Lido bolo pre slečinky, petržalským chalanom patrila Pečňa
Pozrite si štyri miesta na Dunaji, ktoré sa môžu zlepšiť vďaka Plánu obnovy.
Jana Liptáková
redaktorka The Slovak Spectator
Kúsok od Mosta Lanfranconi sa nachádza prírodná štrková pláž. V lete sa tu kúpu ľudia, v zime sa tu prechádzajú a vychutnávajú si menej okukaný pohľad na Bratislavu. Vďaka projektu revitalizácie toku Dunaja v úseku medzi Devínom a Čunovom by miest, na ktorých by ľudia mali bližšie k rieke, malo byť viac.
„Dunaj má špecifické miesto v mojom srdci. Je cítiť trošku po bahne a šumivý zvuk, ktorý vydávajú okruhliaky gúľajúce sa po jeho dne, hnané prúdom vody, je pre mňa magický. Budem len rada, keď bude viac miest, na ktorých si rieku budem môcť vychutnať,“ hovorí Zuzana Vasilová, zatiaľ čo jej pes sa nadšene vrhá do dunajskej vody po hodený kus dreva.
Ministerstvo životného prostredia už vyhlásilo súťaž na vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie na revitalizáciu toku Dunaja medzi riečnymi kilometrami 1871,5 a 1855,9 medzi Devínom a Čunovom a na súvisiace práce. Po jej vypracovaní by malo nasledovať verejné obstarávanie na zhotoviteľa prác a nakoniec samotné vykonanie prác. Aby boli náklady hradené z Plánu obnovy, tak ako je plánom, mali by byť tieto práce ukončené do polovice roku 2026. Rezort je s realizáciou v sklze a je otázne, či ju stihne. Čo sa na Dunaji zmení, ak sa projekt podarí uskutočniť?
Zdravý riečny ekosystém je odolnejší k dôsledkom zmeny klímy
Revitalizácia Dunaja z Plánu obnovy vychádza okrem iného z expertnej štúdie od Metropolitného inštitútu Bratislava zameranej na úsek medzi medzi Mostom Lanfranconi a Rusovcami. Je v nej navrhnutá obnova brehov do prírodnej a prírode blízkej podoby, ako aj obnova a sprietočnenie troch bočných ramien na pravej strane Dunaja.
Vodohospodársky inžinier Martin Mišík, jeden z iniciátorov myšlienky Bratislavského Dunajského parku, vyzdvihuje tri lokality navrhnuté pre revitalizáciu. Sú to obnova brehu na niekoľkých miestach v Pečnianskom lese poniže Mosta Lanfranconi, ďalej je to rozsiahla obnova prírodného brehu a Ovsišťského ramena v oblasti okolia mosta Apollo a v chránenom území Soví les. Ďalšou lokalitou je Starý háj s obnovou prírodných brehov a sprietočnením Starohájskeho ramena.
„Pre ľudí to bude znamenať zvýšenie kvality života. Podstatne viac miest, kde budú môcť na brehoch oddychovať, kúpať sa, prechádzať sa v krásnom prírodnom prostredí, pádlovať na člnoch v ramenách,“ hovorí M. Mišík s tým, že sú to aj základné prvky zámeru Bratislavského Dunajského parku, ktorý sa pomaly, ale iste, dostáva do života.
Realizácia týchto revitalizačných opatrení prispeje tiež priaznivo k prispôsobeniu sa na očakávané vyššie povodňové prietoky v budúcnosti. „Pre prírodu to bude znamenať rozšírenie a skvalitnenie priestoru pre život rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov, tých pôvodných dunajských. Ryby sa dokážu rozmnožovať na miestach s obnovenými štrkovými brehmi a plážami, v bočných ramenách dokáže dorastať rybia mlaď. Keď bude riečny ekosystém zdravý, bude aj odolnejší k dôsledkom zmeny klímy,“ hovorí M. Mišík.
Miesta navrhnuté na revitalizáciu
Pečniansky les a obnova jeho brehov
Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Zaujímavosťou je, že kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, ktorých pozostatky sú dodnes rozpoznateľné. Vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Špecifikom sú aj pamiatky na búrlivé vojenské obdobie tejto pohraničnej zóny ako napríklad malá zemná pevnosť z čias napoleonských vojen alebo niekoľko železobetónových bunkrov. Nachádzalo sa tu aj rameno, v minulosti využívané na rekreáciu.
„Dve generácie starých Petržalčanov, predvojnové a povojnové, ak sa vracajú do detstva a rokov mladosti, v jednom sa zhodujú: Najlákavejším priestorom pre mladých ľudí v celej Petržalke bolo v lete a v zime Pečnianske rameno,“ spomína Ján Čomaj v knihe Petržalka – Engerau – Ligetfalu.
„Dunaj a Lido boli iste príťažlivé miesta, ale rajom bola Pečňa,“ píše Ján Čomaj. „Lido bolo iba sezónne, na kúpalisku sa muselo platiť, bazény a pláž patrili slečinkám a mladým mužom z mesta, petržalským chalanom patrila Pečňa. V zime, v lete. V Dunaji sa dalo plávať, samozrejme, nanajvýš dva mesiace, a to ešte museli byť horúce dni. A dialo sa to vždy proti vôli rodičov, ktorí kúpanie v rieke svojim deťom prísne zakazovali. Nielen pre zradné prúdy, ale aj pre čoraz hustejšiu lodnú dopravu a po vojne aj stále nečistejšiu vodu. V Pečnianskom ramene však bola voda čistá, hladina ako zrkadlo a voda teplá ako v jazierku.“
Na ramene to žilo aj v zime
„Na rozdiel od Dunaja stojaca voda v poloslepej zátoke veľmi skoro zamŕzala, a keďže boli v prvej polovici 20. storočia zimy chladnejšie, ľad sa zvyčajne vytvoril už pred Vianocami. Keď bol dostatočne hrubý, rodičia sa tam deťom dovolili korčuľovať. O niekoľko dní po začiatku sezóny sa v snehovom poprašku začali rysovať dve i tri hokejové ihriská,“ píše J. Čomaj.
Výstavba diaľničného obchvatu však nerešpektovala trasu ramena a to bolo prakticky zničené. Ako sa píše v štúdii pre Plán obnovy, jeho obnova dnes už nie je možná.
Súčasťou chráneného areálu Pečniansky les je dnes už výnimočný úsek brehu Dunaja s prírodnou štrkovou plážou, od rakúskej hranice po Most Lanfranconi. Do dnešných dní ostal tento úsek nespevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Vďaka tomu rieka môže komunikovať s okolitou krajinou a formovať ju.
V rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenska sa v chránenom území Pečniansky les navrhuje odstránenie brehového opevnenia a obnova brehov od Mosta Lanfranconi smerom k Mostu SNP. Tento krok víta aj Metropolitný inštitút Bratislava (MIB). Podľa neho to umožní prístup k brehom a samotnej rieke, ktoré môžu slúžiť na rekreáciu ľudí. „Vytvorí sa tak aj pre živočíchy optimálnejšie, prirodzenejšie životné prostredie,“ hovorí Kristína Trnovská, vedúca oddelenia komunikácie MIB.
Ovsišťské rameno a jeho obnova
Lokalita Lida s prirodzenou štrkovou plážou vhodnou na ležanie a s dobrým prístupom do Dunaja a Ovsištského ramena bola v 20. storočí významným a vyhľadávaným miestom rekreácie, oddychu a športu Bratislavčanov.
Takzvané slnečné kúpalisko Lido vzniklo oficiálne v roku 1924. Od začiatku 20. storočia sem v lete chodili prakticky všetci obyvatelia Prešporka, pretože veľa iných možností na kúpanie vtedy nebolo. Neskôr sa tu postavil bazén, pribudlo aj rôzne vybavenie vrátane kabín na prezliekanie a reštaurácia. Niektorí Bratislavčania údajne pri návštevách Lida vravievali, že sa idú kúpať k Čiernemu moru, nakoľko sa doň Dunaj vlieval. Alebo o jeho bazéne sa vravievalo, že je olympijský. Nie pre jeho rozmery, ale pre plavecké výkony na úrovni olympijských športovcov, za ktoré vďačili jeho studenej vode.
Počas okupácie Petržalky bol k Nemecku pričlenený aj pravý breh Dunaja, a tak Bratislava stratila svoje kúpalisko. V roku 1944 bolo Lido poškodené počas bombardovania Američanmi. Lido slúžilo verejnosti ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia. V 90. rokoch sa objavili plány na jeho rekonštrukciu, ale tie sa napokon nerealizovali. Z Lida tak ostalo už len množstvo fotografií. Dnes presnú lokalitu, kde sa nachádzalo, pripomínajú len nepatrné zvyšky múrika, ktorý areál lemoval.
Z pôvodného Ovsištského ramena, v dnešnom chránenom území Soví les, sa zachoval niekoľko sto metrov dlhý zvyšok v jeho dolnej časti, spojený s korytom Dunaja. Z jeho vôd dnes trčia zvyšky vraku lode. Väčšina Ovsištského ramena zanikla počas výstavby Prístavného mosta. Jednu jeho časť zahrnuli a postavili na ňom betonárku a ďalšiu časť zasypali stavebným odpadom z búrania starej Petržalky.
V projekte revitalizácie toku Dunaja v úseku medzi Devínom a Čunovom sa navrhuje obnoviť Ovsištské rameno v jeho historickej trase z roku 1950, dlhej približne 1500 metrov, s vtokom z plážovej lagúny a s výtokom späť do hlavného koryta Dunaja na súčasnom mieste. Zároveň sa navrhuje obnoviť plážový breh Dunaja v lokalite Lida. Dané pozemky sú vo vlastníctve buď mesta alebo štátu. V minulosti sa k obnove pláže Lido a sprietočneniu ramena hlásili developeri plánovaného projektu Nové Lido, dnes už sa k takémuto kompenzačnému opatreniu stavajú laxne. V diskusii o osude pravého brehu Dunaja však nezaznieva, že revitalizácia týchto úsekov je zaradená medzi investície z Plánu obnovy.
Starohájske rameno a jeho obnova
Starohájske rameno v chránenom území Starý háj je z veľkej časti zachované. V jeho dolnej časti je vybudovaný prevádzkový prístav Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), slúžiaci na vykladanie štrkopiesku, nazývaný Zuzana. Rameno je prepojené s Dunajom z dolnej strany práve cez tento prístav. Spojenie s Dunajom z hornej strany je prerušené a rameno je čiastočne zanesené sedimentmi.
Starohájske rameno pôvodne pokračovalo prepojením s Jarovským ramenom. Toto prepojenie, ako aj spojenie Jarovského ramena s Dunajom z hornej strany, bolo v minulosti prerušené. Podľa revitalizačných štúdií je žiaduce sprietočnenie Starohájskeho a Jarovského ramena a obnovenie ich prepojenia s Dunajom, ako aj obnovenie vzájomného prepojenia týchto dvoch ramien.
Navrhuje sa obnoviť vtok do Starohájskeho ramena z hlavného koryta Dunaja v mieste, kde sa približne nachádzalo v 50. rokov minulého storočia. Potrebné bude riešenie križovania s existujúcim plynovodom. Taktiež sa navrhuje prehĺbenie zanesených častí zachovanej časti ramena.
Jarovské rameno a jeho obnova
Jarovské rameno bolo pôvodne pokračovaním Starohájskeho ramena. V dolnej časti Jarovského ramena sa dnes nachádzajú hausbóty. Ich neprimerané množstvo, umiestnenie a súvisiace úpravy brehov sú vnímané ako závažný problém z viacerých hľadísk. Napríklad, nedávno počas obdobia vysokej hladiny Dunaja sa mnohé hausbóty, ktoré často slúžia svojim majiteľom na trvalé bývanie, stali pre nich doslova nedostupnými.
Medzi Jarovským ramenom a Dunajom sa nachádza Veľký Zemník. Táto umelá vodná plocha s hĺbkou viac ako osem metrov vznikla prehĺbením pôvodného ramena počas výstavby vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymáros. Ťažil sa tu stavebný materiál. Vzniknutý kanál má dĺžku 2,2 kilometra, šírku dvesto metrov a spĺňa parametre na organizovanie medzinárodných pretekov v rýchlostnej kanoistike a vo veslovaní. Plánom je vybudovať tu areál svetovej úrovne. Za projektom je Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky.
Už dnes sa tu konajú súťaže, nachádzajú sa tu lodenice a Veľký Zemník je taktiež rybárskym revírom.
Partneri
Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
