• ctzn dialógy
• udržateľnosť
• video

Holandské riešenie pre brownfieldy: ekologickú záťaž odstraňujú rastlinami

Lívia Gažová

Do bývalej industriálnej časti Amsterdamu, ktorá bola kontaminovaná priemyselnou výrobou, sa vrátil život. Predtým nehostinné územie slúži malým podnikateľom a neziskovým organizáciám, ktorí si tu zriadili neformálny hub. Ako kancelárie slúžia staré hausbóty. Okolo nich je zeleň, ktorá však nemá len estetickú a klimatickú funkciu. Úplne obyčajné druhy rastlín zámerne vysadené na tomto pozemku znižujú lokálne znečistenie pôdy. Za pár rokov sa kontaminácia v štvrti De Ceuvel znížila o 30% a ďalej sa nerozširuje. O problematike znečistenia pôdy a vody a regenerácii environmentálnych záťaží hovorili 21. 10. 2021 v Novej Cvernovke odborníčky Anke Wijnja a Annamarie Velič. Mohlo by sa aj Slovensko inšpirovať týmto holandským príkladom?

Do bývalej industriálnej časti Amsterdamu, ktorá bola kontaminovaná priemyselnou výrobou, sa vrátil život. Predtým nehostinné územie slúži malým podnikateľom a neziskovým organizáciám, ktorí si tu zriadili neformálny hub. Ako kancelárie slúžia staré hausbóty. Okolo nich je zeleň, ktorá však nemá len estetickú a klimatickú funkciu. Úplne obyčajné druhy rastlín zámerne vysadené na tomto pozemku znižujú lokálne znečistenie pôdy. Za pár rokov sa kontaminácia v štvrti De Ceuvel znížila o 30% a ďalej sa nerozširuje. O problematike znečistenia pôdy a vody a regenerácii environmentálnych záťaží hovorili 21. 10. 2021 v Novej Cvernovke odborníčky Anke Wijnja a Annamarie Velič. Mohlo by sa aj Slovensko inšpirovať týmto holandským príkladom?

---

• Annamarie Velič pracuje ako manažérka pre udržateľnosť jednej z divízií firmy IKEA Industry. Je jednou zo zakladajúcich členov o. z. Za našu vodu, ktoré sa venuje najmä návrhom politík na účinnú ochranu a kontrolu kvality pitnej vody. 

Ako sa čistí pôda

Problém so znečistením pôdy po priemyselnej výrobe má množstvo brownfieldov. Pôda s obsahom chemických látok, ťažkých kovov alebo olejov je nevhodná pre výstavbu a nebezpečná. Environmentálna záťaž môže prenikať do spodnej vody, kontaminovať zeleninu a byť potencionálnym karcinogénom pre obyvateľov.

Ako sa kontaminácie zbaviť? Znečistená pôda sa musí vybagrovať do hĺbky znečistenia, odviesť a nahradiť novou, čistou pôdou. Aj pre tieto náklady je využitie a zastavanie brownfieldov nesmierne drahé. Developeri radšej volia zástavbu za mestom ako na pôvodných priemyselných územiach s potencionálnym alebo zmapovaným znečistením. Len navozenie novej hliny na územie so záťažou nemusí byť dostatočné. Ukázalo sa to aj v lokalite Žabí majer, kde sa nachádza záhradkárska kolónia. Vrchná vrstva pôdy je vďaka navážke síce čistá, ale kontaminácia zasiahla studne, ktoré záhradkári využívajú na zavlažovanie. Zelenina vypestovaná na tomto území by sa nemala konzumovať.

---

• Anke Wijnja sa venuje navrhovaniu prírodných záhrad. Je členkou Amsterdam Noord de Ceuvel, ktorý je známy ako inkubátor udržateľného spôsobu života. Spolu s ďalšími odborníkmi a dobrovoľníkmi pracuje na čistení a obnovení pôdy v tejto oblasti, ktorá je zasiahnutá priemyselným znečistením. Pustite si podcast, ktorý si Anke nahrala Illah van Oijen z CTZN.

Dekontaminácia vďaka topoľom a vŕbam

V amsterdamskej štvrti Noord de Ceuvel, ktorá je v Európe známa ako inkubátor udržateľného spôsobu života, prišli na dostupnejšie riešenie zneškodnenia envirozáťaží. Realizujú ho bez väčších nákladov s dobrovoľníkmi. Na odstránenie menej škodlivého znečistenia využívajú metódu fytoremediácie pôdy. Technika funguje na princípe spolupráce rastlín a iných pôdnych organizmov, ktoré počas svojho životného cyklu absorbujú do svojich tiel toxické znečistenia akými sú napr. ťažké kovy, organické látky a iné chemikálie. Vďaka tomu je pôda zbavená kontaminácie. Nebezpečné látky sa koncentrujú v telách rastlín.

Podľa druhu škodlivých látok sa na vyťahovanie z pôdy využívajú najmä topole a vŕby alebo rôzne trávy a kvety. Látky na organickej báze vedia rastliny vo svojich telách premeniť na neškodné zlúčeniny. Ak stromy vysávajú napríklad znečistenie olejom, môžu byť spálené ako bežné palivo. Z rastlín, ktoré absorbovali ťažké kovy sa však stáva nebezpečný odpad. Musia sa často kosiť a vzniknutú biomasu je nutné spracovať v kontrolovaných podmienkach ako toxický odpad. Napríklad v De Ceuvel pokosené rastliny kompostujú pod strechou, bez prístupu vody. Ďalším spôsobom spracovania je pyrolýza, vysokoteplotné spaľovanie, ktorého výsledkom je bioplyn a popol. Ten je síce kontaminovaý, ale jeho objem je malý. Popol sa dá využiť aj ďalej, na tzv. fytomining, získavanie kovov z rastlín.

Rastliny by mohli pomôcť aj záťažam na Slovensku

Aj keď princípy fytoremediácie nie sú vo vede ničím novým, v praxi ho vyskúšalo len málo iniciatív. De Ceuvel je teda pionierom – bez podpory štátu alebo samosprávy skúšajú, čo výskumníci skúmajú len v teórii. Na Slovensku rastliny pre zneškodňovanie environmentálnych záťaží zatiaľ nevyužívame. Pritom rozširovaniu veľkého znečistenia PCB látkami okolo závodu Chemko Strážske v „trojuholníku smrti“, medzi mestami Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce, by bolo možné korigovať aj správnou výsadbou. PCB látky sa síce nerozpúšťajú vo vode, ale sú do značnej miery šírené vetrom. Brehy znečistenej Zemplínskej Šíravy sú často rozfúkavané vetrom. Možným riešením proti takémuto šíreniu toxických vetrom je stabilizácia rastlinami.

Veľkým problémom je tiež nevedomé rozširovanie sa kontaminácie spodnými vodami napríklad z najväčších znečistených území v Bratislave (Dimitrovka, Istrochem, sklídka, letisko, Vrakuňa, Matador) smerom k Žitnému ostrovu. Využitie správnych druhov rastlín by mohlo zabrániť rozširovaniu záťaží, minimálne kým prídeme na to, ako záťaže, ktoré sú obrovským problémom Slovenska, odstrániť úplne. Samozrejme, nie všetky environmentálne záťaže možno vyčistiť rastlinami. Metóda fytoremediácie a príklad zóny De Ceuvel nám ale ponúka možnosť vidieť brownfieldy ako živé priestory, ktoré môžu dočasne slúžiť ešte pred ich vyčistením.