Menej fosílneho plynu z Ruska? Pomôžu aj šupy z ovocia či zvyšky z večere

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Fermentory bioplynových staníc sú z veľkej časti betónové stavby, ale vnútri sú plné života. Výroba bioplynu stojí totiž na práci rôznych baktérií, ktoré bez prístupu vzduchu rozkladajú biomasu. Často ich „kŕmia“ silážnou kukuricou, ktorá bola pestovaná len na tento účel. 

Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie tvoria energetické plodiny v priemere 60 % vstupných surovín v bioplynkách. Je to jednoliata, technologicky bezproblémová surovina, s ktorou sa im dobre pracuje. 

Ekologickejšie je spracúvať rôzne druhy bioodpadov z poľnohospodárskych družstiev, potravinárskeho priemyslu či z reštaurácií a školských jedální. 

Ale aj kuchynský bioodpad od obyvateľov miest. Je to však rôznorodý a na spracovanie, ako aj koordináciu dodávok zložitejší materiál než siláž. Bioplynky od neho odrádza viacero bariér. 

V poslednom čase sa ale objavuje nová motivácia, prečo sa preorientovať na odpad, aj ten kuchynský. 

Zelená náhrada zemného plynu, na ktorej sa dá zarobiť

Európska legislatíva tlačí na dekarbonizáciu v odvetviach, ktoré využívajú zemný plyn. A preto vzniká dopyt po zelenšej alternatíve. Bioplynové stanice ju vedia ponúknuť, ak zainvestujú do technológií na dočistenie bioplynu. Odstránia sa pritom látky ako oxid uhličitý a zostane biometán, ktorý má kvalitu zemného plynu. 

Čím menej siláže a čím viac odpadov na jeho výrobu použijú, tým zelenší a hodnotnejší certifikát dostanú a lepšie zarobia. Podľa európskej legislatívy patrí kuchynský bioodpad popri hnoji či kaloch z čistiarní odpadových vôd medzi suroviny na výrobu pokročilých biopalív. 

Nejde teda len o cenu samotnej komodity, ktorá je rovnaká ako pri fosílnom zemnom plyne, ale aj o záruky pôvodu obnoviteľného plynu. Ich ceny sa podľa štatistík pohybujú medzi 25 až 100 eurami za megawathodinu. „V hornej polovici intervalu sú práve ceny pokročilých biopalív,“ uviedol Július Roth z SPP-distribúcia. Spoločnosť v roku 2023 spustila register obnoviteľných plynov.

Biometánky môžu biometán vtláčať do plynárenskej siete, ak je poruke. Alebo ho môžu po úprave predávať ako CNG či LNG. V tej forme ho využijú napríklad kamióny či autobusy ako palivo. Rôznych bioodpadov však vzniká limitované množstvo a biometán tak môže byť len jedným z viacerých dekarbonizačných riešení.

Na Slovensku zatiaľ funguje len jedna biometánová stanica – v Jelšave. Transformácia bioplynky na biometánku je nákladná, stojí zhruba 2 milióny eur. Vďaka Plánu obnovy sa do tejto investície pustí ďalších 10 slovenských bioplyniek. Dostali na to dotácie vo výške v rozmedzí od 1,1 po 1,5 milióna eur. 

Pre biometán cúvajú od siláže

Pomoc prišla v čase, keď je budúcnosť bioplyniek na Slovensku neistá. Teraz fungujú tak, že z bioplynu vyrábajú elektrinu a teplo. Vznikali s vidinou toho, že im štát garantuje na 15 rokov zvýhodnené výkupné ceny elektriny, lenže tie sa dlho neindexovali. Navyše, pätnásťročná lehota onedlho uplynie a budú odkázané na podstatne nižšie trhové ceny elektriny. 

Z Plánu obnovy mohli čerpať na modernizáciu alebo rovno prestavbu na biometánky. Práve v druhej možnosti vidia niektorí cestu, ako prežiť na trhu. „Bez toho skrachujete, zavriete bufet, to nemá ekonomiku,“ myslí si Viktor Hegedüš z bioplynovej stanice v Ožďanoch, jednej z tých, ktoré dostali podporu na transformáciu na biometánku a ktoré sme oslovili. Dopĺňa, že z cielene pestovaných plodín, ktoré dnes tvoria 90 % vstupných surovín, chcú prejsť na maštaľný hnoj, kurací trus a močovku ošípaných. Získajú potom viac na zelených certifikátoch. 

Viaceré z desiatky bioplyniek, ktoré dostali z Plánu obnovy podporu na prebudovanie na biometánky nám deklarovali, že plánujú znížiť využívanie siláže a viac sa zamerať na odpady či hnoj. Časť z nich už dnes siláž využíva len minimálne alebo vôbec. 

Nakŕmi biometánky aj odpad z našich hnedých košíkov?

Zaujímali sme sa špecificky o kuchynský a reštauračný biologicky rozložiteľný odpad zo samospráv. Od roku 2021 sa musí povinne zbierať, ale miestami chýbajú kapacity na jeho spracovanie. Potreba ešte narastie, keď sa Slováci v triedení časom zlepšia. Tento odpad treba rozomlieť na frakciu 12 milimetrov a zohriať ho aspoň na 70 °C po dobu jednej hodiny, aby sa zničili patogény. Máloktorá kompostáreň či bioplynka má na túto hygienizáciu technológiu. 

Práve budúce biometánky by však mohli mať o tento typ odpadu záujem, vzhľadom na vysoké ceny certifikátov biometánu z kuchynského bioodpadu.

Tri z desiatky podporených staníc už teraz spracúvajú kuchynský a reštauračný odpad. Ďalšie tri sa vyjadrili, že by to v budúcnosti chceli v nejakej miere robiť tiež, napríklad stanica v Borcovej neďaleko Martina. Biometánka v Novej Vsi nad Žitavou bude môcť využiť hygienizačnú jednotku susednej bioplynovej stanice, ktorú obstarajú taktiež vďaka Plánu obnovy. Dve stanice týmto smerom neuvažujú – sú na vidieku, príliš ďaleko od mestských zdrojov kuchynského bioodpadu.

Pre stanicu v Huncovciach by bol takýto odpad komplikáciou. Digestát, teda hnojivo, ktoré tam vzniká, používajú totiž v ekologickom poľnohospodárstve. Povolenie na to im vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a ten prísne kontroluje, z čoho sa hnojivo vyrobilo. Nemôžu používať ani hnoj z priemyselného chovu, nieto ešte odpady. V európskej legislatíve síce existuje výnimka na odpad z domácností, ktorý sa triedil pri zdroji. Problém je, že ľudia hádžu do hnedých nádob všeličo, aj to, čo tam nepatrí, vysvetľuje manažér stanice Michal Čarák.

Vyrábať biometán chcú aj ďalší

Okrem toho, štátny SPP a rakúska odpadová firma Brantner spolu dokončujú projekt v Nových Zámkoch, ktorý bude spočívať okrem iného aj vo výrobe biometánu z komunálneho bioodpadu. Časť závodu chcú spustiť už tento rok v júni, ale bioplynovú prevádzku až v roku 2027, informuje Martin Kečkéš, konateľ spoločnej firmy oboch partnerov. 

Rozbehnuté majú aj ďalšie dva projekty v Martine a Poprade. Proti prevádzke pod Tatrami vznikla petícia. Uvažujú aj o ďalšom projekte na Gemeri. Podľa medializovaných informácií sú v hre lokality v Lučenci, čo už je mimo Gemera, aj Hnúšti. V druhom z miest už ľudia spísali petíciu.

Jerguš Vopálenský z SPP-distribúcia hovoril vo februári tohto roka v podcaste Otvorene o plyne o tom, že vznikajú aj čisto komerčné projekty zahraničných investorov. „Môžem povedať, že z Česka skúpili významné počty bývalých bioplynových staníc a vo veľmi krátkom čase ich plánujú konvertovať na výrobu biometánu,“ zmienil sa v podcaste. Keď sme sa pýtali na detaily, SPP-distribúcia sa k rokovaniam s potenciálnymi prevádzkovateľmi nechcela vyjadrovať. 

Momentálne majú uzavretých ďalších päť zmlúv o pripojení okrem už zmieňovanej stanice v Jelšave, ďalšie sú v procese uzatvárania.

Slovenský biometán končí v zahraničí

Slovensko chce podľa ministerstva hospodárstva do roku 2030 produkovať 300 miliónov m3 biometánu ročne, čo zodpovedá približne 6 % súčasnej spotreby zemného plynu. Momentálne však slovenský biometán smeruje hlavne do zahraničia. Podľa Rotha sa záruky, teda doklady o tom, že plyn bol vyrobený z obnoviteľných zdrojov, od nás exportujú hlavne do nemeckého registra.

Biometán skupujú dodávatelia, ktorým európska legislatíva určuje povinný podiel biozložky v plynných palivách, ako vysvetlil Jerguš Vopálenský z SPP-distribúcia v podcaste Otvorene o plyne. Za nesplnenie im hrozia vysoké pokuty. 

Svoje dekarbonizačné ESG ciele majú podľa neho aj nadnárodné firmy, ktoré taktiež majú záujem o zelený plyn. Ďalším faktorom sú napríklad teplárne. Tie musia zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie. Ak doteraz spaľovali zemný plyn, ozeleniť ho môžu výmenou jeho časti za biometán. 

Podľa Rotha sa minulý rok na Slovensku uplatnili záruky v sektore palív v doprave. V minulosti, ešte pred spustením registra, to bol sektor výroby tepla a chladu.

Partneri