Práca naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

V západnej Európe majú takéto ekologické sociálne podniky dlhú tradíciu. Spájajú sa do záujmových združení a sú partnermi štátu pri nastavovaní sociálnej aj environmentálnej politiky. U nás sa objavujú ešte len prví priekopníci. Boli sme sa pozrieť na jedného z nich – trnavskú firmu, ktorá repasuje IT techniku a zároveň zásadne mení životy svojich zdravotne znevýhodnených zamestnancov. Zisťovali sme aj to, s akou podporou od štátu a EÚ môžu sociálne podniky počítať a s akými výzvami si musia poradiť.

Dovoliť si vlastný byt aj napriek plnej invalidite

V piatok doobeda je v hale na okraji Trnavy desať zamestnancov. Jedným z nich je Jaroslav Spodniak. V AfB Slovakia má na starosti inštalovanie softvéru do vynovených notebookov. Je ochotný podeliť sa o to, ako ho táto pracovná skúsenosť ovplyvnila. Presúvame sa preto z haly do intímnejšej zasadačky. Počas chôdze sa nedá nevšimnúť si jazvu na jeho hlave.

Sadáme si a Jaroslav vysvetľuje, že odmala žije s diagnózou detská mozgová obrna a hydrocefalus. Preto tá jazva – pri hydrocefale sa v hlave hromadí mozgovomiechový mok, a tak ho hneď po narodení museli operovať. Jeho stav prináša každodenné výzvy: „Nepotrebujem barlu, ale celá ľavá strana tela je oslabená. Často sa potknem alebo spadnem, lebo nevidím na ľavé oko.“ Napriek týmto ťažkostiam vyštudoval vysokú školu, vystriedal už niekoľko zamestnaní a za prácou sa aj sťahoval do iného kraja. Pracoval už v komunitnom centre, kde doučoval deti z marginalizovanej rómskej komunity, v domove sociálnych služieb či v komunitnej kaviarni. Má za sebou aj tri mesiace v nadnárodnej korporácii, kde bolo pracovné tempo privysoké ešte aj pre jeho zdravých kolegov. Jemu sa pre stres skracovali šľachy a svaly, čo viedlo k zhoršeniu pohyblivosti. Až vďaka súčasnej práci našiel pokojné zázemie, dokázal sa osamostatniť a trúfnuť si na splácanie hypotéky.„Toto je prvá práca, ktorá mi dáva trvalejšiu stabilitu do života,“ pochvaľuje si.

Zarobia aj napriek dobročinnosti

Nie je náhoda, že Jaroslav zakotvil práve v tejto firme. Ide o dcéru nemeckej spoločnosti, ktorá vznikla s cieľom poskytovať prácu ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Odtiaľ aj názov AfB – teda Arbeit für Behinderte (práca pre ľudí s postihnutím). Ide o takzvaný integračný sociálny podnik.

Na to, aby bol podnik sociálnym, musí podľa nášho zákona dosahovať merateľný pozitívny vplyv na spoločnosť poskytovaním spoločensky prospešnej služby, akou je napríklad aj tvorba a ochrana životného prostredia. Viac ako 50 % zisku musí použiť na dosahovanie tohto cieľa a do jeho spravovania musia byť zapojené rôzne zainteresované osoby, vrátane zamestnancov. Ak zamestnáva aspoň 30 % znevýhodnených a zraniteľných ľudí, ide o integračný sociálny podnik. Právnu formu môže mať rôznu, dokonca aj štatút neziskovky. Slovenské AfB je spoločnosť s ručením obmedzeným a zamestnáva spolu 16 ľudí, z toho 13 má nejaké zdravotné znevýhodnenie – od problémov s motorickými schopnosťami, so zažívaním, cez psychické problémy, vrodené chyby až po následky po prekonaní onkologického ochorenia. Úlohou zamestnancov je vymazať najprv zo zariadení dáta, testovať ich a čistiť, vymeniť nefunkčné komponenty a inštalovať do nich nový operačný systém.Minulý rok zrepasovali zhruba 3700 notebookov a inej IT techniky. Takmer 600 kusov firma nepredala, ale darovala školám a neziskovkám. Napriek tomu neboli v strate.

Rajonizácia reuse centier vo Flámsku

V západnej Európe sú takéto sociálne podniky samozrejmou súčasťou ekonomiky. „Naši najstarší členovia majú tridsať, štyridsať, dokonca aj sedemdesiatročnú tradíciu,“ hovorí Jana Žůrková z organizácie RREUSE, ktorá združuje národné siete takýchto firiem alebo individuálne podniky z celej Európy. Jej členmi sú predovšetkým reuse centrá, ktoré dávajú druhý život oblečeniu a textilu, nábytku či elektronike. Malá vzorka ich členov rozoberá budovy určené na demoláciu a hľadá možnosti opätovného použitia alebo recyklácie získaných materiálov a stavebných komponentov. Podľa štatistík od členov RREUSE vzniká v oblasti opätovného použitia a prípravy na opätovné použitie v priemere 70 pracovných miest na 1000 ton vyzbieraných vecí. Navyše 45 až 80 % zamestnancov týchto sociálnych podnikov tvoria ľudia so znevýhodnením. Pri recyklácii, ktorá je viac mechanizovaná, vzniká pracovných miest menej.

Čítať ďalej

Perináky neberie, postele z hotela sú pre ňu spásou. Ako funguje nábytková banka?

Podľa Jany Žůrkovej sú najďalej v cirkulárnom sociálnom podnikaní vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku a v Holandsku. Vyzdvihuje belgické Flámsko. V regióne belgickej federácie s autonómnou vládou sa podarilo sociálne podniky – reuse centrá integrovať do odpadového hospodárstva. Flámska odpadová agentúra OVAM ich certifikuje a každé z nich má svoj rajón, kde veci od ľudí zbiera, spracúva a predáva. Zároveň majú stanovený cieľ, aby sa vďaka nim opätovne použilo aspoň 7 kg vecí na obyvateľa. Na množstvo predaných vecí sa viažu dotácie od OVAM. Samosprávy si často obstarávajú tieto centrá, aby za nich plnili niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú z odpadovej legislatívy. Okrem toho môžu centrá využiť podporu na integráciu ťažko zamestnateľných ľudí na pracovný trh.

Ako je to na Slovensku?

Podľa registra sociálnych podnikov je u nás vyše 530 oficiálne registrovaných sociálnych podnikov. Svoje služby a tovary môžu ponúkať aj cez katalóg, kde je momentálne 36 spoločností v kategórii „odpady a recyklácia“. Šestnásť z nich sú skôr obecné firmy, ktoré sa starajú napríklad o čistotu verejných priestranstiev. Nájdu sa však aj také, ktorých biznis model je postavený vyslovene na cirkulárnej ekonomike: reuse centrum, firmy, kde sa vyrábajú tašky či darčekové predmety z odpadových látok, stavebná firma, ktorá predáva recyklovaný stavebný materiál a realizuje riešenia na zadržiavanie dažďovej vody či regionálne združenie zamerané na zber a triedenie odpadu. Väčšina z nich zároveň zamestnáva ľudí s nejakým znevýhodnením. Existujú aj cirkulárne projekty, ktoré nie sú registrované ako sociálny podnik, ale majú podobné aspekty. Napríklad bratislavské centrum opätovného použitia KOLO poskytovalo v pilotnej fáze prácu už aj ľuďom bez domova. Avšak, ak je organizácia oficiálne registrovaným sociálnym podnikom, ktorý spĺňa kritériá dané zákonom, môže v oveľa väčšej miere využiť priamu aj nepriamu podporu od štátu.

Horšiu výkonnosť štát dorovná

Aké výhody teda sociálne podnikanie má a na aké výzvy sa zároveň treba pripraviť? „Podnikateľ musí ísť do toho od začiatku s tým, že nejde vytvárať neviem aké zisky. Je to o tom, že vracia niečo spoločnosti. Dá sa z toho normálne fungovať, ale nie je to vysokoobrátkový biznis, kde si za päť rokov postavím dva domy a budem chodiť štyri razy do roka na dovolenku,“ hovorí konateľ AfB Slovakia Marek Antoňák. Pri zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením treba podľa neho počítať aj s tým, že výkonnosť bude nižšia než v bežnej firme a zamestnanci budú častejšie u lekára alebo práceneschopní. „Teraz sa nám vrátil po pol roku zamestnanec, ktorý bol PN. Mal nejaké zdravotné obmedzenia, do toho dostal covid, a tak sa jeho celkový zdravotný stav veľmi zhoršil.“ Na druhej strane, na kompenzovanie nižšej výkonnosti dostáva podnik každoročne od štátu vyrovnávacie príspevky na mzdové a dodatočné náklady, ktoré sú z väčšej časti financované z eurofondov a siahajú až do výšky 75 % nákladov na zamestnanca, maximálne však do 75 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy. Pre tento rok maximálne do necelých 1300 eur mesačne. Nevýhodou je, že zmluva s úradom práce sa podpisuje každý rok až zhruba v marci a dovtedy si musia poradiť aj bez príspevkov.

Výška a doba vyplácania vyrovnávacích príspevkoch pre integračné sociálne podniky sa líšia podľa toto, aký typ znevýhodnenia daný zamestnanec má. Časovo neobmedzené dotovanie pracovného miesta je možné len v prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím. Existujú aj umiestňovacie príspevky, ak sociálny podnik poslúži ako zaškoľovací medzistupeň, napríklad pre človeka z marginalizovanej skupiny, a pomôže mu tak k zamestnaniu.

Investičná pomoc škrípala, má ísť hladšie

Sociálne podniky môžu využiť eurofondy aj na investície. V minulom programovom období čerpanie v tejto oblasti ale nebolo efektívne. Podniky mohli dostať dotáciu cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny až po tom, čo im banka schválila úver. A to bol jeden z hlavných problémov pilotného projektu, ako vysvetľuje riaditeľka odboru sociálnej ekonomiky ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny Ingrid Ujváriová. Pravidlá poskytovania a oprávnené výdavky pri týchto dvoch typoch pomoci niekedy kolidovali. „Nie vždy sa našiel súlad medzi bankou a úradom práce ako štátnou inštitúciou.“ Aktuálne sa nastavuje projekt na nové programové obdobie a zvolia iný prístup: „Návratná aj nenávratná časť sa bude posudzovať jednou inštitúciou v jednej operácii, ktorá bude mať rovnaké pravidlá,“ avizuje Ujváriová. AfB skúsenosti s týmto typom pomoci nemá. Keď na Slovensku začínali, k dispozícii nebola a pomohla im materská spoločnosť z Nemecka. Svoje ďalšie investičné zámery sa im darí zatiaľ realizovať z vlastných zdrojov a aj bez pomoci eurofondov.

Verejné obstarávanie – ani veľmi zelené, ani sociálne

Sociálne podniky môžu využiť aj rôznu nepriamu pomoc. Síce v nich platí, že viac ako 50 % zisku musia použiť na svoj hlavný účel, ktorý je prospešný pre spoločnosť, ale je to spojené s úľavou na dani z príjmu. AfB napríklad nevypláca žiadne dividendy a 100 % zisku vracia do firmy a na zlepšovanie pracovných podmienok.

Sociálne podniky môžu zároveň za určitých okolností využívať zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %. Môžu byť taktiež zvýhodnené vo verejnom obstarávaní. V zákone je aj ukotvená povinnosť pre štátnu správu použiť sociálne hľadisko aspoň v šiestich percentách obstarávaní a environmentálne hľadisko taktiež aspoň v šiestich percentách. Ďalší verejní obstarávatelia, napríklad obce, by mali dosiahnuť šesť percent pre obe hľadiská dokopy. AfB to v praxi veľmi nepociťuje. „Dodali sme už IT zariadenia pre štátnu správu. Nebolo to ale v záujme uplatnenia sociálneho alebo environmentálneho hľadiska, ale vzhľadom na nedostatok výpočtovej techniky na trhu. Akonáhle už jej je dostatok, obstarávajú si novú techniku,“ uzatvára Marek Antoňák s tým, že ich klientelu dnes tvoria najmä zamestnanci spoločností, s ktorými má spoločnosť AfB partnerskú spoluprácu a ktoré jej odovzdali použitý hardvér na repasovanie.