderná, prírode blízka protipovodňová úprava, ktorú milujú ľudia aj príroda“. 

Stačí však zájsť do susedného Hainburgu v Rakúsku. Tu obnova prírodných brehov a bočných ramien výrazne zlepšuje ochranu pred povodňami, ozdravuje riečny ekosystém a ľuďom prináša možnosť rekreácie a vzdelávania. Je urobená spôsobom, ktorý zároveň umožňuje dobré podmienky pre plavbu, upozorňuje M. Mišík.

Úspešné príklady sa však dajú nájsť aj na Slovensku. „Podarilo sa na našom úseku Dunaja obnoviť viacero bočných ramien, zásluhu má na tom predovšetkým dlhoročná cieľavedomá odborná práca občianskeho združenie BROZ,“ hovorí M. Mišík. Jeho najobľúbenejším projektom je obnova Karloveského ramena. 

Hlavnou inšpiráciou pre navrhované opatrenia je však detailné pozorovanie a poznanie Dunaja a jeho zákutí počas päťdesiatich rokov, spojené s odbornými vedomosťami. „Touto optikou a s pomocou počítačových modelov je možné jasne vidieť čo je dobré, čo je cenné, čo sme zbytočne poškodili, alebo zničili, a čo dokážeme obnoviť,“ hovorí.

Stihneme to? 

Ministerstvo životného prostredia už vyhlásilo súťaž na vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie na revitalizáciu toku Dunaj v danom úseku medzi Devínom a Čunovom a na súvisiace práce. Predpokladaná hodnota zákazky je 254 400 eur bez DPH. Náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie budú refundované z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.

Avšak ministerstvo zmluvu zatiaľ nepodpísalo a ani neuviedlo, kedy a či sa tak vôbec stane. „V súčasnosti zmluva uzavretá ešte nebola, aktuálne prebieha vyhodnocovanie predložených cenových ponúk,“ uviedlo tlačové oddelenie MŽP. Pre presnosť treba dodať, že ponuka prišla iba jedna, v sume necelých 990 tisíc eur s DPH. 

V prípade, ak by zmluva bola podpísaná, dodanie celého diela by bolo rozdelené na niekoľko výkonových fáz. „Dodanie samotnej projektovej dokumentácie má byť uskutočnené do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy,“ uviedlo tlačové oddelenie MŽP s tým, že zmluva nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv.

Cena samotných realizačných prác na revitalizácii vybraného úseku Dunaja bude výsledkom budúceho verejného obstarávania na zhotoviteľa prác. „Až hotová projektová dokumentácia nám bude vedieť určiť bližšiu sumu revitalizácie úseku,“ vysvetľuje tlačové oddelenie MŽP. 

M. Mišík odhaduje, že to budú milióny eur. Tieto náklady sa nám však mnohonásobne vrátia. „Ekonomické analýzy Svetovej banky a ďalších renomovaných inštitúcií hovoria, že každé euro, ktoré investujeme do obnovy riek a riečnych ekosystémov, má 3- až 40-násobnú návratnosť v podobe ekosystémových služieb, ktoré nám rieky dokážu poskytovať,“ hovorí Mišík. 

Na obnovu vodných tokov je z Plánu obnovy vyčlenených spolu 62,4 milióna eur. Revitalizáciou má prejsť celkovo 97 kilometrov vodných tokov v čiastkových povodiach riek Bodrog, Dunaj, Hron, Morava a Váh. Ukončené majú byť do polovice roku 2026.

Pilotnou revitalizáciou má byť 17 kilometrov povodia rieky Morava. Na tomto projekte spolupracuje slovenské Ministerstvo životného prostredia spoločne s rakúskym. 

Je však otázne, či sa projekt revitalizácie Dunaja stihne, keďže MŽP s plánom obnovy mešká. V sklze sú aj ďalšie ministerstvá a plnenie reformných míľnikov a hrozí nám strata časti peňazí. Podľa agentúry Bloomberg je navyše v hre aj úplné zmrazenie financií z plánu obnovy pre kroky vlády oslabujúce právny štát.

M. Mišík je optimista a verí, že aj keď by Slovensko prípadne nestihlo využiť peniaze z plánu obnovy na tento projekt, nájdu sa iné zdroje.

„Žiaľ, riadne sa to skomplikovalo nepružnosťou a neefektívnosťou prípravných procesov v štátnej správe, a to nielen za tejto vlády. Najefektívnejšie sa to pohlo za úradníckej vlády,“ hovorí. Plán obnovy a odolnosti je podľa neho skvelý program, ale nie je jediný a posledný. 

„Operačný program Slovensko a ďalšie schémy na obnovu prírodného prostredia riek nám budú naďalej pomáhať aj v budúcnosti,“ hovorí.

Partneri