Vydanie #5 - JAR/LETO 2023

Komunity

téma čísla

Boli tu odjakživa, ale nie stále. Sú opakom individualizmu a miestom pre súdržnosť a vzájomnú pomoc. Prečo je u nás tak počuť o komunitách práve dnes a prečo po komunite ako nástroji siahajú aj developeri či samosprávy? V tomto vydaní sa dozviete aj to, aké potreby pokrývajú dnešné komunity a ako sa buduje stabilná komunita, ktorá plní účel.

Autá tu ustúpili ľuďom a s bytmi sa nedá špekulovať. Ako sa žije vo viedenskej štvrti Seestadt?

Architektka Andrea Boroš Leitmann píše o živote v komunitnej bytovke v Asperne, viedenskej štvrti budúcnosti.

Čítať ďalej

Komunitný život: nový trend, ktorý tu bol odjakživa

Komunita je jedno z najviac skloňovaných slov posledného obdobia. Komunitné centrá, záhrady, kaviarne, či podujatia sa stali symbolom revitalizácie občianskeho života na Slovensku. Byť súčasťou komunity je novodobým spoločenským trendom. Je však romantizácia komunít a komunitného života na mieste?

Kreatívny priemysel posunul Košice k najväčšiemu európskemu inovačnému ekosystému: mesto musí včas reagovať

Vo svete je zdokumentovaných mnoho úspešných príbehov, ako kultúra a kreativita zmenila tváre miest. Či už Bilbao, Malmö, East London, Austin, vždy je to prítomnosť talentu a schopnosť mesta reagovať a vytvárať podmienky na rozvoj. Téma komunít a komunitného rozvoja nebola pred projektom Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach nová.

Ako aktivovať verejný priestor? Nečakajme na prestrihnutie červenej pásky

Ako si budujeme vzťah k svojmu bezprostrednému prostrediu, susedstvu, komunite? V kontexte post-socialistických krajín ako Slovensko je to pomalý mentálny proces. Zmena z prostredia, kde bolo všetko všetkých a zároveň nikoho, k prvej vlne súkromného vlastníctva a nutkaniu oplotiť si to svoje, sa odrazila na stave a kvalite verejného priestoru.

Život doma alebo v zariadení sociálnych služieb? Možnosť je často len jedna, tá horšia

V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu sami o sebe rozhodovať, ani kedy majú vstať, jesť a umývať si zuby, čím naplniť svoj čas.

Spája mestá a vidiek, prispieva k rozvoju regiónov. Model sociálneho poľnohospodárstva si razí cestu

Už aj na Slovensku nájdeme sociálne farmy, ktoré zásobujú mestá lokálnymi produktmi, prispievajú k rastu lokálnej ekonomiky a navyše dávajú prácu znevýhodneným ľuďom z miestnej komunity.