Čistiarne odpadových vôd môžu byť zelenými elektrárňami. U nás sme zatiaľ od toho ďaleko

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Keď sme vstupovali do EÚ, bývalo v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu len zhruba 55 % obyvateľstva. Čistením prechádzalo necelých 65 % odpadových vôd.

Za posledných zhruba 20 rokov boli u nás hlavnou hnacou silou pri budovaní kanalizácií európska legislatíva a eurofondy. Na kanalizáciu je už pripojených približne 70 % Slovákov. Čistením prechádza 93 % odpadových vôd. Je to lepšie pre prírodu aj pre zdravie ľudí, no napriek posunu ešte stále neplníme kritériá príslušnej smernice.

Kým dobiehame budovanie základnej infraštruktúry, v EÚ a vo svete dochádza k rozšíreniu chápania úlohy čistiarní. Nemusia byť len miestami, ktoré odstraňujú znečistenie, a pritom spotrebujú veľa energie a produkujú emisie.

V dvojdielnej sérii platforma Citizen vysvetľuje, ako sa môžu zmeniť na zelené elektrárne či teplárne a továrne na suroviny. Či už organickú hmotu, živiny, ako je fosfor, dusík či draslík, alebo aj vyčistenú vodu.

Tak ako sa totiž snažíme predchádzať vzniku tuhého odpadu, recyklovať ho, menej skládkovať a ten nerecyklovateľný energeticky zhodnotiť, podobne treba rozmýšľať aj pri tekutom odpade.

Elektrina a teplo z bioplynu

Už dnes je u nás štandardom v prípade väčších čistiarní využívať energiu z kalu. O čo ide?

Odpadovú vodu okrem iného čistia aj mikroorganizmy. Živia sa znečistením a tým ho z vody odstraňujú. Kal sú teda mikroorganizmy nakŕmené naším odpadom. Musí sa stabilizovať, aby sa zastavil jeho samovoľný rozklad a zredukovali sa alebo úplne odstránili patogénne organizmy

Vo väčších čistiarňach sa oplatí investovať do takého riešenia, pri ktorom sa dá získať energia. Kal sa rozkladá v nádržiach bez prístupu vzduchu a pritom vzniká bioplyn, ktorý sa spaľuje a vyrába sa z neho iba teplo, alebo teplo aj elektrická energia. U nás má takéto vyhnívacie nádrže zhruba 50 čistiarní, vysvetľuje profesor Igor Bodík z Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorý je zároveň predsedom Asociácie čistiarenských expertov.

Najväčšia čistiareň v bratislavskej Vrakuni si vďaka svojej kalovej bioplynovej stanici pokrýva sama do 80 % spotreby tepla a zhruba 61 % spotreby elektriny. Podľa Igora Bodíka sú najsebestačnejšími práve vrakunská a trnavská čistiareň.

Čítať ďalej

Čo môže mať spoločné šalát na našom tanieri s čistiarňou odpadových vôd?

Vykúrený byt vďaka čistiarni

Niektoré zahraničné prevádzky však idú ešte ďalej. Nielenže sú sebestačné, ale vyrábajú energiu navyše. Napríklad viedenská čistiareň dodáva elektrinu a teplo do siete. Dosiahla to vďaka zvyšovaniu energetickej efektívnosti, zavádzaniu solárnych či veterných zdrojov energie a inováciám pre účinnejšie energetické využitie kalu. Dve budapeštianske čistiarne vyrábajú bioplyn aj z kalu z iných čistiarní, z reštauračného bioodpadu či odpadu z potravinárskeho priemyslu či živočíšnej výroby. Elektriny majú niekedy nadbytok a dodávajú ho do siete.

Energeticky pozitívne čistiarne si teda nevystačia len s kalom. Musia byť efektívne a mať aj nejaký ďalší zdroj obnoviteľnej energie, vysvetľuje profesor Bodík a dodáva: „Pritekajúca voda má v sebe toľko energie, že by sa z nej dala prevádzkovať celá čistiareň, ale dostať tú energiu z vody je dnes pomerne drahé.“ Menuje chemickú energiu či výmenníky, vďaka ktorým sa dá využiť teplo z vody.

Vykurovať desiatky tisíc domácností teplom z vody z čistiarne plánuje napríklad Praha.

Kal ako hnojivo

Kal z menších čistiarní, ktoré nemajú vyhnívacie nádrže, sa dá poslať do externých bioplynových staníc, prípadne sa spaľuje a pritom energeticky zhodnocuje. No keďže je kal bohatý na organickú hmotu a živiny, najviac by sme jeho potenciál zužitkovali na poli. V druhom diele série sa pozrieme na to, ako sa dá v poľnohospodárstve využiť kal či vyčistená voda z čistiarní odpadových vôd. A tiež na to, ako nás bude k zelenšej energii a cirkulárnejšiemu prístupu v čistiarňach tlačiť európska legislatíva.