Perináky neberie, postele z hotela sú pre ňu spásou. Ako funguje nábytková banka?

Pavla Lényiová

• V Cirkulárnom meste kolujú zdroje, materiály, výrobky aj energia. Brownfieldy sa recyklujú na nové štvrte, autobusy jazdia na plyn z bioodpadu, starý nábytok končí v reuse centre. Výrobky sa udržiavajú čo najdlhšie v obehu, šetria sa prírodné zdroje, eliminujú emisie. V tejto rubrike v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky sledujeme tému cirkulárnych miest a ukazujeme, aké systémové zmeny potrebujeme zaviesť na Slovensku.

Česká republika má 14 krajov a v šiestich z nich už nábytková banka funguje. Tá juhočeská je špecifická tým, že vznikla odčlenením od českobudějovického centra opätovného použitia Kabinet CB, za ktorým stojí taktiež Dana Kalistová. Ich príklad ukazuje, ako sa môžu takéto inštitúcie dopĺňať.

Z voľnočasovej charity sociálny biznis

Pôvodne bola novinárkou, neskôr pôsobila v marketingu v oblasti sociálnych služieb. V práci bola v kontakte s rodinami v núdzi či so seniormi*kami a vo voľnom čase organizovala materiálnu pomoc pre ľudí v ťažkostiach. Najprv v malom, ale časom si prizvala na výpomoc s rozvozom troch mužov z miestneho azylového domu, až si musela prenajať malý sklad, lebo darovaných vecí bolo priveľa. Táto aktivita prerástla v roku 2019 do projektu centra opätovného použitia Kabinet CB, pre ktorý aj opustila vtedajšie zamestnanie. V centre sa predávajú veci z druhej ruky a navyše ide o sociálny podnik. Zamestnáva ľudí, ktorí sú na trhu práce znevýhodnení, napríklad kvôli duševným ochoreniam. Zisk sa nevypláca nejakým akcionárom, ale vracia sa späť do firmy a na zlepšovanie podmienok zamestnancov. Pôvodne bolo toto reuse centrum aj akousi nábytkovou bankou. „Veľmi skoro som pochopila, že tú službu treba oddeliť,“ vysvetľuje Kalistová začiatky samostatnej Nábytkovej banky Juhočeského kraja. Nebola prvou takouto inštitúciou v krajine, ale patrí medzi priekopníkov.

Stolička z druhej ruky za tisícku

Reuse centrum Kabinet CB veci predáva či prenajíma dielňu a dokáže si spolovice zarobiť na svoj chod, hoci ho stále treba aj dotovať – napríklad príspevkami od štátu na integráciu znevýhodnených zamestnancov. Zákazníkom reuse centra môže byť hocikto. Nábytkovú banku chcela Kalistová ale budovať ako bezplatnú sociálnu službu pre klientov v núdzi. Tú treba dotovať – z rozpočtu samospráv či cez nadácie a dary. A tak od roku 2021 pod jednou strechou sídlia dve prepojené inštitúcie. Reuse centrum zbiera nábytok od darcov. Ten, ktorý je ihneď použiteľný alebo si vyžaduje len drobné opravy a je vhodný pre klientov nábytkovej banky, putuje do nej. Tá Kabinetu CB za zvážanie, triedenie a skladovanie platí paušál, ale konkrétny nábytok potom už dostáva bezplatne. Podľa Kalistovej ich know how spočíva v balansovaní medzi sociálnym biznisom a charitou: „Stolička môže zdarma putovať do nábytkovej banky, ak je funkčná. Alebo ju upravíme a predáme za 200 korún v reuse centre. Alebo ju natrieme zaujímavým náterom a predáme za 1000 korún.“ Po kompletnom redizajne môže stáť taký kus dokonca aj 3000 korún, čiže približne 127 eur. Zhruba 80 % prijatého nábytku končí v nábytkovej banke, zvyšok v reuse centre. A neprekáža darcom, ak darované veci neskončia v charite, ale predávajú sa v Kabinete CB? „Problém s tým nikto nemá, pretože nám dávajú veci, ktorých sa chcú zbaviť,“ hovorí zakladateľka a dodáva, že o postupoch darcov transparentne informujú.

Tento inštitucionálny model je v Českej republike unikátny. Napríklad v Prahe reuse centrá s nábytkovou bankou spolupracujú, ale nie sú tak úzko prepojené, ako je to v prípade prevádzok v Českých Budějoviciach.

Vojna na Ukrajine im dala zabrať

Nábytková banka Juhočeského kraja pomáha mesačne v priemere 30 ľuďom. Ako určia kto je v núdzi? „Nemôže mi jednoducho zavolať nejaká pani a povedať, že potrebuje gauč,“ vysvetľuje Kalistová. Aby bolo darovanie spravodlivé, spolupracujú s neziskovkami aj so sociálnymi odbormi miest a obcí. „Oni hovoria, kto je v danej lokalite núdzny, pretože sú s ním v kontakte a sú na to odborníci.“ Tieto organizácie si platia v nábytkovej banke členský poplatok 2500 Kč (približne 106 eur) ročne a následne sa na banku obracajú so žiadosťami o materiálnu pomoc. „Dostaneme papier, že tejto osobe alebo rodine vydajte tento druh nábytku a my ho zaradíme do poradovníka a postupne žiadosti vybavujeme.“

Čítať ďalej

Práca naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným

Ich tradičnou klientelou sú matky samoživiteľky, ľudia z nízkopríjmových skupín, tí, čo sa vrátili z odvykacej liečby, majú problémy s exekúciami či sú duševne chorí. Pomáhali zariaďovať byty aj v rámci mestského projektu Housing first. Ide o vo svete osvedčený model pomoci ľuďom bez domova. Vracia ich do spoločnosti tým, že im najprv poskytne zázemie v podobe dôstojného bývania. Vďaka tomu sa im zlepší zdravotný stav a ľahšie si nájdu prácu. Počas pandémie nábytková banka pomáhala zariadiť karanténne centrum pre ľudí bez domova.

Bezprecedentný nápor zažili po vypuknutí vojny na Ukrajine. Dopyt zrazu vzrástol o 600 %. „V priebehu mesiaca sme zariadili dvadsať kompletných bytov len z vecí, ktoré mali skončiť na zbernom dvore. A boli to byty, v ktorých by sme boli schopní bývať s vlastnými rodinami,“ hovorí Dana Kalistová.

Nechcú perináky ani obývačkové steny

Kto všetko zvykne nábytok banke darovať? V prvom rade verejnosť, ale aj firmy či inštitúcie, ktoré sa potrebujú zbaviť väčšieho množstva vecí naraz, vymenúva Kalistová a dodáva: „Potrebujeme naozaj veľa nábytku a hlavne toho základného – stoly, stoličky, postele. Toho máme neustály nedostatok. Takže keď sa na nás obráti hotel, že nám dá 20 postelí, je to pre nás totálna spása.“

Mcdonaldizácia

Mesačne sa vďaka reuse centru a nábytkovej banke v Českých Budějoviciach vracia zhruba 7 až 15 ton nábytku do obehu. To nie je ani percento z celkového komunálneho odpadu v kraji, ktorého bolo v roku 2021 250 tisíc ton. No Kalistová si myslí, že toto je len začiatok a opätovné použitie vecí raz bude spoločenskou normou. V Českej republike majú dnes nábytkovú banku v šiestich zo štrnástich krajov a tieto príklady inšpirujú ďalších. Dane Kalistovej sa začali ozývať úradníci z iných krajov, ktorí by chceli rozbehnúť niečo podobné.

Aj preto sa expertka medzičasom podieľala na vzniku Českej federácie nábytkových bánk a reuse centier, ktorá združuje sedemnásť členov a zdieľa ich know how, aby nové projekty vznikali bez chýb. Kalistová sa ako predsedníčka federácie snaží o nastavenie štandardov služieb a transparentnosti riadenia nábytkových bánk. Potenciálni súkromní donori aj verejná správa vďaka tomu budú vedieť, čo od takejto inštitúcie očakávať, nech už sa nachádza kdekoľvek v krajine. „Ja tomu hovorím Mcdonaldizácia,“ smeje sa Kalistová a dúfa, že raz bude jedna banka v každom kraji.

Sieť po vzore potravinových bánk

Vo federácii na tom pracujú. Vďaka tomu, že sa združili, vzrástol ich vyjednávací potenciál, stali sa partnerom pre štát a môžu lobovať za systémové zmeny. Sú napríklad pri tvorbe legislatívy o sociálnom podnikaní alebo pravidiel pre daňové zvýhodnenie firiem, ktoré darujú nábytok. Ministerstvo životného prostredia ich prizvalo do poradných skupín pre prípravu výziev z eurofondov. Podobne ako u nás, aj v Českej republike sú vyčlenené eurofondy na reuse centrá, avšak u susedov už výzva prebieha a nábytkové banky ako špecifický druh reuse centra sa v nej explicitne zmieňujú. Podľa Kalistovej to pomôže pri nákupe zvozovej techniky či vybavení skladových priestorov, ale zatiaľ chýba podpora na samotnú prevádzku nábytkových bánk. Preto bojuje za to, aby raz boli systematicky financované zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov samospráv podobne, ako sú v Českej republike podporované potravinové banky, ktoré ľuďom v núdzi prerozdeľujú poľnohospodárske prebytky či nepredané potraviny zo supermarketov.