• opustené budovy
• Urbanizmus

Z technického areálu na Bazovej je dočasný mestský bazár. Aj to je spôsob postupnej regenerácie

Spoza plota vidno priečelie administratívnej budovy s obrovským nápisom Technické závody. Veľký dvor s industriálnymi halami na Bazovej ulici v majetku mesta Bratislavy by čoskoro mohol slúžiť oveľa aktívnejšie. Už dnes v ňom funguje mestské centrum opätovného použitia KOLO.

Ešte začiatkom 20. storočia boli v tejto časti Bratislavy polia niekdajšej dunajskej nivy a pestovala sa tu zelenina. Viedla tadiaľ trať Prešporsko-trnavskej železnice a okolo nej postupne vyrastali továrenské haly, sklady a robotnícke kolónie (napr. Hubertove domy).

Územie za železničnou stanicou Novomestské nádražie sa postupne zastavovalo až od 40. rokov 20. storočia. V tomto období začal vznikať aj dnešný areál Bazová. Ako prvý sa tu vybudoval vozový park podniku Československá automobilová doprava Bratislava. Pozostával z budovy dielní, veľkej haly, garáží a administratívneho objektu. O pár rokov neskôr sa dostaval aj objekt závodnej jedálne komunálneho podniku hlavného mesta Bratislavy. V tom čase už v susedstve vzniklo aj najstaršie sídlisko v Bratislave, štvrť 500 bytov.

Opätovné používanie vecí, aj budov

Brownfield Bazová je dodnes vo vlastníctve mesta Bratislava. Nachádza sa medzi ulicami Karadžičova, Bazová a Svätoplukova. V roku 2004 začal areál slúžiť ako zberný dvor, mestská odťahovka, aj ako centrála OLO. Tá sa neskôr presťahovala na Ivanskú cestu a v roku 2011 skončil prevádzku aj Zberný dvor. Momentálne sú haly využívané bratislavským komunálnym podnikom ako sklady a čiastočne aj mestským bazárom KOLO.

Súčasné plány mesta počítajú s komplexnou zmenou celého bloku tak, aby sa do budúcnosti stal kvalitným mestským priestorom a významným centrom rozvoja. Zvažuje sa napríklad vytvorenie mestského inkubátora, reuse centra či umiestnenie kancelárií Metropolitného inštitútu. O konkrétnych funkciách je ale predčasné hovoriť. Architektonické zadanie určujúce budúcu podobu priestorov je ešte v procese tvorby.

Aktívne vyčkávanie na nový život

S postupnou úpravou priestorov sa ráta v časovom horizonte 2021 – 2030. V prvej fáze by malo dôjsť k rekonštrukcii objektu Haly dielní z Kulíškovej ulice. Následne príde na rad komplexná revitalizácia areálu Bazová. V tejto fáze by mala prebehnúť aj spomínaná architektonická súťaž.

Areál na svoju novú funkciu ale nečaká pasívne. Mesto sa rozhodlo využiť existujúce stavby pre dočasnú funkciu mestského bazára ako predstupňa k plánovanému Reuse centru – Bratislavskému centru opätovného použitia s názvom KOLO. Vždy pár týždňov pred bazárom je možnosť priniesť opotrebované veci z domácnosti. Veci, ktoré by inak najpravdepodobnejšie skončili v koši a časom na skládke, sa potom dajú v rámci víkendového bazára za symbolické ceny kúpiť.

Prvý takýto bazár sa konal už v októbri minulého roka. Plánované sú 4-krát ročne podľa aktuálnej pandemickej situácie. Najbližší sa chystá cez víkend 9. – 10. októbra.

Dočasné využitie ako dobré riešenie pre brownfield

Do nastavovania plánu Reuse centra mesto Bratislava zapojilo viaceré neziskové organizácie, venujúce sa opätovnému používaniu a oprave vecí, cirkulárnej ekonomike, redukcii odpadu a ekológii. Okrem rád pre fungovanie reuse centra mesto zisťovalo aj ich záujem podieľať sa na chode centra v budúcnosti.

Jedno z dôležitých odporúčaní, ktoré z rozhovorov vznikli, bolo nečakať na celkovú obnovu areálu, ale poskytnúť priestory na jeho tzv. dočasné využitie, napríklad aj také, aké tam je teraz. Okrem bazárov, ktoré sa konajú vo veľkých halách vo dvore areálu, by na dočasné využitie mohla slúžiť aj pôvodná administratívna budova. K jej plnohodnotnému používaniu bude potrebná celková rekonštrukcia, nevyhnutná je najmä oprava strechy a niekoľkých zatekajúcich miest. Veľká časť jej priestorov, najmä v prízemí je ale prevádzkyschopná a menšie neziskovky by ich vedeli využiť aj teraz. Budovy s dvorom boli nedávno profesionálne zamerané a staticky posúdené. Ich využitie – aj to dočasné – závisí teraz od rýchlosti spustenia rekonštrukcie.

Ďalšou výzvou pre budúcnosť areálu na Bazovej je jeho obrovský dvor. Tento má v súčasnosti skoro stopercentnú nepriepustnosť pôdy. Takmer celý tvoria spevnené plochy z asfaltu a betónu, ktoré zabraňujú dažďovej vode vsiaknuť do pôdy a veľmi sa prehrievajú. Pre vytvorenie príjemného mestského prostredia tu bude treba pracovať aj so zeleňou a nechať pôdu „dýchať“. V rámci adaptácie na klimatickú zmenu by sa tu tiež malo počítať s opatreniami, zameranými na zachytávanie vody a zmierňovanie prehrievania.

Namiesto kasární kultúrna oáza bez vizuálneho smogu, kde môžete aj opekať

Pricestujete na pražskú Florenc a vidíte ošumelú, zato mohutnú budovu, ktorá láka plagátmi k vchodu do vnútrobloku. Ako plagáty nasledujete, prídete na nádvorie, kde je všetko tak trochu ako z iného sveta. Pri ohnisku pri nadrozmernom hríbe, opeká partia kamarátov špekáčiky. Neďaleko je volejbalové ihrisko, ležadlá pod plátnom naznačujú, že po zotmení vás čaká filmové premietanie a množstvo stromov vás pozýva užiť si tieň. Ako tam sedíte s nápojom v ruke, zrazu vám to dôjde. Nikde nevidíte reklamu, žiadne logá, značky ani billboardy. Generálnym partnerom je tu totiž verejnosť.

Vojenské kasárne, pôvodným názvom Ferdinandova kasárna, boli postavené v rokoch 1848 – 1849 a využívané počas 2. svetovej vojny wehrmachtom, neskôr rôznymi vojenskými útvarmi a nakoniec po roku 2004 po zrušení základnej vojenskej služby v ČR ako sídlo územnej vojenskej správy, pre klub dôstojníkov v zálohe, vojenskú a cudzineckú políciu. V roku 2013 sa kasárne rozhodlo ministerstvo obrany neúspešne odpredať a následne ich previedlo na Ministerstvo spravodlivosti ČR.

V roku 2017 s podporou zástupcu primátora a ministra spravodlivosti dostala priestor do výpožičky nezisková organizácia Pražské centrum, z. s., tím 15 ľudí rôznych profesií, ktorým pomáhajú externí spolupracovníci a dobrovoľníci. V súčasnosti majú novú budovu a nádvorie vypožičané do roku 2022, pričom prebehli dva pokusy kasárne prenajať. Členovia Pražského centra napriek tomu dúfajú, že sa im podarí získať aj historickú budovu. Priebežne rekonštruovali a zveľadili priestory s dôrazom na recykláciu materiálu, napríklad bazén, kde sa konajú prednášky a diskusie.

---

• Take away pre bývalý areál technických služieb na Bazovej: Vlastník areálu, mesto Bratislava, začal už s jeho dočasným využitím ako Reuse centra, kde obyvatelia mohli darovať nepoužívané veci z domácnosti a následne si ich formou bazáru mohol kúpiť niekto iný za symbolické ceny. V tomto trende snáď bude magistrát pokračovať aj naďalej a popri tom by mohol rozširovať funkcie nevyužívaného areálu aj o kultúrne a športové, podobne ako je to v Kasárňach Karlín. V prípade, že by sa našiel napríklad v súťaži vhodný prevádzkovateľ po vzore z Prahy, mohol by sa magistrát venovať iným objektom vo svojom vlastníctve, a zároveň by bolo zabezpečené verejnoprospešné využitie nevyužívaných objektov na Bazovej. Prípadne umožniť takéto dočasné využitie dovtedy, než ho zrekonštruuje do novej podoby vo vlastnej réžii.

Návštevníci môžu využívať kaviareň, kino, kde nainštalovali digitálnu premietačku, mini rozhľadňu, pieskovisko, galériu Karlín Studios v bývalej telocvični, bar a klub, ohnisko, či dokonca priestor pre plážový volejbal alebo klzisko. Vystúpila tu aj česká filharmónia a konali sa tu najrôznejšie podujatia ako napr. Lekári bez hraníc.

Napriek tomu, že ide o dočasné využitie, veľkým prínosom projektu je fakt, že v prudko gentrifikovanej časti Prahy ponúka dostupné kultúrne a športové vyžitie a je ojedinelou oázou bez vizuálneho smogu a prístupu áut. Projekt je skvelým príkladom, ako môže verejná správa poskytnutím budovy dosiahnuť naplnenie potrieb obyvateľov, ktoré nedokáže sama personálne alebo finančne podchytiť. Hlavným zdrojom príjmov je kaviareň.