V talianskom Trevise sa vytriedi takmer 90 % odpadu. Ako motivovať naše mestá?
Smeti z celej bytovky dnes u nás končia v spoločných kontajneroch. Mestá preto nemajú prehľad, koľko odpadu kto produkuje a poplatky za odpad nevedia nastaviť motivačne na princípe menej vyhadzuješ, menej platíš. Expertka Martina Gaislová vysvetľuje, ako to zmeniť.
Pavla Lényiová
• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.
Ministerstvo životného prostredia chcelo, aby bol motivačný model na Slovensku povinný. Hovoríme mu aj množstvový zber. Vedecké štúdie totiž potvrdzujú, že ľudia vďaka nemu lepšie triedia. Mohlo by nám to teda pomôcť znížiť mieru skládkovania, ktorá je na Slovensku stále privysoká. Na tento účel sú v novom programovom období vyčlenené aj eurofondy.
Združenie miest a obcí Slovenska sa plošnej povinnosti bránilo. Spravodlivý systém sa podľa neho nedá zaviesť v bytovkách, kde zbavovanie sa odpadu prebieha anonymne.
Príklady zo zahraničia však ukazujú, že to ide aj vo veľkých mestách. Rozprávali sme sa o tom s odborníčkou na odpadové hospodárstvo Martinou Gaislovou, ktorá donedávna pôsobila ako riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko. Tá asistuje samosprávam napríklad pri zavádzaní elektronickej evidencie odpadu a zberu bioodpadu či pri kompostovaní.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Ako v regióne Treviso dosiahli mieru triedenia 90 %.
- Či sú podzemné a polopodzemné kontajnery dobrým riešením na množstvový zber.
- Či je dobré, aby zákon prikazoval mestám zaviesť motivačný systém.
Dajú sa zaviesť motivačné poplatky za odpad aj v bytovkách, kde sa o jeden kontajner delí viacero domácností?
Áno, dá sa zaviesť množstvový zber aj v bytovkách, ale nie ak sa o jeden kontajner delí viacero rodín. Potrebujeme zmeniť infraštruktúru na to, aby sme systém mohli zaviesť naozaj adresne, aby odpady prestali byť anonymné.
Pozrime sa teda na príklady zo zahraničia. Jedným z najviac vyzdvihovaných príkladov je talianska spoločnosť Contarina, vlastnená zhruba päťdesiatkou samospráv v regióne Treviso. Dosahujú mieru triedenia takmer 90 %. Vzniká tam len zhruba 44 kíl zmesového odpadu na osobu ročne, oproti slovenským 200 kilogramom. Ako obyvateľov 80-tisícového mesta Treviso systém motivuje triediť?
Nielen obyvateľov Trevisa, ale aj 200-tisícovej Parmy alebo Milána, pretože majú veľmi podobný systém. Je založený na tom, že každá domácnosť aj vo výškovej zástavbe má svoje malé nádoby na zmesový odpad, na kuchynský odpad a v Trevise aj na ostatné zložky.
Tieto nádoby sa vykladajú na existujúce stojiská. Predstavme si to tak, že pri panelákoch máme dnes stojisko, kde sú 1100-litrové kontajnery na zmesový odpad, na plasty, na papier. Nádoby na zmesový odpad odstránili a ľudia tam vykladajú malé 40-litrové nádoby.
Čiže sa tam nastohuje v deň výsypu povedzme dvadsať takýchto košov?
Áno presne tak. Každá tá nádoba je očipovaná. Pri výsype si ju smetiari načítajú. Neváži sa to, pretože je to zbytočné. Jednak by to bolo finančne náročné a pri týchto malých nádobách je dostatočný ten objemový ukazovateľ. Pravidlom je, že sa vykladá len plná nádoba.
A tu je to čaro. Ak si predstavujeme, že všetkých 120 bytov z jednej bytovky naraz v jeden deň vyloží 120 nádob, tak to tak nie je. V prípade Contariny trojčlenná domácnosť vykladá svoju nádobu v priemere päťkrát do roka. Pretože dokážu naozaj takmer všetko vytriediť. Rozhodujúci je v tomto systéme kuchynský odpad. Akonáhle zavedieme jeho triedenie efektívne a ľudia to maximálne využívajú, takmer všetko nám z toho zmesového odpadu zmizne.
Ako ich systém finančne motivuje k triedeniu?
V Trevise majú predplatených päť výsypov ročne a všetky ďalšie si musia doplatiť. Čím menej má človek vyložených nádob na zmesový odpad, tým menej zaplatí. Samozrejme, musí sa podieľať na tých nákladoch na odpadové hospodárstvo, ktoré sú spoločné. Samospráva musí mať nejakého človeka, ktorý manažuje odpady, smetiarske vozidlá, zberný dvor. Toto sú fixné náklady, ktoré sa rozpočítajú medzi všetkých obyvateľov, ale potom ďalšie za nadpočetné výsypy si obyvateľ musí doplácať.
Obyvatelia majú takéto koše aj na bioodpad, ktoré tiež takto vykladajú, len sa vyvážajú oveľa častejšie?
Presne tak. Zbierajú kuchynský odpad dva až trikrát do týždňa.
To už môže byť pre smetiarov manuálne náročné.
U nás sú na smetiarske vozidlo traja obslužní pracovníci. V Contarine potrebujete na to jedného človeka. Vodič príde s malým vozidlom a povysýpa tie nádoby. Keby sme to prepočítavali na finančnú náročnosť, je pravda, že ručný výsyp vyjde drahšie.
Podstatné je, že ak investujeme do efektívneho zberu kuchynského odpadu, tak zásadne ušetríme na zmesovom odpade. Samozrejme na Slovensku máme veľmi lacné skládkovanie, čo hrá rolu v každej kalkulácii. Ale v Taliansku, kde je to oveľa drahšie, sa naozaj významne oplatí odkloniť odpad od skládkovania alebo aj od spaľovania. No aj na Slovensku budú poplatky za skládkovanie narastať, a tým sa zlepší aj finančná kalkulácia recyklácie.
Zaujímavé v prípade Contariny je, že v regióne sa darí držať nízko aj celkovú produkciu odpadu. Práve tlmiť konzum a spotrebu je oveľa dôležitejšie pre ochranu životného prostredia a znižovanie emisií, než triedenie. Samotný množstvový zber však k takémuto predchádzaniu vzniku odpadu až tak nemotivuje. Čím to je, že tomuto talianskemu regiónu sa darí aj v tomto smere?
Oni by povedali, že správnou infraštruktúrou a kontinuálnou výchovou a edukáciou. Robia veľmi veľa osvetových aktivít. A celý ten systém je nastavený tak, aby vás niekam nasmeroval. Keď na letiskách vytýčili koridory k checkpointom a zvýšili tým priepustnosť systému, tak rovnako, keď to riadime, usmerňujeme ľudí aj podprahovo.
Tým, že zavedieme efektívny systém zberu kuchynského odpadu, zrazu si ľudia uvedomia: „Fíha, zase vyhadzujem polovicu chleba, lebo mi splesnivel.“ Toto upozorňuje ľudí, že si treba dať viacej záležať.
Krásna je príhoda od Contariny, ktorú s obľubou uvádzajú. Jedna pani, vekovo nad sedemdesiat rokov, povedala, že si prestala kupovať svoje obľúbené keksy, lebo zistila, že obal nie je recyklovateľný. To je dôkaz toho, že aj starších ľudí je možné efektívne edukovať a zmeniť ich odpadové správanie. Potrebujeme mať plán edukácie. Nemôžeme si myslieť, že jedným článkom v mestských novinách dvakrát do roka dosiahneme nejaký výsledok.
Spomínali ste Parmu a Miláno. Ako presne to funguje tam?
Každá domácnosť má svoju malú nádobu na zmesový a kuchynský odpad. Nemajú vlastnú nádobu na každú zložku odpadu. V Parme sú pri bytovkách uzamykateľné stojiská, aby sa tam nedostal s nádobou niekto cudzí. Tam vykladajú svoje vlastné nádoby na zmesový a kuchynský odpad. A majú tam spoločné nádoby na iné triedené zložky. Väčšinou plasty ešte zbierajú individuálne. Navyše, keď človek nestihne deň vývozu, povedzme, ak bol na dovolenke, má možnosť to doniesť na „ekostanicu“. Načíta svoju zdravotnú kartu, dostane sa dovnútra a načíta sa mu to na jeho odpadové konto.
V Belgicku či vo Švajčiarsku je rozšírený vrecový zber. Obyvatelia si nakupujú špeciálne vrecia na zber odpadu a v cene vreca sú premietnuté náklady na odpadový manažment. V určený deň zberu vykladajú vrece pred bytovku. Ako vnímate tento model? Tá ulica s vyloženými vrecami nemusí vyzerať esteticky.
Aj v Taliansku sa v mnohých samosprávach vykladajú vrecia, najmä plasty. To sme videli takisto v Miláne. Ten systém môže byť naozaj efektívny. Ja osobne by som s tým mala problém skôr v zmysle zabezpečenia dostupnosti kúpy vreca.
Taliansky model mi pripadá byť jednoduchší. Pretože ako obyvateľ nemusím chodiť nič kupovať, mám svoju očipovanú nádobu. A keď sa pozrieme na výsledky severného Talianska, kde dosahujú mieru triedenia 70 %, 80 % a viac, a pozrieme sa na Belgicko, ktoré nemá také dobré výsledky, povedala by som, že taliansky model je lepší.
Vráťme sa teraz na Slovensko. Podľa Správy o stave životného prostredia v roku 2021 malo množstvový zber 9,2 % obcí a 5,4 % malo zavedenú kombináciu paušálneho a motivačného poplatku. Ide hlavne o dediny. Pár miest má zavedený model, keď si obyvatelia bytovky môžu vybrať menší kontajner alebo menej kontajnerov, ktoré sa nie tak často vyprázdňujú, a preto hradia aj nižší poplatok. Je to menej adresné, než talianske príklady, ale môže to aspoň sčasti motivovať aj ľudí v bytovke k lepšiemu triedeniu odpadu?
Áno, ale je preukázané, že tento systém má nejakú maximálnu hranicu úspešnosti a cez tú sa nedostaneme. Výsledok ako je miera triedenia 90 % nie je možné dosiahnuť spoločnými kontajnerovými stojiskami.
Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky dosahuje tento kontajnerovo-intervalový model množstvového zberu na Slovensku v priemere zníženie množstva zmesového odpadu o 11 %. Výhodou je to, že až tak nevyžaduje investície. Pomôže to aspoň nahrubo presmerovať bioodpad z čiernej nádoby do tej hnedej? Keď sa zaviedol v Bratislave aj zber kuchynského bioodpadu, bolo treba nájsť miesto na stojiskách pre ďalšiu, hnedú nádobu. A tak sa mnohí radšej zbavili jednej z čiernych nádob.
To sú presne behaviorálne princípy, ktoré fungujú. Ale keď už by sa robila zmena v rámci odpadov v samospráve, očakávala by som systematickú, komplexnú prípravu a zmenu. Výsledok, ktorý spomínate, že obyvatelia zredukovali počet čiernych nádob, sa nebude systematicky opakovať v každej domácnosti, a preto by som uvítala koncepčné riešenia s nie náhodným, ale cieleným výsledkom.
Ako by teda mohol vyzerať v ideálnom prípade skutočne adresný a motivačný systém v slovenských mestách?
Samospráva potrebuje mať cieľ, čo chce vo svojom odpadovom hospodárstve dosiahnuť. Pokiaľ je ambiciózny, potrebuje mať skutočne kvalitného odborného partnera, ktorý odborne zvládne pripraviť projekt tak, aby bol cieľ dosiahnutý. Tiež je dobré si hneď na začiatku uvedomiť, že pokiaľ chce samospráva dosiahnuť zásadné zníženie produkcie zmesového odpadu, nemôže očakávať, že to pôjde so súčasnou infraštruktúrou.
Na úvod si treba zmapovať konkrétnu samosprávu, pretože každá má iné výsledky, systém zberu a ani zástavba nie je jednotná. Máme tam časti, kde sú rodinné domy, časti s bytovkami, ale napríklad iba štvorpodlažné. Opäť si vyžadujú niečo iné, než dvanásťposchodové paneláky.
Po kvalitnej analytickej časti príde návrhová. Návrh riešenia, ktoré zohľadní odpadové ciele samosprávy, aktuálnu situáciu, dostupnú infraštruktúru a tiež finančné možnosti samosprávy. Finančné plánovanie musí byť neoddeliteľnou zložkou navrhovaného implementačného projektu. Rovnocennou úlohou je práca s obyvateľmi. Bez nich to nepôjde.
Odborníci sa zhodujú aj v tom, že jedným z prvých krokov je elektronická evidencia odpadu. S jej zavádzaním máte skúsenosti z vášho predchádzajúceho pôsobenia, aké výhody prináša?
V prvom kroku, keď sa pasportizujú nádoby, obec zistí, že si ľudia v minulosti kúpili nejaké ďalšie nádoby, ktoré nemajú nahlásené a za ktoré neplatia. Samospráva si za to môže dožiadať doplatok. Takže prvý výsledok je odhalenie čiernych pasažierov.
Tiež sme v praxi zistili, že keď ľudia vedia, že sú monitorovaní, približne 60 % domácností začne triediť lepšie, hoci ešte samospráva nenastavila žiadne bonusy, malusy či poplatky na základe adresnej produkcie zmesového odpadu. Preto je dobré poznať postupnosť krokov, ako zaviesť množstvový zber.
Vždy to vysvetľujem tak, že je rozdiel, či si najprv zmiešame vajíčka s cukrom, múkou a maslom, keď ideme piecť koláč, alebo najprv upečieme múku, cukor, maslo a až potom sa to pokúšame zmiešať.
Potrebujeme najprv očipovať všetky nádoby, zaviesť elektronickú evidenciu. Minimálne rok to mať zavedené len na úrovni pravidelného monitoringu, vyhodnocovania a komunikácie s obyvateľmi. A až po tom roku nastaviť systém platby za to, čo vyhodíš, a použiť dáta z monitoringu na nastavenie poplatkov.
Dá sa prejsť v našich mestách na systém, aký má Contarina?
Vo väčšine prípadov áno.
Čo sa dá spraviť tam, kde nevieme dať očipovaný kôš do každej domácnosti?
Existujú nástroje, hardvér, ktorý umožní ošetriť aj ten 1100-litrový kontajner prístupom cez čip. Vieme tak opäť zistiť, ktorá domácnosť do kontajneru vyhodila odpad. Už to ale nie je také presné.
Obciam sa náklady na recykláciu alebo skládkovanie odvíjajú od hmotnosti. Nie je lepšie, aby sa odpad podľa váhy evidoval aj na úrovni domácností?
Pokiaľ budeme vážiť každú nádobu, neučíme obyvateľa, aby vykladal len plnú nádobu. Môže vyložiť nádobu, ktorá bude plná iba do štvrtiny. Zaplatí iba za tie dve kilá, ale samospráva platí často za každý výsyp, či je nádoba prázdna alebo plná. A tie sadzby zberových spoločností sú relatívne zaujímavé, je to zhruba euro za výsyp každej nádoby. My potrebujeme, aby sa nám znížil počet nádob na ulici – to však vážením nedosiahneme.
Pre mestá sú typické otvorené stojiská, kde nájdete kontajner na zmesový odpad, na plasty, papier či sklo. Je to zlučiteľné s množstvovým zberom? Ako predísť tomu, aby sa ľudia nezbavovali zmesového odpadu s cieľom ušetriť na poplatku tak, že ho hodia napríklad do kontajneru na plasty?
Jednoznačne uzamknutím tých stojísk. Bez toho zaviesť množstvový zber na sídliskách nie je možné. Pozrime sa na nádoby, ktoré stoja na ulici dnes. Išla som teraz okolo nejakých a otvorila som si ich, podľahnúc profesionálnej deformácii (úsmev).Nachádza sa tam naozaj všeličo. Niekto ide po ulici, má nejaký obal a hodí ho do najbližšej nádoby. Potrebujeme tie stojiská naozaj zneprístupniť všetkým okrem obyvateľov danej bytovky.
V mestách sa v posledných rokoch budujú podzemné alebo polopodzemné kontajnery – aj vďaka eurofondom. Vďaka nim sú stanovištia na zber odpadu vzhľadnejšie, nepáchne to, niekto ocení, že sa uvoľní priestor pre parkovacie miesta. Na druhej strane, zbiera sa tam odpad z väčšieho počtu domácností – majú veľkú kapacitu. Znamená to väčšiu donáškovú vzdialenosť, čo je v protiklade s potrebou, aby bol zber odpadu pohodlný. Sú zlučiteľné s prechodom na množstvový zber?
Odpoviem mojou obľúbenou protiotázkou – či je cieľom odpadového hospodárstva to, aby to pekne vyzeralo a mali sme viac parkovacích miest? Myslím si, že nie. Isto majú aj podzemné alebo polopodzemné kontajnery svoje uplatnenie, ale nie v takom rozsahu, ako sa to dnes využíva na Slovensku. Pretože, ako ste správne povedali, predlžuje sa donášková vzdialenosť a je mimoriadne náročné dosiahnuť adresnosť. Je možné osadiť tam bubon, aby som tam mohla v obmedzenom množstve niečo vyhodiť a cez svoj čip sa tam dostala, ale z hľadiska dát to bude málo presné.
Prečo je to nepresné?
Pretože stále môžem vyhodiť zmesový odpad do polopodzemného kontajnera na plasty a nikto nezistí, že som to bola ja. Pokiaľ mám vlastné nádoby na všetky druhy, 40-litrovú nádobu smetiar otvorí, skontroluje jej vnútorný obsah, dá mi žltú nálepku „vytrieď si to“ – a nevysype mi ju.
Tak to robí Contarina?
Áno. A keď sa to zopakuje, dostanem červenú nálepku a pokutu. Ale ako chcete skontrolovať, čo je v polopodzemnom kontajneri alebo v 1100-litrovej nádobe? Preto sú dáta nepresné.
Zavedením množstvového zberu vzrastá riziko, že ľudia v snahe ušetriť sa zbavia odpadu nelegálne a budú vznikať čierne skládky. Ako vnímate toto riziko vy?
S JRK sme robili konferenciu, kde vystúpilo viacero starostov, ktorí majú zavedený systém elektronickej evidencie a niektorí aj množstvový zber, a všetci do jedného potvrdili, že im nezačali vznikať čierne skládky. Respektíve, nie viac než predtým. Rovnako nám to aj reportujú kolegovia z Talianska. Nemôžeme si myslieť, že zavedieme množstvový zber a hotovo. Tak ako potrebujeme dbať na edukáciu a komunikáciu s obyvateľmi, tak potrebujeme prijať ďalšie opatrenia.
V Taliansku platí pravidlo, že do 24 hodín musí byť čierna skládka odstránená. Pretože, keď ľudia vidia niekde vyhodený odpad, majú menšie zábrany priložiť tam ďalší odpad. Odstránením čiernej skládky ešte v zárodku sa predchádza činnosti typu „malá kopa pýta viac“.
Dáta sú dôležité aj preto, aby sme správne nastavili množstvový zber. Pokiaľ zistíme, že priemerná domácnosť bude potrebovať dvadsať výsypov ročne, tak nemôžeme trvať na tom, že musí mať predplatených päť a všetko ďalšie si doplatí. Potom budú hľadať možnosti, čo s tými pätnástimi a začnú tvoriť čierne skládky.
Vedie množstvový zber z vašej skúsenosti k šetreniu pre obyvateľov a samosprávy? Mestá a obce majú odstupňované poplatky za skládkovanie od toho, ako triedia. Taktiež sú na to naviazané platby Envirofondu pre obce. To naznačuje, že by to malo byť finančne rozumné, ale zároveň treba investovať do infraštruktúry.
Podmienky sú nastavené tak, aby to mohlo vychádzať ako úspora. Ale pokiaľ nemáme konkrétne dáta, nedá sa to povedať, že to bude tak zakaždým. Samosprávu, ktorá má vlastnú skládku, môže vyjsť skládkovanie lacnejšie. Recyklácia môže byť drahšia ako skládkovanie. Niekto to má veľmi ďaleko na kompostáreň a vďaka transportným vzdialenostiam sa môže zber predražiť.
Je pravdepodobné, že skládkovacie poplatky sa ešte budú v budúcnosti zvyšovať. Opäť nám to odporučila aj Európska komisia v nedávno vydanej Správe včasného varovania.
Do roku 2035 sme sa zaviazali EÚ, že budeme skládkovať 10 % našich odpadov. Nič iné, ako zásadné zvýšenie skládkovacích poplatkov nebude dostatočná motivácia pre slovenské samosprávy, aby „kopli do vrtule“. Tu nejde o to, že malými opatreniami budeme po troške niečo zlepšovať. Potrebujeme sa zlepšiť zásadným spôsobom. Naozaj si to vyžaduje revolúciu v odpadovom hospodárstve.
Ako vnímate to, že ministerstvo navrhovalo, aby bol množstvový zber povinný aj v komplexnej bytovej výstavbe od roku 2030? (pozn. red.: Úprava bola súčasťou väčšieho novelizačného balíka, ktorý nedávno poslanci neschválili.)
Skvele. Ale opäť prichádza otázka toho receptu. Či budú samosprávy vedieť, že najprv si to treba správne namiešať, až potom to piecť. Povinnosť by bola skvelá, pretože dobrovoľne to zrejme nebude plošne zavedené. Rizikom však je, že povinnosť si môžu formálne splniť, ale môžu to spraviť veľmi zle.
Na množstvový zber sú vyčlenené aj eurofondy. Tento rok by mali byť vyhlásené dve výzvy na podporu triedeného a množstvového zberu. Podporovať sa bude ďalej napríklad aj osveta, príprava odpadov na opätovné použitie, výstavba recyklačných kapacít, vrátane kompostární. Ako treba z vášho pohľadu nastaviť výzvy a projekty samospráv, aby to prinieslo výsledky?
Mali by byť v prvom rade nastavené tak, aby to viedlo samosprávy – predovšetkým mestá – k systematickým projektom. Aby bola nadväznosť medzi zabezpečením zberového vozidla a zamykateľnosťou stojísk. Dôležité je, aby oprávnené náklady boli definované v dostatočnom rozsahu.
Je dôležité, aby samosprávy mali vymyslený spôsob zavedenia množstvového zberu, vedeli, čo všetko k tomu potrebujú, a potom môžu uvažovať, ktoré výdavky môžu riešiť cez eurofondy a ktoré iným spôsobom.
