Kto triedi dobre, platí menej, kto zle, dostane pokutu. Do talianskej provincie Treviso sa chodí svet učiť, ako na odpad
Výborné výsledky dosiahli aj preto, že smetiari sa pozerajú do košov a kontrolujú, či tam nie je to, čo tam nepatrí.
Pavla Lényiová
• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.
Malebné historické centrum mesta Treviso križujú na pár miestach rieka a kanály a pripomína trochu Benátky. Býva tu okolo 80 tisíc ľudí a ide o najväčšiu spomedzi 49 samospráv, ktoré spolu vlastnia spoločnosť na manažovanie odpadu pod názvom Contarina.
Tá zaviedla model motivačných poplatkov za zvoz odpadu vo všetkých týchto obciach. Spomedzi nich sme si ako cieľ návštevy zámerne vybrali práve mesto Treviso.
Na Slovensku totiž mnohí aktéri v odpadovom hospodárstve, ako napríklad Združenia miest a obcí Slovenska, pochybujú o tom, že by sa adresné a motivujúce poplatky za odpad dali zaviesť v meste, respektíve v bytovkách. Argumentujú, že odpad v tomto prípade končí anonymne v spoločných kontajneroch. Nedá sa ponúknuť zľava domácnostiam, ktoré triedia lepšie – nemáme na to dáta. V Trevise však našli cestu, ako mestskú anonymitu prekonať.
Možno nie je ideálnym vzorom pre miesta ako Petržalka, ktorá má vyššiu zástavbu, ale mohlo by byť inšpiráciou pre mnohé slovenské mestá.
Očipované koše do každej domácnosti
Dosiahli to zrušením zdieľaných kontajnerov. Takmer každý má svoje vlastné koše. Do databázy sa zaznamenáva počet výsypov zmesového odpadu danej domácnosti a práve vďaka tomu je možné nastaviť poplatky motivačne. Využíva sa pri tom NFC technológia, akýsi čip na koši, podobne ako v kreditných kartách.
Keď v stredu večer mierim z vlakovej stanice do centra Trevisa, míňam rady menších aj väčších smetiakov. Sú vyložené na ulici pri niektorých domoch. Na druhý deň ráno budú totiž smetiari zvážať tri druhy odpadu. Kto má svoje koše plné, môže ich vyložiť na ulicu pred dom už večer pred zvozom.
Nie je to úplne dokonalé. Z niektorých nádob trčí odpad, vidím aj prasknutý kôš. Celkovo však mesto pôsobí skôr čistým dojmom. Aj pre absenciu stojísk so spoločnými kontajnermi a s nadrozmerným odpadom pohodeným naokolo, ako to občas býva u nás.
Mierim k Slovenke Márii Hinnerovej, ktorá v Trevise žije už 20 rokov. Zažila tento systém zberu odpadu od jeho začiatkov. Býva v rodinnom dome, ale hneď vedľa prenajíma študentkám byt, a tak vie porovnať, ako sa tieto dve životné situácie líšia.
Nálepka na koši za zlé triedenie
Slovenka má doma v garáži štyri 120-litrové kontajnery na zmesový odpad, papier, zelený odpad zo záhrady a sklo s plastmi a plechovkami. Okrem toho majú 22-litrový kôš na kuchynský bioodpad.
V prenajímanom byte je menej miesta, preto sú tam len jeden malý kôš na bioodpad a tri 40-litrové kontajnery. Stále sú pomerne veľké, ale dajú sa na seba aspoň nastohovať, predvádza Hinnerová. Aj tieto koše poputujú dnes večer na ulicu pred dom, aby ich ráno mohli smetiari vyprázdniť.
Tento model je pohodlný, keďže odpad netreba nikam nosiť. Na druhej strane obyvateľ musí sledovať kalendár zvozu odpadu a nezabudnúť po výsype koše zase schovať. Podľa Márie Hinnerovej to však zaťažujúce nie je. Dôležité je, aby si to zobral jeden člen domácnosti na starosť. V ich prípade je to jej manžel. „On to drží v hlave,“ konštatuje a dodáva, že prinajhoršom je možné poprosiť suseda o pomoc, ak človek nestíha kôš schovať.
A čo ak zmeškajú termín napríklad na plasty, no kôš je už plný? Aspoň nás to núti stláčať odpad, reaguje Slovenka. „Naše podnájomníčky sa preto naučili stláčať PET fľaše,“ hovorí. Aj pre odpadovú spoločnosť je efektívnejšie neprevážať „vzduch“.
Problém vidí skôr v tom, že do ich koša za posledný rok a pol niekto dvakrát hodil svoj odpad: „Ráno sme si našli od Contariny odkaz, že to tam nepatrí.“ Pracovníci Contariny totiž smeti kontrolujú. Kto zle triedi, alebo nádobu preplní nad povolený objem, nájde si na koši nálepku. Po troch takýchto upozorneniach nasleduje pokuta. Slovenke sa vtedy podarilo spoločnosti vysvetliť, že šlo o cudzie smeti. Pokutu jej rodina nikdy nedostala a ani nepozná nikoho iného, kto by ju dostal.
A ako to teda funguje s motivačnými poplatkami? Kľúčový je počet výsypov zmesového odpadu. Čím ich je menej, tým nižšia je variabilná zložka poplatku. Za vývoz zeleného odpadu zo záhrad sa platí. Kto kompostuje doma, dostane 30 % zľavu z variabilnej zložky. Určitý fixný poplatok za minimálny počet výsypov zmesového odpadu musia však platiť všetci, aj tí, ktorí sú majstri v zero waste. Je to dobrá prevencia proti čiernym skládkam. Inak by hrozilo, že sa niekto zbaví odpadu nelegálne len preto, aby ušetril.
Automat na kompostovateľné vrecká na bioodpad
Kuchynský odpad sa zbiera do kompostovateľných vreciek, ktoré dostáva od Contariny. Keď sa jej minú, stačí desaťminútová prechádzka k najbližšiemu verejnému automatu, ktorý jej na základe zdravotnej kartičky poistenca vydá nové vrecká. Náklady na vrecká sú zohľadnené v poplatku za odpad. Navyše, v Taliansku už niekoľko rokov platí v supermarketoch zákaz plastových tašiek a vreciek na zeleninu a ovocie v supermarketoch. Obchodníci môžu poskytovať len kompostovateľné. Ak nestíha ísť do automatu, stačí použiť vrecko z nákupu.
Celkovo si Mária Hinnerová odpadový manažment v meste pochvaľuje a spomína si len na jednu známu, ktorej nevyhovoval. Zhodnou okolností išlo tiež Slovenku. „Hádzala všetko do zmesového odpadu, a potom jej prišla taká neskutočná platba, že si to veľmi dobre rozmyslela a začala konečne recyklovať.“
Smetiarske autá ako planéta so satelitmi
Motivačné poplatky a pokuty mohla odpadová spoločnosť zaviesť vďaka tomu, že zbiera odpad od dverí k dverám. Contarina dnes obsluhuje vyše pol milióna obyvateľov provincie Treviso v benátskom regióne, čo je zhruba 260 tisíc domácností, respektíve užívateľov. Zbiera odpad v podhorských regiónoch Álp, v dedinách aj meste, každý typ zástavby si vyžaduje trochu iný prístup, ak sa naozaj chcú dostať ku dverám každej domácnosti.
Podriadili tomu vozový park, čo vidím pri raňajšom zvoze v jednej z obcí. Prichádza menšie smetiarske auto, ktoré obsluhuje len jeden pracovník. Načíta výsyp do databázy cez NFC technológiu na koši a pripevní ho k autu, kde sa automaticky zdvihne a vysype.
Neskôr sa stretávame s Andreom Verim, ktorý má na starosti logistiku zvozu. Vysvetľuje, že výhodou týchto áut je, že sa dostanú aj do úzkych uličiek. Vďaka tomu zbierajú odpad naozaj takmer od každých jednotlivých dverí, majú prehľad o každej domácnosti zvlášť a môžu aj kontrolovať, či triedi správne. Tieto autá však majú menšiu kapacitu. Preto na strategických miestach parkujú väčšie autá – kamióny, do ktorých tie menšie zvážajú odpad vždy, keď sa naplnia. „Voláme to planéta a satelity,“ hovorí Veri.
Výskumy už preukázali, že pri zbere od dverí k dverám ľudia triedia lepšie a vyzbieraný odpad je kvalitnejší, čo potvrdzuje aj Veri. V konečnom dôsledku podľa neho pri predaji materiálov na recykláciu zarobia viac. Kompenzuje sa tak to, že tento logistický model je zložitejší na plánovanie a vyžaduje si to viac áut a pracovníkov.
V meste Treviso je to ešte o niečo komplikovanejšie.
Služby navyše navrhnuté špeciálne pre Treviso
V Trevise zaviedli zber odpadu od dverí k dverám a motivačné poplatky v roku 2014, komunikačnú kampaň spustili už v roku 2013. Ako si ľudia zvykali na to, že už nie sú k dispozícii kontajnerové stojiská? „To bol najväčší problém, lebo boli dovtedy zvyknutí vyhadzovať odpad hocikedy,“ hovorí Marco Mattiello, manažér pre medzinárodné vzťahy a komunikáciu zo spoločnosti Contarina. Nie všetci čítali osvetové správy, a tak spočiatku zostávali na ulici dokonca staré matrace. „Po mesiaci však bolo všetko pod kontrolou,“ konštatuje. Za niekoľko mesiacov v Trevise skočili z miery triedenia 52 % na 85 %.
Kto nemá v byte dosť miesta, dostal menšie 30-litrové koše alebo vrecia, pričom aj vrece na zmesový odpad má NFC transpondér, aby sa dal jeho zvoz adresne evidovať. V prípade veľmi malých bytov sa môžu využiť na triedený zber a bioodpad spoločné kontajnery. Stále však platí, že svoj 30-litrový kôš na zmesový odpad majú ľudia doma a výsypy sa adresne evidujú. Len 3 % domácností v Trevise pre stiesnené priestory zdieľa aj kontajner na zmesový odpad. Aj v tomto prípade je však možné získať zľavu za triedenie.
V meste bolo treba zaviesť ďalšie služby navyše. Bývalý dvojnásobný starosta Altivole v provincii Treviso a dnes prezident Contariny Sergio Baldin priznáva, že zber odpadu v Trevise je drahší v porovnaní s vidiekom.
V historickom centre Trevisa napríklad zvážajú kuchynský bioodpad trikrát, inde len dvakrát do týždňa. Okrem toho premáva päťkrát do týždňa v centre a časti okolo centra Trevisa takzvaný Ecobus pre tých, ktorým lepšie vyhovuje vyniesť odpad večer. Vozidlo má vopred stanovenú trasu a zastávky, na ktorých sa zdrží 30 minút. Odpad tam obyvateľ odovzdá obsluhe, výsyp sa zaznamená do databázy.
Ďalšou službou je Ecostop. Je to niečo ako mobilný kontajner, ktorý premáva dvakrát do týždňa a robí hodinové zastávky na dvoch trasách, kde je taktiež možné odovzdať odpad pracovníkovi Contariny.
Okrem služieb navyše bola zavedená aj pokuta navyše. Tentokrát ale šlo o iniciatívu starostu Maria Conteho, a to pre koše zabudnuté na uliciach. V niektorých častiach mesta zostávali podľa neho vyložené celé dni a náhodní okoloidúci ich využívali na to, aby sa zbavili svojho odpadu. Šíril sa odtiaľ zápach, hlavne v horúcich dňoch. Minulý rok starosta vydal dočasnú vyhlášku s platnosťou do konca decembra. Hrozila podľa nej pokuta 25 až 500 eur pre toho, kto nechá svoju nádobu na ulici 24 hodín po vyprázdnení. Pri mojej návšteve však nejaký príliš nápadný neporiadok či zápach nepozorujem. Pýtam sa na vyhlášku aj Márie Hinnerovej. Nevie o nej a ani nemá pocit, že by v meste boli v tomto smere problémy.
Kde končí vytriedený odpad?
Systém postupne prinášal výsledky a ľudia produkovali čoraz menej zmesového odpadu. Kedysi ho bolo treba zvážať raz týždenne. Pred 15 rokmi prešli na frekvenciu raz za dva týždne. „Teraz premýšľame, že zredukujeme zvoz zmesového odpadu a navýšime zvozy papiera,“ hovorí Manola Artuso, manažérka z riadiaceho oddelenia. V Trevise v roku 2022 ľudia vytriedili 86,8 % odpadu. Priemer za všetkých 49 obcí je takmer 90 %.
Čo sa deje ďalej s týmto starostlivo vyseparovaným odpadom?
Čakačka na kompost z bioodpadu
Pridávam sa k delegácii expertov z Južnej Ameriky, ktorá prišla na exkurziu do prevádzok Contariny. Mimochodom v septembri boli na podobnej návšteve zástupcovia slovenských a českých samospráv.
Vchádzame do obrovskej krytej haly a do nosa nám udrie typický pach. Sme v kompostárni. Kuchynský bioodpad a zelený odpad zo záhrad, ktoré tvoria niečo vyše 30 % vyzbieraného komunálneho odpadu, tu mixujú v určitom pomere a potom smerujú do susednej bioplynovej stanice. Je nová, funguje len pol roka a financovaná bola z talianskeho Plánu obnovy a odolnosti. Bez prístupu kyslíka tam vzniká bioplyn, ktorý dočisťujú na biometán. Časť využívajú po stlačení ako palivo pre zhruba 200 z vyše 650 smetiarskych áut. Časť chcú vtláčať do plynovodnej siete ako náhradu fosílneho zemného plynu.
V bioplynovej stanici vzniká tekutý digestát. Ten vracajú späť do kompostárne a po zmiešaní so zeleným bioodpadom zo záhrad a parkov vzniká kompost.
Na Slovensku sa kompostárne často boria s tým, že ľudia do bioodpadu hádžu aj to, čo tam nepatrí, napríklad plasty. Výsledný produkt potom nie je kvalitný. Contarina takýmto komplikáciám nečelí. Zber bioodpadu zavádzali postupne a kontinuálne robili osvetu. „Nečistoty tvoria pol percenta. Ľudia robia chyby, ale veľmi málo,“ pochvaľuje si manažér kompostárne a bioplynovej stanice Alex Minuzzo.
Marco Mattiello vysvetľuje, že pomohol aj celonárodný zákaz plastových tašiek a vreciek v supermarketoch. Keďže sú všetky kompostovateľné, neprekáža, ak ľudia zbierajú bioodpad do nich.
Kde končí nerecyklovateľný odpad?
Z kompostárne sa presúvame do prevádzky na spracovanie triedeného odpadu, ktorý sa posiela ďalej na recykláciu. Vidíme aj balíky zlisovaných PET fliaš. Kým u nás už funguje zálohový systém, v Taliansku ho nemajú a v Contarine o ňom nechcú ani počuť – finančne by stratili na predaji tohto rentabilného materiálu. Tona sa dá predať zhruba za 450 eur. Podľa Marca Mattiella plní všetkých 49 samospráv už teraz ciele zberu pre PET fľaše definované európskou legislatívou a zálohový systém nepotrebujú.
Contarina neprevádzkuje skládku ani spaľovňu. Pred rokmi polovicu firmy vlastnil súkromný investor, druhú polovicu samosprávy. Rozišli sa v deväťdesiatych rokoch v momente, keď sa nepohodli na tom, či treba postaviť spaľovňu, starostovia boli proti. Aj to je podľa Zero waste Europe jedným z vysvetlení, prečo dosahujú dnes také dobré výsledky v triedení.
Donedávna vyrábali z nerecyklovateľného odpadu takzvané tuhé alternatívne palivo (TAP) na energetické zhodnotenie. Už pár mesiacov to však nerobia. Benátsky región to už nepovažuje za strategické riešenie, navyše ich prevádzka na výrobu TAP je zastaraná a treba ju zmodernizovať. Nerecyklovateľný odpad vozia buď do spaľovne do vyše 40 kilometrov vzdialenej Padovy, alebo na skládku, ktorá je vyše sto kilometrov ďaleko. Tá druhá možnosť v roku 2022 sa týkala len 5 % komunálneho odpadu.
A koľko percent z vytriedeného odpadu sa skutočne zrecykluje? To nie je ľahké vypátrať. Contarina si dáva vypracovať analýzy. Podľa dát za rok 2021 sa napríklad materiálovo zhodnotilo až 99 % papiera, 87 % plechoviek a 90 % skla. Pri plastoch sa takto využilo 61 % odpadu, 36 % sa zhodnotilo energeticky. Zo zmesového odpadu vedeli vytiahnuť a materiálovo zhodnotiť len 0,3 %, ale 70 % sa využilo aspoň energeticky.
Nielen dobre triedia, ale celkovo vyhadzujú menej
Impozantné výsledky v triedení a recyklácii možno nie sú to najzaujímavejšie na tomto príbehu. V tejto provincii sa darí držať na uzde aj celkové množstvo vyprodukovaného odpadu, čo je pre ochranu prírody a klímy ešte dôležitejšie.
Je to prekvapivé, pretože vo všeobecnosti platí, že čím vyššie HDP, tým väčšia produkcia odpadu na hlavu. Provincia Treviso je jedným z najbohatších regiónov Talianska, napriek tomu priemerná produkcia odpadu na občana za rok 2022 je 386 kg, čo je pod priemerom Talianska (502 kg), dokonca aj pod priemerom Slovenska (v roku 2021 to bolo podľa Eurostatu 497 kg). Prečo je to tak?
„Nemám na to vedeckú odpoveď,“ hovorí Marco Mattiello. Časť vysvetlenia podľa neho tkvie zrejme v tom, že 10 % obyvateľov kompostuje bioodpad doma a predchádza tak vzniku odpadu. Áno, majú aj čierne skládky. Približne raz mesačne nejakú nájdu. Je to však len 108 gramov na obyvateľa za rok, aj vďaka spomínanému fixnému poplatku. Zrejme to teda nebude o tom, že by odpad zo štatistík mizol práve na nelegálnych skládkach.
Ďalším vysvetlením by mohla byť kontinuálna osveta. Contarina vydáva časopis, organizuje dni otvorených dverí, ktoré tento rok navštívilo okolo 2000 ľudí. Vytvorili aplikáciu, ktorú si stiahlo 20 500 užívateľov. Vytvorili 30 vzdelávacích modulov pre deti vo veku od šesť do osemnásť rokov. Spoločnosť trénuje mimovládky, ktoré potom obchádzajú školy v regióne. Mária Hinnerová potvrdzuje, že aj jej deti prešli týmto vzdelávaním a medzi prvé školské výlety patrila práve návšteva v odpadovej spoločnosti.
Partneri
