Bioplynové stanice možno „kŕmiť“ aj kuchynským odpadom, v praxi to naráža na bariéry

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Bol to veľký krok vpred. Od roku 2021 štát postupne zrušil výnimky na triedený zber kuchynského bioodpadu. Od roku 2023 prestala platiť dokonca aj výnimka pre Bratislavu a Košice, ktorým sa dovtedy tolerovalo, že odpad z kuchyne spaľujú vo svojich zariadeniach na energetické využitie odpadov, ľudovo spaľovniach. Zberu sa vyhnú už len tie obce, kde všetci ľudia kompostujú odpad v domácich kompostéroch. 

Slováci začali teda vo väčšej miere triediť zvyšky z kuchyne do hnedých nádob. Možno z nich vyrobiť hnojivo a bioplyn, a z neho energiu, ktorá napríklad vykúri domácnosti. Je to ekologickejšie, ako keby sme tento odpad bez akéhokoľvek využitia ukladali na skládky, kde by sa z neho pri rozklade uvoľňoval metán. Ide o skleníkový plyn, ktorý je pre klímu v krátkodobom horizonte škodlivejší než oxid uhličitý. 

Niektoré samosprávy však narazili na problém – vyzbieraný kuchynský biologicky rozložiteľný odpad sa vozí ďaleko. Po ruke nemajú prevádzku, ktorá by mohla tento typ odpadu prevziať. Napríklad bratislavská mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu si vysúťažila spracovateľa kuchynského bioodpadu v Hornom Jatove. Odpad od Bratislavčanov sa tak vozí 70 kilometrov ďaleko. Plánovaný projekt zariadenia na zhodnocovanie bioodpadov sa zatiaľ nerealizuje. 

Kukurica na kŕmenie bioplynovej stanice

Na rozdiel od niektorých iných typov bioodpadu, odpad z kuchyne môže prijímať len kompostáreň alebo bioplynka, ktoré majú takzvanú hygienizačnú jednotku a drvič. Odpad treba rozomlieť na frakciu 12 milimetrov a zohriať ho aspoň na 70 °C po dobu jednej hodiny, aby sa zničili patogény. Takýchto prevádzok nie je na Slovensku málo. Podľa analýzy, ktorú si nechal vypracovať Zväz odpadového priemyslu, máme momentálne dostatočné kapacity vo všetkých krajoch. Problém je, že nie sú rovnomerne rozmiestnené. 

A tak to z niektorých samospráv do najbližšej prevádzky môže byť niekedy ďaleko. Buď zasiahne voľná ruka trhu – vo verejnom obstarávaní môže zvíťaziť spracovateľ, ktorý sídli ďalej, ale ponúkne lepšiu cenu, alebo si zberová spoločnosť vyberie spoľahlivejšieho obchodného partnera, a to aj napriek kilometrom navyše, ako nám vysvetlil Marek Janda zo zberovej firmy CTM Group.

S kapacitami však bude treba v každom prípade niečo spraviť. V triedení odpadu z kuchyne sa pravdepodobne zlepšíme a zväčší sa množstvo, ktoré je potrebné spracovať. Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 (POH) predpokladá, že sa raz vyzbiera aspoň polovica z potenciálu, čo je zhruba 154 tisíc ton. V roku 2022 sme podľa Správy o stave životného prostredia dosiahli len tretinu z tohto množstva. 

Inštitút environmentálnej politiky v analýze Ako von zo smetiska modeloval scenár, keď by sme triedili výborne, dosiahli by sme takmer 65 % recykláciu. Aj kuchynského bioodpadu by sme vytriedili viac a v tom prípade by zároveň chýbali kapacity na jeho spracovanie v Bratislavskom a Prešovskom kraji. 

Čo s tým? V POH sa uvádza, že chýbajúce kapacity by mali byť doplnené „výstavbou nových kompostární alebo dobudovaním hygienizačných zariadení“. Jednou z možností je práve to, aby si hygienizačnú jednotku dobudovali bioplynové stanice, v ktorých okolí vzniká dostatok kuchynského bioodpadu. Dnes na Slovensku funguje 76 bioplyniek, kuchynský bioodpad spracúva v rôznej miere iba 9 z nich. Okrem toho bioplynová stanica v Trakoviciach spracúva bioodpad, ktorý hygienizuje a upravuje externá firma, zahŕňa to aj malé množstvo kuchynského odpadu zo samospráv.

Ak by toto číslo narástlo, kuchynský odpad by mohol teoreticky nahradiť časť inej vstupnej suroviny – silážnej kukurice, ktorá je menej ekologická a pestuje sa na takýto energetický účel. Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie tvoria energetické plodiny v priemere 60 % vstupných surovín v bioplynkách. 

Vo fermentoroch bioplynovej stanice sa biomasa rozkladá bez prístupu vzduchu. Vzniká pri tom bioplyn, z ktorého sa vyrába elektrina a teplo, alebo sa dá po doplnení ďalšej technológie dočistiť na biometán. Vedľajším produktom tohto procesu je takzvaný digestát, ktorý sa využíva ako hnojivo na poliach. 

Z asfaltu sa bioplyn vyrobiť nedá

Spracovanie kuchynského bioodpadu v bioplynkách však brzdí množstvo bariér. Mnohé z nich vznikli pri poľnohospodárskych podnikoch, teda na vidieku, ďaleko od mestských zdrojov bioodpadu. V okolitých dedinách ľudia kompostujú v domácich kompostéroch. Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie zhruba 60 % bioplyniek je nejako previazaných na poľnohospodársky podnik. A teda aj na odpad alebo zvyšky z jeho výroby a zväčša aj siláž. 

Ďalším problémom je, že ľudia do hnedých nádob hádžu aj to, čo tam nepatrí. „Rozprávame sa o všetkom od tašiek, vreciek, vriec, až po kusy kameňov, asfaltu, haluze,“ vymenúva Michal Čarák, manažér bioplynových staníc v Poprade-Matejovciach a v Huncovciach. Bioplynovú stanicu to môže poškodiť. „Ak mal nejaký prevádzkovateľ viackrát takúto skúsenosť, potom si už dvakrát rozmyslí, či ide do toho, alebo radšej nepočká, kým sa separovaný zber bioodpadu nezdokonalí,“ dopĺňa ho Dávid Kančo zo Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA). 

Potvrdil to aj zástupca bioplynovej stanice v Detve, kde hygienizačnú jednotku majú, ale odpadu z domácností sa radšej vyhýbajú. Podobne sú na tom aj v Chynoranoch. Tam by sa napriek problémom chceli ku kuchynskému odpadu vrátiť, pre zmenu nevedia zohnať dodávateľa.

Naproti odpadu z domácností je siláž oveľa bezproblémovejšia a energeticky výnosnejšia, vysvetľuje Michal Čarák: „Je to homogénny materiál, mám tam zásobu na celý rok a stále mám ten istý vstupný materiál.“ Kuchynský bioodpad nie je možné naskladniť na celý rok, jeho produkcia, ako aj zloženie sa v priebehu roka mení a potom kolíše aj plynotvorba. Jednoduchšou cestou nie je len siláž, ale aj iné druhy odpadov, napríklad z potravinárskej výroby alebo z hnoja či trusu z fariem.

Ďalšou bariérou sú zdĺhavé povoľovacie procesy. Ako posledný faktor menuje Dávid Kančo z SBA investičné náklady na hygienizačnú jednotku či drviče. Bioplynky na to nemajú. Mnohé vznikli v čase, keď ich zakladanie podporovali eurofondy, ale hlavne s vidinou toho, že im štát garantuje na 15 rokov zvýhodnené výkupné ceny elektriny. Tie sa však dlho neindexovali a bez toho sa celý biznis model začal zosypávať. Mnohé dokonca skončili prevádzku. SBA s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví medzičasom spolupracovali na nastavení novej výšky indexácie. A na investície sa dalo zase čerpať z Plánu obnovy. 

Záchrana bioplyniek vďaka peniazom z EÚ

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo koncom roka 2022 a v roku 2023 dve výzvy z Plánu obnovy. Pôvodne sa mali týkať i zmeny palivovej základne bioplyniek aj na kuchynský bioodpad, nakoniec sa v nich tento odpad explicitne nezmieňoval. Bolo to hlavne o ich záchrane a modernizácii, a druhá výzva cielila aj na prebudovanie na takzvané biometánové stanice. Po dočistení bioplynu na biometán môže totiž takýto plyn nahradiť aspoň časť fosílneho zemného plynu, vrátane toho z Ruska. Nie je to teda len o ochrane životného prostredia, ale aj o geopolitike. 

Medzi oprávnené náklady však patrili aj zariadenia na hygienizáciu vstupov. Zisťovali sme teda, či úspešní žiadatelia popri sanovaní základných problémov využijú dotácie aj na to, aby začali spracúvať kuchynský bioodpad. 

V dvoch výzvach nakoniec figuruje spolu necelých 40 prijímateľov. Desať projektov je zameraných na prebudovanie na biometánové stanice, čo je nákladná investícia – zhltne celú výšku dotácie. O dotáciu na nákup hygienizátorov už tým pádom nežiadali. Navyše, tri z týchto staníc už kuchynský bioodpad spracúvajú tak či tak. 

Z ostatných podporených nám päť staníc potvrdilo, že podporu žiadali aj na nákup technológie na spracovanie kuchynského a reštauračného bioodpadu. Ide o prevádzky v Myjave, Medzibrode medzi Banskou Bystricou a Breznom, Šamoríne, Novej Vsi nad Žitavou neďaleko Nitry a Zlatých Moraviec a vo Veselom, ktoré je blízko Piešťan. 

Bioplynka v Šamoríne už teraz spracúva kuchynský bioodpad, dotáciu využije na nákup ďalšej hygienizačnej jednotky a odbaľovacieho stroja pre odstránenie obalov zo separovaného komunálneho biologicky rozložiteľného odpadu. V Novej Vsi nad Žitavou sú zase tri bioplynky vedľa seba, hygienizátor z Plánu obnovy kupuje len jedna z nich, ale jednotka poslúži aj ďalším dvom na hygienizáciu ich vstupov.

Otázne však je, či má biznis model bioplyniek aj napriek dotáciám na modernizáciu šancu fungovať pri súčasnom nastavení podmienok. Prichádza obdobie, keď im skončí pätnásťročná lehota, počas ktorej štát od nich elektrinu vykupoval. Táto výkupná cena je momentálne vo výške zhruba 180 eur, trhová cena je okolo 80 eur. 

Aj preto viaceré siahli po podpore na prebudovanie na biometánovú stanicu. Predaj biometánu totiž momentálne dáva ekonomický zmysel. Cena biometánu je síce taká ako cena zemného plynu, zarobiť sa však dá na takzvaných zelených certifikátoch. Ich cena je tým vyššia, čím je biometán „zelenší“, teda vyrobený napríklad z hnoja či práve z kuchynského bioodpadu, a nie z kukuričnej siláže. 

Partneri