Žiť ekologicky znamená stavať v meste
V bežnom živote sa snažíme znižovať svoju environmentálnu stopu, redukovať odpad, kupovať si rozložiteľné obaly, neplytvať. Ekológiu by sme ale mali presadzovať aj pri budovaní mesta. Revitalizácia nevyužitých území v ňom životnému prostrediu prospeje viac ako stavať na zelenej lúke. Opustených plôch s potenciálom využitia je len v Bratislave vyše 130.
Vychodené chodníčky a zarastené koľajisko na bratislavskej Filiálke lemujú novostavby s bytmi za dvestotisíc eur. Zaburinené nevyužité územie končí vedľa budúceho veľkolepého kultúrneho a kongresového centra na Trnavskom mýte. Ako je možné, že pozemky v centre miest, kde je tlak na výstavbu taký veľký, ostávajú nevyužité?
• Pojem brownfield v súčasnosti nie je ani v SR ani v EÚ zadefinovaný. Bratislavská štúdia brownfieldov ich definuje ako “opustené, nedostatočne využívané alebo prázdneúzemia, ktoré môžu, ale nemusia mať ekologickú záťaž, na ktorých ich predchádzajúce využitie skončilo a trhnebol schopný (bez nejakého druhu intervencie) dať impulz ana jeho znovu využívanie”. Brownfieldy, ktorými sa zaoberajú, sa nachádzajú v urbanizovanom prostredí, majú viac ako 0,5 hektára a sú nevyužívané viac ako 2 roky.
Účel, na ktorý môžeme využiť mestské priestory, definuje územný plán. Pri územiach, ktorých pôvodná funkcia stratila opodstatnenie a aj ekonomický zmysel, plán niekedy nestihne zmeniť využitie a pozemok sa nemôže transformovať na iný účel. Ostávajú ležať ladom, aj keď by mohli slúžiť na výstavbu bytov, občianskej vybavenosti alebo verejných priestorov.
Areály chátrajú aj kvôli nevyjasneným vlastníckym vzťahom, zmenám majiteľov, reštitúciám a privatizáciám. Pri niektorých, najmä verejných majetkoch, chýba spoločenská a politická dohoda, čo by sa s nimi malo udiať. Územia, ktoré sú navyše poznačené environmentálnymi záťažami, je príliš nákladné obnoviť.
Opustené, nedostatočne využité alebo prázdne priestory v meste, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu a trh nebol schopný dať impulz na znovuvyužitie, nazývame brownfieldy. Prázdnymi miestami na mape mesta by sme sa mali zaoberať najmä preto, že blokujú rozvojové rezervy, ktoré by mohli byť využité pre efektívnu a rentabilnú výstavbu. Tá v mestách, ktoré sa rapídne rozrastajú, chýba, čo nepomáha ani dostupnosti bývania.
Brownfieldy predstavujú potenciálne nielen environmentálnu, ale aj ekonomickú záťaž, plynúcu z nevyužitých príležitostí.
Brownfieldy, ako ich vnímame v súčasnosti, tvoria zväčša priestory priemyselnej výroby alebo infraštruktúry. Sú to napríklad staré výrobné areály, ktoré stratili svoj účel. Boli svedkami konca priemyselnej revolúcie, zmeny charakteru výroby aj práce a technologického pokroku. Priemyselné brownfieldy sa nachádzajú najmä v mestách so silnou tradíciou priemyslu, akým bola aj Bratislava. Svedčia o tom areály Matadorky, Smaltovne alebo už zdevelopované Mlynské Nivy či stará Cvernová továreň.
Postupom času sa však objavujú aj brownfieldy z obdobia po druhej svetovej vojne. Socialistické komplexy Slovenskej televízie v Mlynskej doline alebo Istropolisu na Trnavskom mýte majú len niekoľko desiatok rokov, ale dajú sa označiť za nefunkčné územia, ktoré stratili svoju funkciu a bránia rozvoju mesta smerom dovnútra.
Zvyšovanie hustoty mesta je efektívnejšie ako rozlievanie smerom von
Vplyvom globalizácie, urbanizácie aj regionálnych rozdielov sa do miest sťahuje stále viac obyvateľov, ktorí tu chcú bývať, využívať služby a pracovať. Dopyt po nových mestských štvrtiach sa zvyšuje, mestá rastú rýchlym tempom. Mestské aglomerácie sa preto rozlievajú za svoje hranice, aj napriek tomu, že v ich vnútri je ešte veľa spiacich miest.
Odborníci sa zhodujú, že zahusťovanie existujúcich miest je prospešnejšie, ako budovanie riedko zastavaných štvrtí na okrajoch miest. Kompaktné mesto využíva menej energie na presun ľudí, energií alebo tovaru, je vhodné na rozvoj hromadnej alebo cyklistickej dopravy. Pôda je napriklad pri blokovej zástavbe so živým parterom využitá efektívnejšie ako pri dlhých uliciach rodinných domov alebo veľkých obchodných domoch.
Hustejšie mesto je priateľskejšie k životnému prostrediu, ak je postavené s rozumom
Aj zahusťovať však treba s mierou. Ak na pozemkoch v meste totiž staviame príliš vysoké stavby, spotreba energie, ktorú použijeme na výstavbu nových výškových budov, prevyšuje úspory energie, ktoré vyplývajú z ich výhodnej polohy v hustej zástavbe. Zastavaním celých pozemkov tiež môžeme stratiť miesto pre zeleň a prirodzené vsakovanie dažďovej vody. Zahusťovanie preto nie je jedinou odpoveďou, ako urobiť mestá klimaticky odolné a sociálne spravodlivé. Nové developmenty, ktoré nie sú vybudované ako inkluzívne, neobsahujú kapacity dostupného bývania či infraštruktúry, nemajú v riešení sociálnych problémov rastúcich miest skoro žiaden prínos. Neprinášajú totiž sociálny mix a neriešia dostupnosť bývania.
• Cirkulárna ekonomika (obehové hospodárstvo) sa zakladá na využívaní dostupných zdrojov environmentálne a ekonomicky udržateľným spôsobom. Obehové hospodárstvo počíta s minimalizáciou odpadu a obmedzovaním zdrojových vstupov za účelom ochrany životného prostredia a znižovania našej závislosti od prírodných zdrojov (podľa ewia.sk)
• Greenfield, stavba, ktorá vzniká na doposiaľ nezastavanom území mimo mesta, je opakom slova brownfield - znečisteného areálu, určeného na sanáciu v mestskej štruktúre.
Ekologickejšie je brownfield nezbúrať, ale využiť, čo ponúka
Na nevyužité stavby alebo areály v meste môžeme nazerať aj cez cirkulárnu ekonomiku. Rovnako, ako sa snažíme zamedziť spotrebe nových výrobkov a materiálov pri nakupovaní, by sme sa mohli pozerať na územný rozvoj. Búranie stavieb, aby sme na ich mieste postavili nové, má vyššiu environmentálnu stopu, ako revitalizácia existujúcich budov.
Nebúranie neznamená len zníženie množstva stavebného odpadu a jeho transportu na skládku. Je to tiež ochrana pamäti miesta a jeho identity. Aj keď pre investorov tento proces nemusí byť lacnejší, prínosom môže byť aj získaná originalita riešenia. No aj keď je verejná požiadavka na zachovanie pamäti miesta alebo kultúrneho dedičstva vysoká, stopy priemyselnej histórie sú na Slovensku chránené len z hľadiska pamiatkovej starostlivosti, a nie kvôli zisku z pridanej kultúrnej hodnoty alebo ohľaduplnosti k životnému prostrediu.
Oproti revitalizácii brownfieldu je v našom kontexte jednoduchšie a menej nákladné stavať na zelenej lúke. Revitalizovať brownfield môže znamenať dlhý legislatívny proces od zmeny využitia v územnom pláne, cez vyriešenie vlastníckych vzťahov až po fyzickú dekontamináciu poškodených území. To odrádza investorov a, žiaľ, spôsobuje nedostatočné využitie súčasného mestského priestoru a metaforické pretekanie organizmu mesta ďaleko za jeho hranice.
Neatraktívne lokality potrebujú pomoc štátu
Kým atraktívne lokality je schopný regenerovať realitný trh, menej zaujímavé lokality potrebujú verejnú podporu. Najmä tie poznačené environmentálnymi záťažami nie je trh schopný regenerovať bez štátnej intervencie. Na rozdiel od Českej republiky u nás priame investície do revitalizácie brownfieldov, okrem sanácie najrizikovejších environmentálnych záťaží, zatiaľ neexistujú.
Snáď okrem regiónu hornej Nitry však zatiaľ nie sme svedkami cielenej regenerácie brownfieldov zo strany štátu alebo budovania verejno-súkromných partnerstiev. Nevyužívaným majetkom sa začínajú progresívnejšie venovať niektoré vyššie územné celky, zväčša však ide o budovy, a nie o celé areály. Trnavský samosprávny kraj sa téme nevyužitého majetku venuje v publikácii Nepredať! Zveľadiť!, ktorú pripravili s Nadáciou Cvernovka. Tím ľudí a vlastnú stratégiu na zaobchádzanie s nevyužívaným majetkom má aj Banskobystrický samosprávny kraj.
Problematikou obnovy nevyužívaných území v mestách sa zaoberá Slovenská agentúra životného prostredia aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Zatiaľ však len v rovine analýz a mapovania. V prieskume medzi zástupcami samospráv napríklad zistili, že krajom by k revitalizácii brownfieldov pomohol lepší právny rámec, možnosť daňovo znevýhodniť nevyužívané nehnuteľnosti alebo vyvlastniť majetok, o ktorý sa nikto nestará. Z pohľadu miest by pomohla finančná podpora na výkup, projektovú dokumentáciu a revitalizáciu brownfieldov. Potrebná je aj evidencia nevyužívaných území a ich propagácia na ekonomické zhodnotenie zo strany štátu. Mapovanie nevyužívaných budov začala iniciatíva Spiace miesta. Svoje brownfieldy si mapujú aj samosprávy. Očakávajú sa totiž dotácie z Európskej únie zamerané na regeneráciu a obce by mali mať nachystané investičné zámery.
Aj Mesto Bratislava začalo s evidenciou degradovaných území. V minulom roku vydali urbanistickú štúdiu Brownfields, ktorá by mala slúžiť ako podklad pre nový územný plán. Na území hlavného mesta zmapovali 131 brownfieldov na ploche 629 hektárov, čo je asi rozloha Lamača. Prestavbové zóny, vytipované v štúdii, by mohli dostať v územnom pláne zelenú pre iné využitie, napríklad pre nové mestské štvrte. Tie vo verejnom vlastníctve by mohli mestu poslúžiť ako rozvojové plochy na projekty dostupného bývania.
Príležitosti na nové scenáre
Možno brownfieldy vnímať v kontexte mesta nielen ako stratu, ale aj ako príležitosť? Na viacerých územiach, ktoré dnes vyzerajú opustene, pôsobia rôzne prírodné aj ľudské ekosystémy. Neformálne aktivity obyvateľov, ale aj invázne rastliny a biokoridory skúmali na bratislavskom Lide na Seminári urbánnej imaginácie alebo kolektív Spolka v okolí rieky Hornád v Košiciach v rámci letnej školy. Územia v meste, ktoré nie sú poznačené výstavbou, nám dokážu poskytnúť priestor na premýšľanie nad alternatívnou budúcnosťou aj v súvislosti s klimatickou zmenou.
Revitalizácia brownfieldov prináša pozitíva v budovaní kompaktného mesta, atraktívnejších susedstiev alebo zneškodnení záťaží, no predsa sa musíme pýtať pre koho sú nové susedstvá budované a či kapacity, ktoré tu vzniknú, budú naozaj slúžiť ako protiváha rozrastania mesta smerom von? V metropolách máme skôr skúsenosť, že developmenty luxusných bytov, postavené na plochách bývalých brownfieldov bez regulácie mestom, neprispievajú ani napríklad k riešeniu krízy bývania. Rozhodujúce teda je, či na miestach prázdnych areálov vytvoríme dostupné byty, občiansku vybavenosť a kvalitné verejné priestory pre obyvateľov mesta, alebo len investičné príležitosti.
13. SEPTEMBER 2021
Text: Lívia Gažová
Fotografie: Ľubo Baran a Matej Hakár
Téma prvého vydania vznikla v spolupráci s občianskym združením Spiace miesta
Hlavný partner vydania Spiace miesta
Partneri vydania Spiace miesta
Mediálni partneri vydania Spiace miesta
