Na Dunaj sa zvyčajne pozeráme zhora a z diaľky. Poďme ho bližšie preskúmať. Aké možnosti ponúka pre udržateľný turizmus? Ako vyzerajú brehy Dunaja? A tečie v ňom čistá voda?
V súčasných horúčavách slastne pozeráme na rieky ako na zdroj osvieženia. Väčšinou sú však nedostupné, uzavreté v betónových kanáloch alebo dokonca vysychajú. Vrátime riekam prirodzený charakter, ktorý je lepší pre nás i prírodu?
Ako ponúknuť turistom alternatívu k masovým atrakciám a ako im podať informácie bez tabúľ a brožúr? Na pomoc prichádzajú digitálne médiá, ktoré si nosíme so sebou. Turistickí sprievodcovia sú už aj v mobile.
Bratislava má šťastie, že ňou preteká Dunaj. Boli by sme blázni, keby sme si zničili zdroje takej kvalitnej vody, myslí si odborníčka Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková.
Dunaj má potenciál premeniť sa na živú rieku. Nápadov na oživenie je viacero, zatiaľ však len v šuplíku. Konferencia Na jednej lodi, ktorú organizovala Bratislava Tourist Board v spolupráci s OZ Punkt na dunajskej lodi Harmónia 24. 3. 2022, dala dokopy viacero stakeholderov.
Fotograf Matej Hakár vo svojej fotoeseji prináša pohľad na kontrast súkromných a verejných statkov, prírodného a človekom pretvoreného prostredia.
Dialógy odzneli ako súčasť konferencie Na jednej lodi, ktorú organizovali Bratislava Tourist Board a OZ Punkt 24. marca 2022 na riečnej lodi Harmónia. Vo videozázname nájdete spomenuté mnohé príklady dobrej praxe o využívaní potenciálu Dunaja, o vytvorení vzťahu obyvateľov či turistov k rieke, alebo o možnostiach riečnej dopravy a udržateľnom turizme.
Kedysi boli brehy riek koridormi dopravy, miestami pre sklady či prístavy, dnes mnohé mestá pristupujú k navráteniu nábreží ľuďom. Ich premenu v celej dĺžke regulujú koncepčné dokumenty, ktoré zatiaľ v našom hlavnom meste chýbajú.
Premene prístavu v Hamburgu predchádzala systematická príprava zo strany mesta a diskusia s odbornou aj laickou verejnosťou. Obdobný postup navrhuje odborník aj pre Zimný prístav.
V Holandsku sme zvyknutí na to, že okolo vody je veľa pohybu, vysvetľuje konzultant Erik Heidema, ktorý roky pôsobí na Slovensku. Dunaj v Bratislave je naozaj zatiaľ skôr kulisou, od ktorej nás delí protipovodňový múrik či umelo regulované brehy a na rieke sa toho veľa nedeje. Ako teda dostať na ňu život?
Hromadná doprava na rieke funguje vo viacerých mestách v Európe. Na ekologický a dostupný spôsob prepravy však v Bratislave ešte len čakáme.
Len málokto by tušil, že prírodný vzhľad rieky Isar s plytkými vstupmi do vody je v skutočnosti dobre premyslenou renaturalizáciou.
Niekedy sa nedá povedať, či sa viac hýbe dynamické mesto alebo tá pomalá rieka. Alebo vnímame jej tempo každý po svojom? Z nábrežia, z lode, z objatia. Naše súžitie s Dunajom zachytávajú fotografie Antona Sládeka.
Rakúsky Národný park Donau-Auen ročne prijme 1,5 milióna návštevníkov bez toho, aby to dunajskú divočinu rušilo. Na Slovensku sme si veľkú časť bočných ramien a lužných lesov zničili, ale aj u nás ešte zostávajú miesta s potenciálom pre rozvoj prírodného turizmu.
Včera tu ešte nebola a dnes je všade okolo nás. Pojem udržateľnosť sa skloňuje vo všetkých oblastiach nášho života. Kupujeme si udržateľné oblečenie, chceme udržateľne bývať, pýtame sa, čo máme jesť, aby sme boli udržateľní. Turizmus nie je výnimkou.
Už 15 rokov prináša OZ Punkt nápady pre rozvoj miest a komunít. V roku 2021 sme oslávili 10 rokov Dobrého trhu, počas pandémie sme podporili našich predajcov prostredníctvom online Dobrého trhu a priniesli sme vám ich príbehy. Zmerali sme ekonomický dopad Dobrého trhu, ktorý ukázal, že každé 1 € vložené do jeho organizácie vygeneruje 27 €.
Partneri
Mediálni partneri
