Recyklácia textilného odpadu v samosprávach: legislatíva spí, pomáhajú swapy

Slovo má: 

Zuzana Čachová, na Mestskom úrade v Trenčíne pôsobí ako špecialistka na odpadové hospodárstvo a životné prostredie, aktuálne tiež ako expertka Únie miest Slovenska. V pracovných skupinách MŽP SR rieši problematiku odpadového hospodárstva a cirkulárnej ekonomiky. 

Mária Wagingerová, expertka ÚMS pre vzdelávanie, členka pracovných skupín pre oblasť školstva a sociálnych vecí a poslankyňa za mesto Pezinok. Venuje sa edukácii mladých ľudí v oblasti Fast fashion a vplyvu na životné prostredie – so samosprávami, s dobrovoľníkmi a Ekocharitou organizuje celomestské swapy. 

Zabezpečenie odpadového hospodárstva je povinnosťou každej samosprávy. K recyklácii komunálneho odpadu pribudol od 1. januára 2025 aj zber a recyklácia textilného odpadu. Prečo vznikla táto povinnosť a ako to fungovalo doteraz?

Zuzana Čachová: Už niekoľko rokov pred prijatím tejto povinnosti sa triedený zber textilu v mnohých samosprávach dobrovoľne vykonával, z pohľadu praxe a skúseností to nie je úplne neznáma aktivita. Textil sa v mestách zbieral najčastejšie prostredníctvom špeciálnych kontajnerov či sociálnych šatníkov, bazárov a swapov, pričom tieto formy zberu boli zamerané na ešte použiteľný textil. 

Rýchlo rastúce objemy textilného odpadu, rôznorodosť materiálov, ťažká spracovateľnosť a prevažné ukladanie tohto odpadu na skládku viedli k potrebe nastaviť legislatívne pravidlá pre túto oblasť a triedený zber textilu sa stal povinný. Vzhľadom na nedostatočnú legislatívu však zber nefunguje tak, ako by mal. V praxi sa javí najefektívnejšie uložiť povinnosti a zodpovednosť výrobcom textilu, aby primárne cítili ťarchu za to, čo uvádzajú na trh a vykonávali potrebné opatrenia. Verím, že systém sa podarí čoskoro nastaviť. Cieľom je predchádzať vzniku tohto odpadu, vyrábať recyklovateľné produkty, znižovať environmentálnu záťaž v dôsledku veľkých množstiev ukladaných na skládku, podporiť cirkulárnu ekonomiku a zvýšiť triedenie komunálneho odpadu. 

Ako sa mestám darí vysporiadať sa s touto výzvou? Existujú už dáta, ktoré môžu aktuálny stav zberu a recyklácie bližšie ilustrovať? 

Zabezpečenie triedeného zberu textilu v súčasnosti predstavuje pre mestá veľkú výzvu. Chýbajúca infraštruktúra, nedostatočné kapacity vhodných spracovateľov, nejasná legislatíva, ako i nákladovosť tejto služby ovplyvňujú zmysluplnosť celej tejto činnosti. Legislatíva neukladá presný rozsah, ktorý treba pre tento triedený zber zabezpečiť, preto závisí od samospráv, akým spôsobom a v akom rozsahu s ohľadom na finančné a technické možnosti sa s touto povinnosťou vysporiadajú. Splnením zákonnej povinnosti je aj napr. vykonanie len jedného zberu v roku. Doterajšie štatistiky u nás vykazujú množstvo vytriedeného textilu z domácností na úrovni 8 až 9 tis. ton ročne. Odborné predpoklady hovoria, že jeho reálne množstvo sa môže pohybovať až okolo 80 až 100 tis. ton ročne. 

Ako mesto zapája obyvateľov do tejto novej povinnosti? Čo v praxi funguje a naopak, kde sú najväčšie bariéry? 

Slovenské mestá zapájajú obyvateľov do tejto aktivity rôznymi spôsobmi, závisí to od zavedených foriem zberu aj od spolupráce so zberovými spoločnosťami. Na šírenie informačnej kampane o význame triedenia textilného odpadu sa najčastejšie využívajú mestské noviny, miestny rozhlas, webové stránky či sociálne siete. Zaužívané formy zberu okrem rozmiestnených kontajnerov sú aj organizované sezónne zbery v kultúrnych domoch, zberné dvory či charitatívne zbierky. V praxi celkom dobre funguje využívanie vytriedeného textilu, ktorý spĺňa požadované kritéria, na opätovné použitie alebo iné zhodnotenie. Najväčšími bariérami sú slabá kvalita vyzbieraného textilu, chýbajúce spracovateľské kapacity, nedostatočná legislatíva aj nízky dopyt po recyklovaných výrobkoch. Tiež finančná nákladovosť tejto služby, ktorá sa aktuálne pohybuje od 100 do 250 eur za tonu vyzbieraného textilu. Problematickým ale ostáva nevyužiteľný odpad z textilu. Chýbajú alternatívy na jeho spracovanie a zhodnotenie.

Téma textilného odpadu dnes nie je nová. Venujú sa jej odborníci, organizácie aj jednotlivci, ktorí zvyšujú povedomie o negatívnych následkoch na životné prostredie, klimatickú zmenu, ale aj na ľudské práva a zdravie. Ako sa dnes mení vnímanie týchto súvislostí?

Mária Wagingerová: Keď som v roku 2020 začala spoluprácu s organizáciou Ekocharita, ktorá sa venuje zberu textilu, textilného odpadu a edukácii detí a mladých ľudí, mojím prvotným cieľom bolo znížiť množstvo textilu v komunálnom odpade, ktorý tvoril významnú zložku v našom meste. Ale zároveň som si ako pedagogička uvedomila, že bez osvety a edukácie to nepôjde. Najlepšie formovateľnou a zároveň aj najviac motivovanou skupinou sú práve mladí ľudia. Vzdelávací projekt Ekocharity bol presne tou platformou, ktorá ma nadchla. Stala som sa lektorkou a organizátorkou celomestských swapov nielen v našom meste, ale aj v rámci Slovenska a dokonca aj v Čechách. Na začiatku bolo vidieť, že mladá generácia nevnímala dopady fast fashion tak negatívne ako dnes. Aj tých pár študentov sa hanbilo priznať, že nakupujú v second handoch, alebo si oblečenie vymieňajú a predávajú medzi sebou. Dnes je situácia úplne iná. Hrdo sa hlásia k swapovaniu, nákupu v „sekáčoch“ či cez Vinted. Verím, že k tomu prispela aj masívna kampaň, ktorú robíme v rámci škôl, ale aj mnohé známe osobnosti, ktoré sú pre mladých inšpiráciou. 

Venujete sa vzdelávaniu žiakov základných a stredných škôl v tejto téme. Čo dnes najviac ľudí  a mladú generáciu zvlášť motivuje k zmene správania a návykov, a čo už nie sú ochotní akceptovať? 

Mnohí mladí ľudia vedia o klimatickej kríze a znečisťovaní životného prostredia oveľa viac než staršia generácia. Niečo sa naučia v škole alebo individuálne, cestujú, sledujú a počúvajú rôznych influencerov, ktorí sa téme venujú. Uvedomujú si, že musia a aj môžu niečo zmeniť, a že zmena musí prísť od nich. Napríklad tlak na dovozcov a predajcov oblečenia, aby im záležalo na tom, kde, v akých podmienkach a s akými následkami sa vyrába oblečenie a kde končí, keď ho už nenosíme. Mladá generácia rozmýšľa viac globálne ako my. Niektorí už vedome odmietajú oblečenie (a nielen to) od značiek, ktoré porušujú princípy udržateľnosti. No uvedomujem si, že je to stále len kvapka v mori a bez účinnej zmeny legislatívy a zmeny nášho nadmieru konzumného života to nepôjde. Dodáva mi to motiváciu a zmysel v tejto práci. 

V čom vidíte kľúčovú úlohu miest a obyvateľov v tejto téme v najbližšom období?

Mrzí ma, že nám stále chýba celková koncepcia odpadového hospodárstva na Slovensku. Legislatíva zaostáva a aj mestá, ktoré boli pripravené na zmeny, nemôžu ísť do zodpovedného prístupu naplno. Nemáme stále doriešené kam s textilným odpadom a ako ho na 100 % využiť. Aktuálne najväčší prínos vidím vo výmene oblečenia v swapoch, kde dokáže veľké množstvo textilu cirkulovať a poslúžiť novým majiteľom. V Pezinku robíme ročne 3-4 swapy, na ktorých sa vyzbiera a nových majiteľov nájdu dve až tri tony oblečenia. Obrovským problémom so sekundárnymi následkami je však rastúci nákup cez čínske internetové stránky (napr. SHEIN, TEMU). Sekundárnym problémom ostáva aj množstvo plastu a kartónu, s ktorým musia mestá zápasiť. Bez zmeny legislatívy a prísne nastavených pravidiel si s tým samosprávy neporadia. Dovtedy im zostáva robiť kampaň a osvetu medzi svojimi obyvateľmi a šíriť povedomie o tejto problematike. Textilný odpad je súčasťou každodenného života a potrebuje zmenu od neudržateľného k zodpovednému systému. 

Táto rubrika vznikla v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť jej pilotného komunikačného projektu – Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou.

Partneri