Špecifiká využívania bicyklovej dopravy v mestách v stredoeurópskom priestore. Odhaľovanie mentálnych a fyzických bariér, brániacich vo využívaní alternatívnej cestnej dopravy.
V produkcii sóje je Slovensko už dnes sebestačné. Doma vypestovanú sóju bez GMO však väčšinou vyvážame a namiesto nej miešame zvieratám do krmiva sóju zo zámoria s GMO – je totiž oveľa lacnejšia. Máme pritom ideálne podmienky na to, aby sme ju nahradili domácou produkciou a celý potravinový systém vyhlásili za čistý, bez GMO.
Téma geneticky modifikovaných organizmov patrí medzi najdiskutovanejšie v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. Z hľadiska potravinovej gramotnosti by sa uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie a životné prostredie. Kým časť odbornej verejnosti tvrdí, že genetická modifikácia v potravinárstve dokáže vyriešiť problém s narastajúcou populáciou a adaptáciou na klimatické zmeny, iní varujú pred potenciálnymi rizikami.
Bratislava, 2. 5. 2025 – Svetoznámy tvorca revolučného konceptu 15-minútového mesta, Carlos Moreno, vystúpi ako hlavný rečník na medzinárodnom samite START WITH CHILDREN 2025, ktoré bude 13. a 14. mája v bratislavskej Starej tržnici.
„Bicykel sa dá chápať aj ako hudobný nástroj pohybu, pretože ním interpretuješ partitúru krajiny – mestá ako Praha, Berlín, Krakov si spájam s kaskádami rôznych šumov a vzácnymi momentmi ticha. Pripomína to minimalistickú skladbu, v ktorej šum občas graduje až k noisu,“ hovorí Ondřej Buddeus, český spisovateľ, básnik, prekladateľ a univerzitný pedagóg pôsobiaci na Akadémii výtvarných umení v Prahe.
Čo si tí ľudia myslia, že sú nesmrteľní? Ako ich má vodič vidieť? Ak takéto úvahy vysloví človek, ktorý nie je odborník, je to pochopiteľné, no ak sa takto vyjadrujú aj ľudia, ktorí majú bezpečnosť vo svojich kompetenciách, je to alarmujúce. Narážame na zastarané mentálne nastavenie a jednu z hlavných bariér, prečo neklesá počet úmrtí a zranení chodcov a cyklistov.
Pohľady do ulíc Bratislavy, ale aj niektoré čísla zo starších cyklistických sčítaní Cyklokoalície hovoria o tom, že po meste sa na bicykli najčastejšie pohybujú rýchli, tranzitujúci muži. Kde ostali ženy-cyklistky?
Volajú ju cyklovizionárka. To preto, že rušné ulice New Yorku, plné áut a vlečúcich sa kolón, premenila na mesto bicyklov so 650 kilometrami bezpečných cyklotrás a námestia sprístupnila chodcom. Uznávaná odborníčka na mestský rozvoj Janette Sadik-Khan po ukončení pôsobenia na newyorskej radnici vedie konzultačnú agentúru Bloomberg Associates, ktorá pomáha transformovať mestá po celom svete, vrátane Bratislavy.
Napriek tomu, že v Česku je takmer 5000 km cyklotrás a ciest s opatreniami pre cyklistov, každodenné dochádzanie za prácou je väčšinou komplikované a stresujúce. Sieť cyklistickej infraštruktúry nie je bežná, hlavné cyklistické ťahy často ústia na frekventovanú cestu prvej triedy, alebo končia v poli.
Viedenské družstvo BauKarussell zachraňuje z budov určených na demoláciu stavebné materiály a komponenty. Snažia sa nielen ich poslať na recykláciu, ale pre zachovalú dlažbu, dvere či izolačné panely hľadajú nové využitie.
Z opustených budov a areálov vo vlastníctve samospráv by sa mohli stať komunitné centrá, živé námestia či nájomné bytovky. Samosprávy musia byť pri hľadaní zdrojov kreatívne a nespoliehať sa len na eurofondy.
Dunaj býval kedysi v Prešporku veľkým pánom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa rozlieval do rozsiahlej vnútrozemskej delty. Tá si žila vlastným životom. Jeho súčasťou boli aj povodne, devastujúce dnešné hlavné mesto Slovenska. Ľudia každej generácie sa všemožne snažili veľtok skrotiť. Podarilo sa to až talianskemu inžinierovi Eneovi Graziosoci Lanfranconimu.
Lenka je jednou z niekoľkých desiatok ľudí v náročnej životnej situácii, ktorí sa dostali k dôstojnému bývaniu prostredníctvom spoločnosti Dostupný domov. Tá sa zaoberá nákupom a prenájmom bytov a predstavuje unikátnu kombináciu súkromného a štátneho financovania s čerpaním návratných eurofondov.
Od januára majú mestá a obce zaviesť triedený zber textilu. Má sa vrátiť do šatníkov, alebo sa z neho vyrobí napríklad stavebná izolácia. Miroslav Futrikanič zo spoločnosti SK-TEX však upozorňuje, že recyklovať viac sa bez podpory neoplatí a hrozí, že časť vyseparovaného oblečenia aj tak skončí na skládke.
V košickom letnom kine Úsmev sa to už stalo každoročnou tradíciou. Pred začiatkom letnej sezóny neobsadia kino v jednom z čarovných košických dvorov v centre mesta diváci, ale bicykle.
Koncept parkletov vznikol v San Franciscu v roku 2005, keď dizajnérske štúdio Rebar premenilo jedno parkovacie miesto na dočasný verejný park ako experiment, ktorý mal prehodnotiť využitie mestského priestoru. Táto myšlienka sa rýchlo ujala a vyvinula sa do celosvetového hnutia za premenu parkovacích miest na miniatúrne parky na ulici.
Kuchynský odpad Bratislavčanov sa vozí síce 70 kilometrov ďaleko, zato do pilotnej prevádzky s pečaťou excelentnosti od Európskej komisie a s vlastnými patentmi.
Pribúda bioplynových staníc, ktoré chcú vyrábať takzvaný biometán, a to aj z kuchynského odpadu z domácností. Ten môže nahradiť malú časť zemného plynu.
Čo už nie je vhodné na návrat do šatníkov, sa najmä zrecykluje. Experimentujú tu aj s novými formami triedenia, ktoré by mali recykláciu uľahčiť.
Jazdiť po jednom v plechových skrinkách podľa neho nedáva zmysel. Vo svojich obrazoch z áut robí nefunkčné a nepojazdné objekty a zo SUV alegorické vozy.
Květoslav Syrový je sám mestský cyklista. Na dvoch kolesách sa pred dvadsiatimi rokmi cítil ako štvaná zver. Ako dopravný inžinier sa rozhodol s tým niečo robiť. Skúsenosti s upokojovaním dopravy má z českých miest aj z bratislavského projektu Ulice pre deti.
Partneri
