Dunaj je úžasný, ale prázdny a nudný, hovorí expert na cestovný ruch

Pavla Lényiová

Provokatívne slová o nude na Dunaji vyslovil Erik Heidema v relácii Živé mesto_fm na tému Dunaj ako atraktor, ktorá vznikla v partnerstve s magazínom CTZN. Keď sa neskôr stretávame na nábreží pri nákupnom centre Eurovea, Heidema rozpráva o tom, ako poobjavoval divoké dunajské zákutia na paddleboarde a že z vody sa dá mesto zažiť z úplne inej perspektívy. Pre neho osobne teda rieka fádnou nie je, o to viac chápe, aký potenciál nám v Bratislave preteká pomedzi prsty. „Možno to má niečo spoločné s tým, že bola vždy hranicou a bola považovaná za bariéru, ale ja ju vidím skôr ako príležitosť na rekreáciu,“ uvažuje expert, podľa ktorého chýba na oboch stranách rieky viac možností, aby si ju užili všetci po svojom. „Aj tí, ktorí chcú sedieť na terase, ako tu pri Eurovei, ale aby sa tu dalo prechádzať, bicyklovať, robiť vodné športy.“

Dunaj ako turistická atrakcia

Na rozvoj turizmu by veľtok chcelo využiť aj mesto samotné. Bratislava Tourist Board sa už dlhšie snaží motivovať turistov, aby v hlavnom meste prespali viac než len dve noci, spoznali ho lepšie a minuli viac peňazí v prospech miestnej ekonomiky. Veď mesto nie je len historické centrum, dá sa v ňom zažiť oveľa viac. V Marketingovej a komunikačnej stratégii destinácie Bratislava na roky 2018 – 2022 sa hovorí, že v tomto smere nevyužívame príležitosti, ktoré Dunaj ponúka. Na nábrežia je vraj potrebné dostať život, dobudovať tam turistickú infraštruktúru a atraktivity a najmä viac využiť aj samotnú vodu – na plavbu či vodné športy.

Pozreli sme sa teda na to ako túto rieku priblížiť návštevníkom aj Bratislavčanom. Začneme priamo na vode.

Škôlkari na hlavnom toku? Nie je problém.

V Bratislave sa na rieku pozeráme väčšinou zhora a z diaľky, no z kajaku zažijete dunajskú prírodu naozaj zblízka, vysvetľuje vodák Ondrej Michalík. „Keď ideme pádlovať pri západe slnka, stretávame bobra. Kilometer od centra mesta je rameno, kde hniezdi rybárik, a je možno vidieť tam aj volavku popolavú alebo kormorány,“ opisuje zážitky, ktoré by človek čakal skôr niekde v národnom parku než v Petržalke.

Predstava, že plavbu po Dunaji zvládnu len skúsení vodáci, je podľa neho predsudok. Už päť rokov sa ho spolu s ďalšími členmi vodáckeho klubu Dunajčík snaží vyvrátiť: organizujú kurzy aj pre začiatočníkov, aby ukázali, že vodáci nie sú do seba uzavretá komunita a pozrieť sa na svoje mesto z kajaku môže každý Bratislavčan. Áno, aj na hlavnom toku Dunaja, ba aj s deťmi. Za pomoci skúsených inštruktorov zorganizovali napríklad plavbu so škôlkarmi a ich rodičmi z Devína do Bratislavy na raftoch. Na pokojných bočných ramenách či na Malom Dunaji je to pre nováčikov ešte jednoduchšie, a tak sa záujem o splavy počas lockdownov prudko zvýšil. Aj preto na jar plánujú otvoriť ďalšiu pobočku školy kajaku na Jarovskom ramene.

Okrem neziskovej činnosti v klube má Michalík aj firmu, cez ktorú podobné aktivity organizuje komerčne. Ide hlavne o tímbildingy pre firmy, ale cez cestovateľskú platformu Tripadvisor sa im hlásia aj zahraniční turisti. Na rozdiel od domácich, návštevníci zvonka ešte čaro splavov naplno neobjavili. Už teraz by si mohli napríklad požičať paddleboardy a ísť na vodu, ale nie každý sa o týchto možnostiach dozvie. Podľa Michalíka aj preto, že vodácke agentúry sa na incomingový cestovný ruch nezameriavajú. Chýba im čas a prostriedky na marketing v angličtine či nemčine.

Už dnes sa teda dá zažiť mesto z vody, chce to len trochu viac marketingu. Na druhej strane, v dôsledku necitlivých zásahov hlavne v posledných desaťročiach sa možnosti pre rekreáciu a šport na Dunaji a pri ňom zhoršili. To by sa mohlo zmeniť, ak by sa podarilo do reality pretaviť zámer Bratislavského dunajského parku (BDP). V ňom sa napríklad počíta s odstránením umelého spevnenia brehov tam, kde to nie je nevyhnutne potrebné.

Vrátiť späť pláže rybám aj ľuďom

„Toto chceme, toto nechceme,” hovorí Martin Mišík ukazujúc najprv na zvyšky prírodnej štrkovej pláže a potom na breh obložený lomovým kameňom. Aj Mišík je člen Dunajčíka a zároveň vodohospodársky inžinier a jeden z iniciátorov BDP. Stojíme na okraji chráneného lužného lesa v Petržalke. Je súčasťou záplavového územia medzi Dunajom a protipovodňovou hrádzou, ktoré sa ťahá ako zelený pás cez Bratislavu a už teraz vlastne funguje tak trochu ako park. Podľa Mišíka sa v minulosti priveľká časť brehov spevňovala, hlavne kvôli plavbe. „Považovalo sa to za vyspelosť, koľko kilometrov tokov máme upravených. Plán správcu toku na určité obdobie bol, koľko metrov kubických kameňa z kameňolomu zabuduje na brehy Dunaja.“ Medzičasom ale poznanie pokročilo a dnes nám aj európska legislatíva káže vrátiť rieky čo najviac do prírodnej podoby, aby sa zlepšil ich ekologický stav. Štrkové a piesčité pláže či vysoké brehy podomieľané vodou pritom nepotrebujú len dunajské ryby a ďalšie živočíchy, ale aj človek. Kým svahy z lomového kameňa nám bránia prísť až k vode, prírodné pláže priam pozývajú na rekreáciu.

Začali zdola, pridáva sa aj mesto

Kúsok od prístavného mosta, ešte stále v lese, narážame na relikt Ovsišťského ramena. Breh lemujú bobrie nory a ohlodané stromy. Z vody trčí zvyšok vraku vyhorenej lode. Navyše, pri výstavbe prístavného mosta časť ramena zahrnuli a postavili na ňom betonárku a ďalšiu časť zasypali stavebným odpadom z búrania starej Petržalky. „Zachovali sme sa k tomu ramenu veľmi barbarsky,“ konštatuje Mišík. Podobný osud postihol viaceré dunajské ramená. V návrhu BDP sa hovorí o obnove troch z nich, vrátane Ovsišťského. Môžu pomôcť pri vysokej vode, zlepší sa biodiverzita a zároveň budú atraktívnym cieľom pre výletníkov. Iniciátori parku navrhujú aj obnovu legendárneho prírodného kúpaliska Lido, ktoré až do 80. rokov minulého storočia existovalo poniže Starého mosta na petržalskom brehu, ale napríklad aj nové chodníky či cyklochodníky. Ľudia by sa tak mohli rozptýliť lepšie do územia z dnes veľmi obľúbenej, no často preplnenej protipovodňovej hrádze a dostať sa až úplne k vode. Zámer vznikol zdola ako iniciatíva odborníkov, no medzičasom sa dostal do strategických plánov mesta do roku 2030 a Metropolitný inštitút Bratislavy spracoval urbanisticko-krajinársku štúdiu parku. Zároveň kľúčoví aktéri ako primátor, minister životného prostredia či šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku podpísali memorandum, v ktorom sľubujú, že sa budú podieľať na napĺňaní vízie BDP.

Namiesto korzovania skôr kľučkovanie po nábreží

Kontakt s vodou a pohyb peších aj cyklistov je dnes výzvou nielen v prírodnej, ale aj v urbanizovanej časti nábrežia. Podľa Erika Heidemu je to pritom kľúčom k tomu, ako dostať na brehy život a zatraktívniť ich aj pre turistov. Pomohlo by aj viac pohybu na samotnej vode v podobe lodnej hromadnej dopravy: „Sú mestá, ktoré to ponúkajú a majú to ako svoju MHD, prináša to ruch, brehy na oboch stranách sa potom lepšie využívajú.“ Už niekoľko rokov existuje plán regionálneho vodného DunajBusu, momentálne však viazne najmä na otázke, ako ho financovať. Nápad oživiť premávku slávneho Propeleru zase samospráva Starého Mesta definitívne zavrhla, opäť pre privysoké náklady. Existujú však aspoň komerčné výletné plavby.

Vodnú MHD síce zatiaľ nemáme, no promenáda je hlavne za pekného počasia obľúbeným cieľom prechádzok. To však neznamená, že by zážitok z pohybu nebol rozporuplný. S Erikom Heidemom kráčame od veľkorysého priestoru pred nákupným centrom Eurovea až k terminálu osobného prístavu, kde sa zrazu promenáda zužuje. „Ani nie je jasné, či to pokračuje,“ kritizuje Erik, podľa ktorého sú takéto bariéry problémom pre turistov aj pre miestnych – hoci, tí druhí si poradia: „Oni vedia ako prekľučkovať, ako to obchádzať.“ Turista však podľa neho potrebuje prepojenú, logickú a dobre značenú trasu.

Už dnes na oboch brehoch existujú miesta, kde to žije. Napríklad obľúbená pláž na Tyršovom nábreží s kultúrnymi podujatiami dostupnými zadarmo a gastrozónou s kompostovateľnými riadmi. Hoci sa tam nedá v Dunaji kúpať, predsa tam v lete zažijete až prímorský pocit. Alebo spomínané nábrežie pri nákupnom centre Eurovea, zatiaľ jediné miesto promenády na ľavom brehu, kde v kontakte s vodou nebráni návštevníkom protipovodňový múrik, ale po širokých schodoch môžu prísť až takmer úplne k rieke. Ostrovčeky dobrej praxe však nie sú prepojené kvalitným verejným priestorom. Je to symptóm oveľa širšieho problému – celkový rozvoj brehov sa deje nekoncepčne.

Koncepcia pre nábrežia do roku 2030

Ako píšu autori knihy Bratislava (ne)plánované mesto, ktorá sleduje plánovanie a výstavbu Bratislavy v 20. storočí, „proces premeny ľavého nábrežia na strane Starého Mesta prebieha bez predchádzajúcej zjednocujúcej vízie celého územia viac-menej spontánne ako reakcia na lokálne investičné zámery.“ Nielen na tejto strane nábrežia sa pritom dostávajú do stretu rôzne záujmy. Developeri chcú vyťažiť maximum z pozemkov. Kým chodci chcú korzovať, cyklisti chcú nábrežím prefrčať, no na pohodlnú oddelenú cyklocestu akosi developeri nenechali miesto. Slovenský vodohospodársky podnik má na starosti protipovodňovú ochranu a má tendenciu riešiť ju fixným múrom, ktorý ale nedovolí ľuďom dostať sa k vode. Kým Verejné prístavy a.s., chcú prenajímať prístavné polohy lodným reštauráciám a podobným prevádzkam, hlavné mesto ich kritizuje, že nezohľadňujú verejný záujem a blokujú prístup k vode. A to zďaleka nie je vyčerpávajúci zoznam konfliktných tém. Riešenie by mohla priniesť stratégia po vzore Koncepcie pražských brehov, ktorá by rozvoju dunajských brehov dala víziu. Diskutuje sa o nej už pár rokov a bola aj jedným z bodov Plánu B, predvolebného programu súčasného primátora Matúša Valla. Zatiaľ sa na nej nezačalo pracovať, ale najnovšie je súčasťou návrhu strategického plánu do roku 2030. Medzitým však rozbehnuté projekty na nábreží postupujú.

Keď je dobre miestnym, láka to aj turistov

Turizmus nebrzdí len nekoncepčný prístup k nábrežiam či necitlivá regulácia rieky. Chýba infraštruktúra najrôznejšieho druhu. Napriek tomu, že cez Bratislavu vedie medzinárodná vodácka trasa, vodáci stále nevedia prejsť cez vodné dielo Gabčíkovo. Chýbajú miesta na brehoch, ktoré by boli upravené na vstupy a výstupy do vody či kemping pre vodákov. Ten chýba aj cyklistom. Medzinárodná trasa Eurovello 13 po trase železnej opony vedie pri Dunaji po úzkej nebezpečnej Devínskej ceste, po ktorej sa odvážia ísť vedľa áut len najodvážnejší cyklisti. Nie sme pripravení na vzostup výletných plavieb, ktorý sa predpovedá po ústupe pandémie. V prístave časom nebude dosť miest na kotvenie a malé plavidlá už dnes nemajú kde pristávať. Chýbajú elektrické prípojky, aby sa lode dostali k zelenšiemu zdroju elektriny, aspoň keď stoja a nevyrábali ju generátormi, čo vedie k hluku aj emisiám. Treba aj remotorizovať lode, a tak ekologizovať ich pohon. Terminál osobného prístavu navyše nie je dôstojnou bránou do mesta. Mnohé z týchto problémov sú v riešení, hoci v niektorých prípadoch je proces zaseknutý. Stavia sa aj ekocentrum v Čunove, ktoré by sa už tento rok mohlo stať cieľom výletov nielen pre školákov, ale aj pre turistov.

Rozvoj cestovného ruchu nestojí len na turistickej infraštruktúre, pamiatkach či na múzeách. Hlavnou atrakciou je dnes lokálna atmosféra a autentický život miestnych, píše sa v manifeste o budúcnosti destinačného marketingu asociácie European Cities Marketing. Podľa nej sa organizácie ako Bratislava Tourist Board majú podieľať na zlepšovaní kvality života domácich obyvateľov. Súhlasí aj Erik Heidema. „Niektorí turisti si vyhľadajú top desať najvychytenejších atrakcií, ale ten trend je skôr taký, že turista chce žiť ako miestni.“ Aj preto sú podľa neho dôležité projekty ako Bratislavský dunajský park alebo skvalitnenie a prepojenie verejných priestorov na nábrežiach. „Keď je mesto atraktívne pre lokálne obyvateľstvo, keď sa ono má kde rekreovať, tak potom je to atraktívne aj pre tých, ktorí prídu zvonka,“ uzatvára Heidema.

Partneri

Mediálni partneri