Vieš čo vidíš: Premeny Panenskej

Illah van Oijen

Vieš čo vidíš?

Cieľom projektu Vieš čo vidíš? je vytvoriť obraz miest, ktorý pomôže pochopiť kultúrnu, historickú a osobnú hodnotu verejného priestoru. Prezri si fotografie na www.viescovidis.sk a keď ti k niektorej z nich niečo napadne, podeľ sa o to. Môže to byť tvoj osobný príbeh, spomienka, (historický) fakt, alebo čokoľvek, o čom si myslíš, že stojí za zmienku o danom mieste.

Píše sa rok 2005

Presťahovala som sa z môjho rodného mesta Haag na bratislavské Palisády.

Každý deň trasa autobusom na Búdkovú, ďalej Drotárska cesta a VŠVU. A niekedy aj Kozia, Artforum, podchod Zochova, Hviezdoslavovo námestie a VŠVU. Hľadala som sa. Nielen jazyk, ale aj štýl učenia, vizuálny jazyk slovenských fotografov mi boli cudzie. Skúšala som čiernobiele veľkoformátové fotky: príliš romantické a dramatické. Farebné digitálne fotky s bleskom: príliš tvrdé, sarkastické. Cestou do Artfora som objavila knižky s fotkami slovenského fotografa Martina Kollára. Tomu som rozumela. Fotograf ako tichý komentátor, zberateľ absurdných, denných obyčajných momentov. 

Zrodila sa moja slovenská verzia holandského štýlu –„suchý objektivizmus“ vo fotografii! Farebný veľkoformátový film, jeden objektív a žiadne vymýšľania s kompozíciou. Jednoduchý pohľad na to, čo vidím okolo seba. A takto som vyrážala raz-dvakrát do týždňa s obrovským Fujica foťákom. Fotila som to, čo som každý deň okolo seba videla. Zopár opakujúcich sa javov: Toi-toiky na stavbách, bilbordy na každom rohu a chátrajúce paláce.

Pamätám si, keď som prvýkrát zliezla na nádvorie Georgievitsovho paláca na Panenskej. Ako mi poskočilo srdce, keď som objavila basketbalový kôš a futbalovú bránku na nádvorí chátrajúcej hudobnej školy. 

Absurdná obyčajnosť života v Bratislave. 

Píše sa rok 2024

V rámci festivalu Dobrý trh, ktorý organizujeme na Panenskej už 14 rokov, sa otvára budova a nádvorie hudobnej školy Miloša Ruppeldta prvýkrát pre verejnosť po kompletnej rekonštrukcii. Na nádvorí je veľké pódium, namiesto smetných košov je bezbariérová rampa, namiesto asfaltu krásna dlažba, z fontány tečie voda a celý deň chodia skupiny ľudí okukovať krásne, moderné hudobné sály a učebne. Barbara a ja ako organizátorky festivalu máme príležitosť zagratulovať pani Pažickej, riaditeľke školy a majiteľovi budovy, Magistrátu hlavného mesta, k úspešnej rekonštrukcii a premene ZUŠ-ky na moderný Dom hudby. Keď stojím pred davom ľudí s mikrofónom v ruke, pozerám na to miesto pod balkónom, kde vznikla jedna z tých mojich prvých kľúčových fotografií v mojom živote. 

Pozerám na to miesto pod balkónom a rozmýšľam nad tým, že bez snov sa neposúvame vpred. 

Partneri